Trápi vás nespavosť? Pozrite sa s nami bližšie na jej príčiny

Čo je nespavosť, ak nie bláznivá posadnutosť našej mysle tvorbou bláznivých myšlienok a zdôvodnení, sylogizmov a definícií samých pre seba, odmietajúc ustúpiť v prospech svätej prostoty prižmúrených očí alebo rozumovej pochabosti snov? Človek, ktorý nemôže spať, sa viac alebo menej vedome odmieta odovzdať behu udalostí.” (Marguerite Yourcenar in Memoris of Hadrian, 1954)

Nespavosť (insomnia), čo pod ňou rozumieme?

Nespavosťou rozumieme subjektívne vnímanie neadekvátneho spánku v rovine kvalitatívnej alebo kvantitatívnej, prípadne objektívne merania nedostatočného spánku a jeho kvality. Poruchy s ňou spojené prebiehajú na viacerých úrovniach spánkových fáz, pričom narušená môže byť jedna alebo aj všetky tieto úrovne.

Spánkové fázy

1. Bdelosť - je bežný stav pripravenosti a pohotovosti jedinca reagovať na vonkajšie podnety charakterizovaný plným, lucídnym vedomím. Prejavuje sa alfa a beta mozgovou aktivitou, vysokou svalovou aktivitou a rýchlymi, mnohopočetnými pohybmi očí.

2. Théta spánok - alebo ľahký spánok, je charakterizovaný prechodom z bdelého stavu do spánku. V jednoduchosti povedané ide o zaspávanie. Tvorí asi len 5% z celkovej doby spánku. Počas tohto štádia je stále veľmi vysoká svalová aktivita, pohyby očí sú už len pomalé a človek je ešte ľahko zobuditeľný.

3. Sigma spánok - nazýva sa aj vretienkovým spánkom. Spomaľuje sa aktivita a postupne sa prechádza do hlbokého spánku. Svalová aktivita je len občasná, tie sa postupne uvoľňujú a ochabujú, vzácne možno vidieť pohyby očí.

4. a 5. Delta spánok - spolu s tretím štádiom tvoria až 50% z celkového spánku. Počas 4.a5.štádia je na EEG (elektroencephalograme) prevaha delta-vĺn, svalová aktivita je veľmi nízka, pohyby očí sa vyskytujú vzácne.

6. REM-fáza - tvorí asi 25% z celkového spánku. Počas tejto fázy EEG zaznamenáva najvyššiu elektrickú aktivitu mozgu, svalová aktivita je nulová a ako z názvu vyplýva sú prítomné rýchle očné pohyby (rapid eye movement). Prechod do REM-fázy alebo znej (teda aj prebudenie) je sprevádzaný krátkymi telesnými pohybmi.

Úrovne, na ktorých nespavosť prebieha

1. Dyscoimesis - porucha zaspávania - ide o problém so začatím spánku. Pokiaľ zaspávanie trvá neprimerane dlho, možno ho považovať za patologické. Časový horizont zaspávania u normálneho človeka je zhruba niekoľko minút. U ľudí, ktorí bežne prekročia 30minút pravdepodobne nie je niečo v poriadku. Môže sa jednať o poruchu ale takisto treba brať do úvahy momentálne psychické rozpoloženie.
2. Dysnystaxis - porucha hĺbky spánku - nastupuje počas III. fázy, ktorá je vlastne prechodom z plytkého do hlbokého spánku. Je to fáza, v ktorej mozog vysiela len pomalé vlny (slow wave sleep). Tie sú prítomné aj v IV.fáze hlbokého spánku alebo tiež delta spánku. Ten predchádza samotnú aktívnu REM-fázu (rapid eye movement), po ktorej by za fyziologických okolností malo dôjsť k prebudeniu.
3. Dysphylaxia - porucha udržania spánku - môže nastať počas rôznych spánkových fáz (plytký spánok, hlboký spánok, opakované budenia sa medzi jednotlivými spánkovými cyklami vo fáze REM). Pri plytkom spánku je budenie sa časté, pri hlbokom sporadické a pri REM fáze si po prebudení pamätáme sny, prípadne precitneme pri nočnej more. Problém s udržaním spánku majú aj ľudia s inými ochoreniami ako napríklad astmatici alebo kardiaci, ktorí sa v noci opakovane budia pre problémy s dýchaním.
4. Agrypnia - nepokojný spánok - úzko súvisí s predchádzajúcim štádiom a je typický pre ľudí s psychickými poruchami, depresiami, manicko-depresívnou poruchou ale aj po traumatizujúcom zážitku, ktoré nás nútia o danej situácii premýšľať.
5. Predčasné ranné budenie sa - je špecifické pre depresívnu poruchu alebo pre manicko-depresívnu poruchu hlavne počas depresívnej fázy.

Čo všetko sa môže skrývať za insomniou?

Poruchy spánku s nespavosťou v popredí zaznamenali v posledných rokov vysoký nárast. Stretávame sa s nimi pomerne často a nespavosťou trpí približne 1/3 obyvateľstva.

Dôvodom je hlavne stresujúca doba, zmeny biorytmu spôsobené nočnou prácou, rôzne ochorenia prevažne psychického charakteru a požívanie rôznych látok a drog. Problémy zo zaspávaním, opakované budenie sa však môže mať aj omnoho banálnejšiu príčinu ako napríklad rušivý faktor v podobe hluku alebo iný.

Insomnia je akútny stav v prípade, že trvá iba nejakú dobu a bola vyvolaná určitým stresujúcim alebo traumatizujúcim faktorom. Po odznení problémov sa spánok vracia do normálu. Horšia je chronická až patologická insomnia, kedy provokujúci faktor nie je jednoduché eliminovať, prípadne je to nemožné.

Rušivé elementy

Každý z nás je jedinečný. Odlišujeme sa nie len farbou pleti, vlasov či povahou. To čo má jeden rád, inému vadí. Rovnaké je to aj zo spánkom.

Niekto potrebuje na to aby zaspal úplnú tmu a ticho, iný zase zaspáva pri pustenom rádiu či so svietiacou stolnou lampou. Jednému sa ťažko zaspáva po najedení, iný sa potrebuje najesť, aby zaspal.

Preto aj pod pojmom rušivý element rozumieme rozličné vnemy, zvuky, pachy a iné exogénne podnety. V týchto prípadoch sa však jedná len o dočasnú nespavosť a nie o ochorenie.

Rušivým momentom rozumieme aj zmenu doposiaľ zaužívaného spánkového stereotypu. Môže to byť zmena prostredia pri zmene bydliska, spanie v inej posteli, na novom matraci s novým vankúšom.

U viacerých ľudí možno za rušivý fenomén pokladať hluk. Neraz ho robia susedia, plačúce dieťa, premávka, železnice a nočné bary v blízkosti obydlí, tikot hodín, kvapkanie vody alebo aj neznesiteľné chrápanie partnera. Tieto zvuky nám znemožňujú zaspávanie a pri silnejšej intenzite nás opakovane budia zo spánku.

Po eliminácii nežiaduceho podnetu sa spánok v krátkej dobe opäť upraví.

Aktuálny stav psychického rozpoloženia/napätia

Za dočasnú nespavosť neraz môže aj aktuálna situácia, v ktorej sa človek nachádza. Spoločenské, rodinné a v neposlednom rade aj ekonomické problémy nás nútia opakovane premýšľať nad danou situáciou a hľadať riešenia nielen počas dňa ale aj v noci.

Patria sem aj drobné nezhody počas dňa, noc pred ťažkou skúškou či pracovnými pohovorom, strach z niečoho čo nás v nasledujúci deň čaká. Po vyriešení daného problému sa spánok vracia do bežných koľají.

V prípade hromadenia sa ťažkostí a neriešiteľnosti dlhotrvajúcej zlej situácie môže nespavosť progredovať. K nej sa môžu pridružiť stavy smútku, depresie, alkoholizmus či závislosť na iných látkach až vznik psychického ochorenia, ktoré nespavosť len podporujú. V závislosti od problému sa neraz môžu skončiť siahnutím si na život.

Depresie a psychické ochorenia

Nespavosť je hlavným príznakom reaktívnych stavov, depresií a neurotických porúch, ktoré zastrešuje duševná nerovnováha, pocity úzkosti a strachu.

Neuróza je dôsledkom predchádzajúceho bodu. Podľa psychoanalýz u neurotika ide o nevyriešený konflikt, čo narúša aj jeho sociálne vzťahy a menia ich pohľad na spoločnosť.

TIP: Nespavosť aj ako jedným príznakom delíria.

Takmer vždy sa vyskytuje pri psychických ochoreniach, ktoré sú charakterizované poruchou emotivity (depresia/mánia/manicko-depresívna porucha), a psychomotorickým nepokojom.

Organické ochorenia

V popredí sú kardiovaskulárne ochorenia (srdcovocievne), ktorými trpí prevažne staršia populácia.

Zlyhávanie srdca sa počas spánku v polohe v ľahu zhoršuje. Dochádza k stáze krvi v srdci, to ju nestačí prečerpávať a neraz dochádza k hromadeniu tekutiny v pľúcach. Chorý sa následne budí dekompenzovaný a dusí sa.

Takýto pacienti chodia spať s niekoľkými vankúšmi pod hlavou, aby tak dosiahli zvýšenú polohu, ktorá tomuto stavu do istej miery zabraňuje.

Chronické bolesti napríklad po úrazoch, pri reumatických ochoreniach, onkologické bolesti, migrény, problémy s chrbticou sú často dôvodom zlého spánku.

Ťažkosti sa v noci zintenzívňujú, čo chorého prebúdza, núti vstať, zmeniť polohu a veľakrát mu to robí ťažkosti pri opätovnom zaspávaní. To veľakrát nie je možné bez použitia liekov

Pacienti s pľúcnymi ochoreniami takisto netolerujú polohu v ľahu a rovnako tak sa v noci budia kvôli ťažkostiam s dýchaním.

Patria sem aj ostatné ochorenia ako napríklad ľudia s diabetes mellitus, ochoreniami štítnej žľazy ale aj ženy v prechode sa môžu budiť zo spánku z dôvodu návalov tepla a nadmerného potenia.

Abúzus určitých látok a drog

Denne pijeme nápoje s obsahom kofeínu alebo tanínu, ktoré priamo ovplyvňujú spánok a sú priamo zodpovedné za nespavosť. Patrí sem napríklad káva, medzi mladými ľuďmi veľmi obľúbený energetický nápoj, cola ale aj sladké limonády pred spaním a čaje.

Kofeín dokonca patrí medzi mäkké drogy. Z tvrdých drog to je nikotín, ktorého absencia nás v noci budí z dôvodu doplnenia hladiny nikotínu kvôli závislosti na ňom.

Medzi drogy, ktoré spôsobujú nespavosť patria hlavne tie s excitačným účinkom. Zaraďujeme sem marihuanu, hašiš ale aj kofeín, halucinogény ako napríklad LSD alebo stimulačné drogy.

Čo s narušeným spánkom?

• eliminácia rušivého faktoru
• správna životospráva a biorytmus
• správna liečba základného ochorenia (analgetiká, sedatíva, hypnotiká-dočasne ...)
• návšteva ambulancie pre poruchy spánku a konzultácia so špecialistom

Čítajte tiež článok: Tŕnistá cesta k nerušenému spánku: Naozaj pomôžu iba lieky na spanie?

Otestujte sa