Nepravidelná činnosť srdca a poruchy srdcového rytmu: Aké sú príčiny? Rozlíšenie a prejavy

Charakteristika

Poruchy srdcového rytmu sa nazývajú odborne arytmie, inak dysrytmie.

Rozlišuje sa veľké množstvo rôznych možných arytmií, pričom niektoré sú spojené s pravidelnou, iné s nepravidelnou akciou srdca.

Normálna frekvencia srdca je 72 úderov za minútu (rozmedzie sa pohybuje od 60 do 100/minútu).

Základné klinické delenie arytmií:

• Bradyarytmie – dochádza pri nich k spomaleniu akcie srdca pod hranicu 50 - 60 úderov za minútu
• Tachyarytmie – srdečná frekvencia je vyššia ako 100/minútu

Podkladom tvorby arytmií môže byť porucha tvorby, ale aj porucha vedenia vzruchu. Niekedy sa jedná aj o kombináciu oboch týchto porúch.

Troška anatómie a fyziológie - prevodový systém srdca

Prevodový systém srdca je súbor špecializovaných častí myokardu (svaloviny srdca), ktoré zabezpečujú vznik a šírenie samotného vzruchu. Myokard preto nepotrebuje k svojej rytmickej činnosti nervy. Tie normálne srdcovú činnosť len ovplyvňujú (zrýchľujú alebo spomaľujú).

Prevodný systém sa štruktúrou príliš nelíši od ostatných častí myokardu.

Patria k nemu tieto časti:

• Nodus sinoatrialis (SA) – sinoatriálny uzol – sínusový uzol, základný útvar umiestnený v pravej predsieni, udáva rytmus srdca
• Nodus atrioventricularis (AV) – sieňokomorový uzol – uložený v septe (priehradke) srdca
• Spoje z nodus sinoatrialis – do sieňokomorového uzla
• Fasciculus atrioventricularis – zväzok, prechádza z nodus atrioventricularis do komorového septa, kde sa delí na pravé a ľavé ramienko
• Ramienka sa tiež delia ďalej na tzv. Purkyňove vlákna, tie sa noria do pracovného myokardu k samotným bunkám

Normálne sa vzruch neustále generuje v SA uzle a šíri sa prevodovým systémom až k bunkám pracovného myokardu, ktoré vedie ku kontrakcii. Tak je zjednodušene vysvetlená práca srdca.

Rozdelenie arytmií

Niektoré z uvedených arytmií sú s pravidelným rytmom, iné s nepravidelným (Detailný opus jednotlivých arytmií neuvádzam).

Bradyarytmie (spojené s pomalou akciou srdca) delíme na:

• Sínusová bradykardia – je tu základný pravidelný rytmus o frekvencii nižšej ako 60/min.
• Syndróm chorého sínu – sick sinus syndrome (SSS) – trvalá alebo prerušovaná sínusová bradykardia, prípadne blokáda sinoatriálneho uzla
• Syndróm karotického sínu – pri podráždení karotického sínu
• Malígna vazovagálna synkopa
• Poruchy AV vedenia – AV blokády I.,II.,III. stupňa

Extrasystoly, teda predčasné sťahy, delíme na:

• Predsieňové – vznik v predsieňach
• Junkčné – vznik v tzv. junkčnej oblasti prevodového systému
• Komorové – vznik v komorovom myokarde

Tachyarytmie (spojené s rýchlou akciou srdca) delíme na:

• Supraventrikulárne tachyarytmie – patrí medzi ne fibrilácia predsiení (AF/FiA), flutter predsiení (AFL) či AV reentry tachykardia (AVRT)
• Komorové tachyarytmie – patrí sem komorová tachykardia (VT/KT), ale aj fibrilácia komôr (VF)
• Akcelerovaný idioventrikulárny rytmus (AIVR)
• Parasystólia

Príčiny

Arytmie môžu vznikať na podklade:

1. zmien vnútorného prostredia (zmena hladín elektrolytov, napr. hypokalémia – znížená hladina draslíka v krvi)
2. pri poruchách hormonálnej rovnováhy (tyreotoxikóza)
3. vplyvom niektorých liekov (tricyklické antidepresíva, ...)
4. štrukturálne poškodenie srdca – stavy po infarktoch, chlopňové chyby, ...

Pomerne vzácne vznikajú arytmie aj u úplne zdravých jedincov (bez poškodenia srdca). Avšak častejšie bývajú arytmie prejavom srdcového ochorenia. Je preto veľmi dôležité odhalenie štrukturálneho poškodenia srdca, ak je prítomné. Od neho sa odvíja aj cielená liečba arytmie.

Elektrolyty a srdcová činnosť

Ióny draslíka (K⁺) významne ovplyvňujú membránové potenciály, naopak ióny vápnika (Ca²⁺) majú úlohu pri aktivácií svalovej kontrakcie. Je teda zrejmé, že koncentrácia týchto dvoch iónov v krvi aj extracelulárnej tekutine (okolo buniek) má zásadný význam pri práci srdca.

Veľa draslíka (hyperkalémia) vedie k spomaleniu srdcovej frekvencie, aj roztiahnutiu celého srdca. Zároveň vysoká koncentrácia tohto minerálu môže mať za následok nepravidelný rytmus až zastavenie srdca.

Nadbytok vápnikových iónov má na srdce opačné účinky, ako zvýšená koncentrácia draslíka. Vznikajú tzv. spastické kontrakcie z priameho účinku Ca²⁺ (neprirodzené stiahnutia srdcového svalu). Na strane druhej, nedostatok vápnika (hypokalcémia) vedie k ochabnutiu srdca.

Prejavy

Bradyarytmie sa prejavujú najčastejšie tzv. synkopou, t.j. náhlou stratou vedomia na podklade zmien tlaku krvi. K zníženiu tlaku krvi vedie práve arytmia. Môže sa tiež objaviť stav, kedy pacient pociťuje slabosť, pocit na odpadnutie, točenie hlavy. Inak býva prítomná únava a námahové zadýchanie.

Tachyarytmie sa môžu demaskovať občasným búšením srdca, pocitom rýchleho búšenia, niekedy spojeným so sťahovaním na hrudi, inokedy sú prítomné bolesti srdca alebo zadýchanie.

Subjektívne vnímanie arytmie však nebýva veľmi smerodajné v diagnostike a líši sa od pacienta k pacientovi. Nepodáva informáciu o možnej závažnosti prebiehajúcej arytmie.

Niektorí pacienti mylne interpretujú bolesť chrbtice ako možnú dysrytmiu. Niekedy však pásové vyžarovanie z hrudnej chrbtice do oblasti k hrudnej kosti môže imitovať srdcové ochorenie. Tiež Tietzeov syndróm, teda bolestivé zdurenie rebrových chrupaviek, môže imitovať arytmiu.

Diagnostika

Základom správnej a presnej diagnózy je anamnéza. Pri rozpomínaní sa pátrame po subjektívnych príznakoch, aké pacient pociťoval, eventuálne pociťuje neustále. Tiež zisťujeme, či sa jednalo o náhly vznik ťažkostí.

Lekár tiež zisťuje, či neboli v minulosti prekonané srdcové ochorenia, prípadne či sa na takú chorobu pacient nelieči. Môže sa jednať o prekonaný infarkt myokardu, prípadne chlopňovú chybu a podobne.

Následné fyzikálne vyšetrenie lekárom nám môže priblížiť, či nemohla arytmia vzniknúť napríklad na podklade poruchy štítnej žľazy (jej zväčšenie), pomocou fonendoskopu môže lekár odhaliť niektoré chlopňové chyby a podobne.

Zhodnotenie pulzu pohmatom patrí medzi základné vyšetrenia. Z pohmatu pulzu na zápästí môže lekár zistiť nie len silu, rýchlosť, ale aj prípadnú nepravidelnosť akcie srdca.

Vďaka krvnému vyšetreniu sa môžeme dopátrať k zmenám elektrolytov (minerálov v krvi), ktoré môžu tiež viesť k dysrytmii.

Zlatým štandardom v diagnostike arytmie je EKG (elektrokardiografia). Vďaka tejto diagnostickej metóde môže lekár nájsť poruchu rytmu, či už pravidelnú, alebo nepravidelnú. V niektorých prípadoch sa využíva aj EKG pri záťaži, event. Holterovo monitorovanie akcie srdca.

CT angiografia či echokardiografia nám slúžia skôr na odhalenie štrukturálnych srdcových zmien, ktoré môžu viesť k dysrytmii.

Prevencia a liečba

Základným prevenčným opatrením pred vznikom akejkoľvek arytmie je správna životospráva, teda pravidelný spánok, vhodné stravovanie a pohybová aktivita.

Ochrana pred nadváhou súvisí v niektorých prípadoch so zmenou jedálnička, ako aj zaradením športovej, hlavne aeróbnej aktivity.

Uprednostňujú sa diéty s nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín, s nízkym obsahom cukrov. Takáto strava je prevenciou pred vznikom aterosklerózy, ktorá môže viesť k vzniku infarktu myokardu. Odporúča sa tiež príjem dostatku vlákniny a antioxidantov v podobe ovocia a zeleniny.

Pohyb je kľúčom k lepšej hybnosti končatín, chrbtice, k zlepšeniu vitálnej kapacity pľúc, ako aj zosilneniu celého kardiovaskulárneho systému.

Vhodné sú v prvom rade športové aeróbne aktivity, pri ktorých dochádza k spaľovaniu tukov. Pokiaľ to zdravotný stav a telesná konštitúcia umožňujú, je vhodné zaradiť do denných aktivít beh a plávanie.

Oxygenoterapia, teda liečebné dýchanie vzduchu s vyššou koncentráciou kyslíka, môže mať tiež preventívny vplyv na myokard. Vhodné sú teda aj kúpeľné pobyty v horskom prostredí spojené s prechádzkami.

Dôležité je naučiť sa zvládať stres. Na to môže slúžiť psychoterapia, prípadne autogénny tréning.

Liečba dysrytmií sa delí na farmakologickú a nefarmakologickú.

Pri pomalej akcii srdca sa lekár prikláňa k liečbe atropínom, prípadne iným liečivám, ktoré nielen zrýchlia, ale aj upravia akciu srdca.

Pri tachyarytmii existuje celá rada liekov zo skupiny antiarytmík. Sú rozdelené do štyroch tried, pričom rôznou formou zasahujú do terapie niektorej konkrétnej arytmie. Medzi tieto preparáty patrí napríklad procainamid, fenytoín, metoprolol, amiodaron, verapamil.

Digoxín a adenozín majú špeciálne postavenie. Digoxín sa používa na kontrolu komorových odpovedí pri fibrilácií predsiení a adenozín pri liečbe záchvatu supraventrikulárnej tachykardie.

Z nefarmakologickej terapie arytmií zohrávajú svoju úlohu tzv. vágové manévre. Pri niektorých arytmiách pomáha náhle dráždenie blúdivého nervu.

Odporúča sa Valsavov manéver alebo masáž karotického sínusu. Sú to teda prístupy, ktoré vykonáva lekár fyzicky, bez medikamentov. Manévre sa vykonávajú u pacienta v ľahu.

Elektrická defibrilácia alebo kardioverzia vedie k obnove normálneho srdečného rytmu elektrickým výbojom z externého defibrilátoru.

Tiež sa používa metóda implantovania kardioverter-defibrilátoru (ICD) do podkľúčnej krajiny. Pri komorovej tachyarytmii sa prístroj aktivuje. Pri komorovej fibrilácií prístroj automaticky spustí defibrilačný výboj o vyššej frekvencii.

Kardiostimulácia je iná liečebná metóda, ktorá sa používa pri liečbe bradyarytmií. Dochádza pri nej k vyvolaniu kontrakcie srdcového svalu pomocou elektrických impulzov nadprahovej intenzity. Môže byť dočasná, alebo trvalá.

Katetrizačná ablácia sa používa na liečbu celého spektra arytmií. Používa sa rádiofrekvenčný prúd, vďaka ktorému lekár deštruuje substrát dysrytmie.

Robí sa tiež chirurgická ablácia, ktorá spočíva v operačnom odstránení substrátu arytmií po jeho presnej lokalizácií pomocou intraoperačného mapovania.

Balneoterapia, teda liečba cestou kúpeľov, je u pacientov s arytmiou tiež vhodná. Je však potrebné, aby bol pacient dlhodobo kompenzovaný a stabilizovaný. Je možné ho zaradiť do rehabilitačného plánu spojeného s CO₂ vodoliečbou, prípadne liečbou pomocou plynovej injekcie.

Antiarytmiká sa obyčajne užívajú celoživotne.

Domáca liečba

Z domácej liečby má svoje opodstatnenie fytoterapia.

Z dostupných byliniek je v prírode bežný hloh, ktorý má vazodilatačné účinky. Zlepšuje prekrvenie myokardu až o 80 %. Medvedí cesnak a imelo môžu mať tiež priaznivé účinky pri poruchách rytmu.

Valeriána lekárska by mohla nájsť uplatnenie pri problémoch s nepravidelnou činnosťou srdca, nechtík lekársky pri atake tachykardie.

Je vhodné poradiť sa so svojím kardiológom o kombinácií týchto bylín spolu s antiarytmikami, ako aj ostatnými liekmi, ktoré pacient užíva.

Nepravidelná činnosť srdca je druh arytmie, pri ktorej srdcový sval nepracuje pravidelne. Môže byť pomalá, rýchla, alebo spojená s extrasystolou. Dysrytmia sa dá liečiť.