späť na zoznam článkov

Leto sa blíži, pozor na synkopu - mdlobu - kolaps

Leto sa blíži, pozor na synkopu - mdlobu - kolaps

Synkopa, mdloba či kolaps. Tri rôzne slová s rovnakým významom, celou radou možných príčin a zvýšenou incidenciou v letných mesiacoch. Krátkodobá porucha vedomia postihuje zväčša starších ľudí, no nevyhne sa ani mladým a deťom. Výskyt sa odhaduje asi na 3% populácie. Vo väčšine prípadov je vyvolávajúci faktor banálny so spontánnou úpravou stavu, niekedy je však prejavom vážnych ochorení srdca a ciev. Aké sú najčastejšie príčiny tohto stavu, ako ich od seba v niektorých prípadoch odlíšiť a čo treba robiť? To všetko sa dozviete v článku.


Kolapsy či synkopy sú pomerne časté so zvýšeným výskytom v teplých, letných mesiacoch. Kolaps organizmu je náhla strata vedomia, ktorú predchádza pocit na odpadnutie či závrate. Príčiny sú rôznorodé, od kolapsu z vyčerpania, z nízkeho tlaku krvi, z dehydratácie až po závažné kardiálne synkopy.

Mechanizmus vzniku synkopy

Synkopa (mdloba, kolaps) je náhle vzniknutá, krátkodobá (sekundy, minúty) porucha vedomia následkom zníženého prietoku krvi mozgom. Vyskytuje sa hlavne z dôvodu hypotenzie (nízky tlak krvi), ktorá má rôzne príčiny od zanedbateľných až po životu nebezpečné.

Hypotenzia v letných mesiacoch vniká na podklade vazodilatácie krvného riečiska (jeho rozšírenia) vplyvom prehriatia organizmu a nedostatočnou náplňou krvných ciev (nedostatok príjmu tekutín, nadmerné potenie, zvýšený výskyt hnačiek v lete).

Prečo ľudia kolabujú ?

Mechanizmus vzniku pri synkopách rôznych príčin sa nemení. Vždy sa jedná o znížený prietok krvi mozgom. Čo sa týka mladých ľudí a vzniku kolapsu ide zväčša o nezávažné príčiny, ktoré sú známe ako napríklad dlhé slnenie, státie na jednom mieste bez pohybu či nedostatok tekutín. Stav sa upravuje spontánne v polohe v ľahu. 

Starší ľudia so zníženým pocitom smädu kolabujú takisto následkom dehydratácie. Tá býva závažná aj pri horúčkach či hnačkách pokiaľ si tekutiny nedoplnia. Je u nich však vyššia pravdepodobnosť srdcovej synkopy alebo inej na základe primárneho ochorenia (srdcové zlyhávanie, ateroskleróza ciev).

Mozog a cievny systém

Mozog tvorí asi 2% hmotnosti ľudského tela (1400g u dospelého človeka) a je najcitlivejším orgánom na nedostatok kyslíka. Spotrebuje až 20% kyslíka prijatého do organizmu. Mozgové bunky nie sú schopné bez prísunu kyslíka prežiť viac ako 5minút a zanikajú.

Trochu lepšie je na tom mozgový kmeň, ktorý toleruje 20-30 minútový nedostatok a začína zanikať neskôr. Tento nedostatok môže vzniknúť na základe nedostatočnej perfúzie (prietoku) krvi mozgom a v konečnou dôsledku vedie k poruche vedomia.

Zaujímavé: Mozgové bunky sú citlivé na nedostatok kyslíka a pri jeho zastavenom prísune napríklad pri zástave krvného obehu a dýchania zanikajú po 5-tich minútach. Preto pri bezvedomí, keď človek nereaguje a nedýcha je nutné ho začať oživovať (masáž srdca, umelé dýchanie) čo najskôr, najlepšie okamžite po zistení stavu. Ak začnete oživovať po dobe dlhšej ako 5 minút, šanca na úspech je takmer nulová.

Ak neviete ako na to nevadí. Zavolajte 155, operátor k Vám vyšle zdravotnú pomoc a do jej príchodu Vám bude podávať potrebné inštrukcie po telefóne. Hlavne nepanikárte, pretože vtedy dochádza k najväčšiemu časovému zdržaniu a fatálnym chybám!

Mozog (encephalon) je hlavným ústredným orgánom centrálnej nervovej sústavy. Skladá sa z mozgových buniek - neurónov, ktoré sú jeho základnou stavebnou jednotkou. Je uložený na spodine lebečnej a chránený lebečnými kosťami.

Anatomicky sa delí na viacero hlavných oddielov. Prvou časťou je predný mozog (prosencephalon) pozostávajúci s dvoch hemisfér (pravá a ľavá hemisféra) a medzimozgu (diencephalon). Druhou časťou je stredný mozog (mezecephalon). Poslednú časť takzvaný zadný mozog (rhombencephalon) tvorí mozoček (cerebellum), Varolov most (pons Varoli) a predĺžená miecha (medulla oblongata).

Prísun krvi do mozgu zabezpečujú dve hlavné krčné tepny - pravá a ľavá (arteria carotis interna dextra et sinistra) a chrbticové tepny (arteriae vertebrales. Krčné tepny sa nachádzajú na oboch stranách krku v mieste, kde sa v minulosti hmatal tep. Chrbticové tepny sú cievnym pokračovaním vedúcim od chrbtice do mozgu.

Ako vyzerá kolapsový stav?

Kolaps je charakteristický príznakmi, ktoré ho predchádzajú, samotnou poruchou vedomia s retrográdnou amnéziou a spontánnou úpravou s výnimkou kardiálnej synkopy. Pacient neraz utrpí poranenie hlavy alebo inej časti tela v súvislosti s pádom.

Varovné príznaky pred vznikom kolapsu

Varovné príznaky možno zaradiť do dvoch kategórii. Prvou kategóriou sú symptómy, ktoré si ešte pred odpadnutím všíma okolie. Pacient spavý, zíva, nohy ho nedržia neraz sa snaží akoby o niečo oprieť, výrazne sa potí a je bledý v tvári.

Príznaky, ktoré pociťuje sám chorý sú spavosť, závrate, zahmlievanie sa pred očami, neschopnosť koncentrácie, celková slabosť, pocit na odpadnutie až samotný kolaps s pádom.

Samotný kolaps

Kolaps predchádzajú varovné príznaky preto si ich povšimne väčšinou okolie a pacienta zachytí a nedôjde k úrazu. V prípade, že nie dochádza k pádu s krvavým poranením.

Stav po kolapse

Po prebratí pacient nevie čo sa stalo, trpí retrográdnou amnéziou. Nespomína si častokrát ani na to čo bolo krátko pred úrazom. Preberie sa väčšinou na zemi a nevie ako sa tam dostal. Cíti sa slabo a zmätene, vidí okolo seba ľudí a nechápe čo sa deje.

Možné príčiny vzniku synkopy

Príčin kolapsových stavov je neskutočne veľké množstvo. Ide o banálne  a nezávažné príčiny ako je kolaps z vyčerpania pri prepracovanosti, kolaps pri dlhom státí, kolaps ako reakcia na stres či traumatický zážitok (často u mladých dievčat, či na pohrebe). Potom sú to vážne stavy, kde je kolaps len prejavom chorobnosti.

Nezávažné synkopy

Nezávažné synkopy vznikajú z istej príčiny, ktorá je reverzibilná - zvratná. Stav sa zvykne upraviť spontánne alebo za pomoci zdravotníka, nie je však vážny a neohrozuje na živote.

Dlhodobé vystavovanie sa slnku

teplomer ukazuje vysoké teploty, nad ním žiari slnko
Vysoké teploty

Teplo má na cievy vazodilatačný účinok, čo znamená, že týmto fyzikálnym vplyvom dochádza k ich roztiahnutiu. Objem tekutiny, v tomto prípade krvi, je „potencionálne nedostatočný” v „zväčšenom krvnom riečisku”.

To má za následkom zníženie krvného tlaku a následne perfúzie (prietoku) krvi mozgom. Srdce sa snaží tento stav vykompenzovať a dodať mozgu krv s ktorou disponuje čo najrýchlejšie do mozgu, preto bije rýchlejšie.

Dočasné nedostatočné prekrvenie mozgu vedie ku krátkodobej strate vedomia a pamäte. Akonáhle pacient skolabuje, dostáva sa do polohy v ľahu, kedy sa mozog opätovne prekrví a pacient sa spontánne preberá.

Tento typ kolapsu je najčastejšou príčinou odpadávania v lete pri dlhodobom slnení, prehriatí organizmu, vzniká aj v teplých nevyvetraných miestnostiach, saunách.

Pozorujeme ho aj pri horúčkovitých stavoch alebo rozsiahlych popáleninách (pri popáleninách ide o závažný stav). Na jeho vzniku sa môže podieľať  viacero faktorov prebiehajúcich súčasne a to nedostatok tekutín, prepracovanosť, nedostatok spánku a iné. Nevyžaduje lekársku pomoc, stav sa upraví spontánne - tesne po kolapse.

Tekutiny a životospráva

ruka držiaca fľasku s vodou
Pitný režim

Nedostatok príjmu tekutín alebo potravy má tiež svoje následky. Je ich nespočetne veľa. Rozoberieme si však iba kolapsové stavy. Kolaps z nedostatku tekutín má podobný mechanizmus vzniku ako pri prehriatí organizmu. Rozdiel je v tom, že nedostatok krvi nie je potencionálny ale skutočný a cievy nie sú rozšírené ale v normálnom fyziologickom stave.

K takémuto stavu dochádza pri dehydratácii, ktorou trpia hlavne starí ľudia, pretože strácajú pocit smädu, mladý ľudia, ktorý pre zaneprázdnenosť zabúdajú piť ale aj deti pri hnačkovitých ochoreniach a zvracaní.

Leto je na zvýšený počet dehydratovaných ľudí ideálne. Denný príjem vody u jedného dospelého človeka by mal byť 3litre.

Počas horúcich dní však dochádza aj k nadmernej strate tekutiny formou potenia. Preto je dôležité túto normu zvýšiť na 4 až 5litrou. Spýtajte sa úprimne sami seba. Vypijete toľko?

Stav sa znásobuje nedostatkom potravy (výraznejší u sociálne a ekonomicky slabších, anorexia, závislosti). Spôsobuje celkovú slabosť, malátnosť, závrate a časté mdloby.

Ortostatický kolaps - kolaps z vyčerpania

Dlhodobé státie na jednom mieste či už v práci, v kostole, na pohreboch, na koncertoch a iných podujatiach spôsobuje že krv stagnuje vplyvom gravitácie prevažne v dolných partiách (tzv.stáza krvi - opuchy a bolesti nôh). To spôsobuje nedostatočné prekrvenie a prekysličenie mozgu, závrate, zahmlievanie sa pred očami až kolaps.

Po kolapse sa pacient zase dostáva do horizontálnej (vodorovnej) polohy, mozog sa prekrví a dochádza k spontánnej úprave vedomia a stavu bez nutnosti lekárskej pomoci.

K podobným kolapsom často dochádza aj v ostatných ročných obdobiach v súvislosti s pracovnou pozíciou. Veľa ľudí pracuje dlhé hodiny v stoji a v kombinácii s prepracovanosťou, nedostatkom jedla a tekutín slabnú a odpadávajú.

Preto sa fabriky stávajú miestom častého výjazdu záchrannej služby, neraz neindikovaného, keďže aj tu je zrejmá príčina so spontánnou úpravou bez nutnosti zdravotníckej pomoci.

Vágové a mechanické príčiny, tzv. vazovagálny kolaps

Už názov nám napovedá, že k nedostatočnému prekrveniu mozgu dochádza z mechanickej príčiny. Jedná sa o mechanický útlak buď krčných alebo chrbticových tepien. Tlak na krčné tepny spôsobuje napríklad veľmi tesný krčný golier, kravata alebo vzniká pri škrtení. 

Možno ste nevedeli: Smrť obesením je častou príčinou samovrážd prevažne u mužov. K smrti nedochádza udusením ale práve mechanickým zatlačením povrazu na krčné tepny z oboch strán. Tým sa preruší prívod krvi do mozgu, pacient upadáva do bezvedomia a zomiera do 4 až 5 minút. Niekedy je príčinou zlomenina krčnej chrbtice a prerušenie miechy. 

Napriek tomu, že krčné tepny sa nachádzajú v chránenom kostennom skelete takisto môže dôjsť k ich útlaku. Najčastejšie dochádza k mdlobe pri ich zalomení pri prudkých pohyboch hlavy rotačne alebo flexčne (do strán, smerom nahor). Často vzniká pri dlhšom záklone hlavy pri pozeraní sa hore, pri prudkom otočení hlavy, keď nás niekto ohlási a veľmi často pri cúvaní.

Kolaps pri Valsalvovom manévre

Vzniká pri izometrickej fyzickej námahe. Zjednodušene povedané môžeme sa stretnúť s kolapsom pri nadmerne vytvorenom tlaku za určitých situácií. K spomalenému žilnému návratu dochádza napríklad pri silnom zatlačení na stolicu, pri úpornom zvracaní - napínaní na zvracanie, menej často vniká pri kýchnutí. 

Psychické príčiny

Sú veľmi častou príčinou kolapsov. Môžu sa vyskytnúť pri určitých stresujúcich a zaťažujúcich situáciach ako napríklad skúška, pohovor do práce, pohreb, rozvod, napadnutie. Každý kto bol niekedy na pohrebe bol určite aj svedkom aspoň jedného odpadnutia.

Kolaps vzniká aj pri psychickej záťaži vplyvom bolestivých stavov. Môže ísť o neznesiteľné chronické bolesti (nádorové ochorenia)alebo akútne náhle vzniknutú bolesť (zlomenina predkolenia).

Stredne závažné synkopy

Stredne závažné synkopy sú akýmsi medzičlánkom. Nemusia byť vážne, no po prekročení určitej hranice môžu mať až smrteľné následky. Závisí to od viacerých faktorov.

Lieky, alkohol a ich kombinácia

Niektoré lieky vedú k zníženiu krvného tlaku a následne k zníženej perfúzii krvi. V prvom rade treba spomenúť lieky, ktorých primárnym účinkom a cieľom je tlak znížiť. Hovoríme o antihypertenzívach používaných na liečbu vysokého tlaku krvi. Za normálnych okolností nedochádza ku kolapsom. Môže sa tak stať v úvode liečby, pri zvýšení dávky lieku lekárom, pri zmene antihypertenzíva (skôr prevažujú vysoké hodnoty tlaku niekoľko týždňov až mesiacov), pri náhodnej alebo úmyselnej intoxikácii.

Druhým najčastejším liekom, ktorý vedie k synkope je nitroglicerin (izosorbit 2-4-3 dinitrát). Iné názvy tohto lieku sú isoket alebo monotap. Liečivo je vo forme spreju a používajú ho ľudia s ochorením srdca (ischemická choroba srdca). Užíva sa podľa potreby pri bolestiach na hrudníku štandardne dva vstreky pod jazyk. Dilatuje (rozťahuje) srdcové cievy. Jeho sekundárnym účinkom je hypotenzia.

Niektorí ľudia hlavne starší ho nesprávne používajú na zníženie tlaku pri jeho zvýšení. Štandardne by sa to robiť nemalo, pretože tlak klesá rýchlo a hodnoty rapídne klesajú a pacienti kolabujú. Pri ťažkej hypotenzii je nutnosť privolať lekársku pomoc, stav sa spontánne neupraví. Tento vedľajší účinok by mal využiť v prípade nutnosti iba lekár.

Zaujímavé: Starší páni pozor! Ak sa liečite na srdce a užívate nitráty na srdce nikdy ich nekombinujte s Viagrou - nemuseli by ste to ustáť :-) Oba lieky majú silný vazodilatačný účinok a navodzujú stav ťažkej hypotenzie. Tá spôsobuje znížené prekrvenie mozgu a synkopu. Ide o veľmi častú príčinu kolapsov u starších mužov.

Vazodilatačné účinky majú aj alkoholické nápoje. Rozširujú krvné cievy a tým vedú ku kolapsovým stavom. V kombinácii s vyššie uvedenými liekmi alebo inými liekmi s podobnými účinkami sa zvyšuje riziko. Počas leta je vplyvom tepla riziko zase o niečo väčšie.

Závažné synkopy ohrozujúce základné životné funkcie

Ide o vážny stav, kedy príčinou kolapsu je závažné ochorenie alebo mechanizmus vedúci k poruche srdcovej či mozgovej činnosti. Nikdy sa neupraví spontánne, niekedy aj zásah lekára nemusí pacientovi pomôcť. Závažné synkopy sú častým prejavom srdcového zlyhania či zlyhania iných orgánov.

Kardiálne (srdcové) príčiny

ruky ženy stláčajú hrudník muža po srdcovej zástave
Kardiopulmonálna resuscitácia

Kardiálne synkopy sú závažným stavom spojeným s vysokou úmrtnosťou. Príčina vzniku kolapsu súvisí s primárnym ochorením srdca. Najčastejšie sa jedná o srdcové zlyhávanie, ischemickú chorobu srdca, závažné ochorenia srdcových chlopní či poruchy srdcového rytmu. Zaraďujeme sem aj pľúcnu embóliu.

Ochorenie srdca vedie k zníženému prietoku krvi a poruche vedomia. Vzhľadom na závažnosť príčiny nie je raritné pretrvávajúce bezvedomie so zlyhaním srdca a dýchania s nutnosťou oživovania. Resuscitácia pri srdcových synkopách je len málokedy úspešná.

Cerebrálne (mozgové) príčiny

K cerebrálnym synkopám dochádza ak je problém s prekrvením určitej časti mozgu. Príčinou sú chorobné zmeny mozgových tepien (kôrnatenie - ateroskleróza) alebo náhle reflexné zúženie konkrétnej mozgovej tepny napríklad pri vysokom tlaku krvi.

Zúženie vedie ku krátkodobej poruche vedomia, niekedy sa prejaví klinickým obrazom cievnej mozgovej príhody (porážky) s poruchou reči, asymetriou tváre a ochrnutím polovice tela. Tomuto stavu hovoríme transitorný ischemický atak. Stav sa upraví spontánne. Pacient by mal byť vyšetrený neurológom v nemocnici, keďže niekedy ide o predzvesť skutočnej porážky.

Čo robiť keď niekto skolabuje?

žena stojaca pri skolabovanom mužovi v parku
Čo robiť pri kolapse?

V prípade nezávažných kolapsov a okolností, ktoré napovedajú prečo kolaps vznikol (dlhé státie, slnenie, dehydratácia ...), necháme postihnutého ležať na zemi v horizonálnej polohe (najlepšie v polohe na chrbte). Pacient sa preberie k vedomiu sám.

Prvá pomoc spočíva v autotransfúznej polohe (dolné končatiny zdvihneme asi o 30º), čím zvýšime prekrvenie mozgu. Pokiaľ bolo dôvodom prehriatie treba pacienta predtým odsunúť na chladnejšie miesto. Vhodné je doplnenie tekutín a kľud.

Pri kardiálnych synkopách ak pacient má závažné ochorenie srdca a pred kolapsom sa sťažoval napríklad na bolesti na hrudi, búšenie srdca či sťažené dýchanie je vhodné ho nechať v polosediacej polohe na uľahčenie dýchania.

Zabezpečíme prísun vzduchu (otvorenie okna), uvoľníme tesný odev okolo krku či pása (zlepšenie žilného návratu a prekrvenia mozgu). Pri závažných kardiálnych ochoreniach so stagnáciou krvi v dolných končatinách až brucha (opuchy nôh) by mali byť nohy spustené na odľahčenie srdca a záťaži tekutín na neho vytváranej.

Dá sa zabrániť vzniku kolapsu?

Kolapsu zabránime iba tak, že mu budeme predchádzať. Preventívne opatrenia sú teda zamerané na vyhýbanie sa slnku, teplým a nevzdušným priestorom (sauna, preplnené autobusy, otvorenie okna). Počas letných mesiacov by sme mali minimalizovať pobyt na slnku (vyhľadávanie tieňa).

Mali by sme dodržiavať pitný režim a vo zvýšenej miere v lete, kedy je vhodné sa aj ovlažovať. Nemali by sme nosiť tesné odevy (hlavne okolo krku a pása). Mali by sme sa vyhýbať prudkým pohybom.

Ľudia s ochoreniami srdca, ciev a mozgu by mali byť plne informovaný a edukovaný o svojom ochorení a liekoch, ktoré berú. Nemali by vedieť iba to kedy ich užiť ale hlavne kedy nie.

Často sa stáva, že ak sa niekto necíti dobre príbuzný mu dá svoj liek. Nikdy by sme nemali užívať liek niekoho iného. Dotyčný je na svoju liečbu zvyknutý a na inom človeku by mohla byť reakcia výraznejšia prípadne iná. Na základe informácii treba dodržiavať liečebný režim aby sme minimalizovali možnosť vzniku závažnej synkopy.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Otestujte sa:

1. Čo je to synkopa?

2. Ktoré obdobie je rizikovým pre kolaps?

3. Ako sa nazýva strata pamäte?

4. Ktoré bunky sú najcitlivejšie na nedostatok kyslíka?

5. Čo vznikne pri nedokrvení mozgu?

6. Ako pôsobí teplo na cievy?

7. Pri kolapse z tepla a páde pacienta do vodorovnej polohy dochádza:

8. Pri zástave dýchania zahajujeme:

9. Môže dôjsť k synkope u pacientov s ochorením srdca aj keď nie je teplo?

10. Čo sprevádza kolaps?

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na všetkých 10 otázok :-) Excelentný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 9 z 10 otázok. Skvelý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 8 z 10 otázok. Výborný výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 7 z 10 otázok. Dobrý výsledok.

Gratulujem, odpovedal/a ste správne na 6 z 10 otázok. Celkom dobrý výsledok.

Odpovedal/a ste správne na polovicu otázok. Priemerný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 4 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Odpovedal/a ste správne na 3 z 10 otázok. Nedostatočný výsledok. Nabudúce to bude lepšie.

Získal/a ste iba 2 správne odpovede z 10. Nečítal/a ste pozorne. Zlý výsledok.

Máte iba jednu správnu odpoveď :-( Nečítal/a ste pozorne. Veľmi zlý výsledok.

Všetky Vaše odpovede boli bohužiaľ nesprávne :-( Nečítal/a ste pozorne. Máte ten najhorší výsledok.

Naposledy aktualizované 24.07.2018

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Zatočte s artrózou Zatočte s artrózou

Artróza tvorí iba zlomok ochorení pohybového aparátu. Vzhľadom na stúpajúcu tendenciu starších pacientov sa s ňou však stretávame čoraz častejšie. Jedná sa o degeneratívne ochorenie...

Syndróm dráždivého čreva a stres: Ako s ním bojovať? Syndróm dráždivého čreva a stres: Ako s ním bojovať?

Prečo je dôležité nepotláčať v sebe stres? Ako sa s ním vyrovnať? Nechajte si poradiť od klinickej psychologičky.  

Naše telo potrebuje omega - 3 mastné kyseliny. Prijímame ich dostatok? Naše telo potrebuje omega - 3 mastné kyseliny. Prijímame ich dostatok?

Dnešné stravovanie vedie často k zvýšenému príjmu tučných jedál. Škodlivosť nadmerného príjmu tukov je všeobecne známa. Omega – 3 mastné kyseliny však patria medzi tie prospešné zložky...

Separačná úzkosť u detí. Ako ju riešiť a aký postoj by mal rodič zaujať? Separačná úzkosť u detí. Ako ju riešiť a aký postoj by mal rodič zaujať?

Každý človek si počas života prechádza určitými vývinovými obdobiami. Tieto fázy majú svoje špecifické znaky. V dojčeneckom veku je jedným z nich aj separačná úzkosť. Tá sa objavuje...

Nepovinné očkovanie, kedy je vhodné Nepovinné očkovanie, kedy je vhodné

Povinné očkovanie majú preštudované hlavne matky malých detí. Existujú však aj vakcíny, očkovanie ktorými nevyplýva zo zákona a preto sú menej známe. Za určitých okolností, čo sa týka...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.