Infekčná mononukleóza: Aké sú príznaky, príčiny a liečba?

V menej prípadoch Cytomegalovírusom (CMV), Toxoplasma gondii, HIV či adenovírusom, no tie sú následne klasifikované ako „syndrómy podobné mononukleóze“.

Infekčná mononukleóza je rozšírená celosvetovo, no najčastejšie postihuje bielu rasu a ľudí v detskom a mladom veku. V dospelosti má viac ako 90 % populácie už vytvorené protilátky.

Typická pre mononukleózu je zvýšená telesná teplota až horúčka, angína a zväčšenie lymfatických uzlín. 

Vstupnou bránou vírusu do organizmu sú primárne horné dýchacie cesty.

Najčastejšie sa prenáša slinami. Z tohto dôvodu sa ochorenie často označuje ako „choroba bozkávania“.

Ochorenie je vyvolané vírusom, ktorého sa „nedá zbaviť“. To však neznamená, že je človek infekčný stále. Infekčný je jedinec len v období, keď je vírus v tele aktívny.

Toto obdobie je charakterizované prítomnosťou symptómov ochorenia a trvá 2 až 4 týždne.

Infekčnú mononukleózu prekoná človek s najväčšou pravdepodobnosťou iba raz za život a nemá tendenciu sa vracať. Avšak vírus môže pretrvávať v tele v kľudovej tzv. „spiacej“ forme.

V zriedkavých prípadoch, najmä pri veľkom oslabení imunitného systému, nadmerne stresových situáciách, vážnych ochoreniach, v tehotenstve alebo v iných situáciách zaťažujúcich organizmus, sa môže vírus EPV v tele opäť aktivizovať a prejaviť ako iný druh ochorenia. 

Infekcia mononukleózy zvyčajne nie je závažná a pri odbornej liečbe príznaky ustúpia do 4 týždňov.

Infekčná mononukleóza je prenášaná Epstein-Barr vírusom najmä pomocou oro-faryngeálneho sekrétu, slinami a krvou.

Hlavnú vstupnú bránu tvoria dýchacie cesty, no prenos je možný aj prostredníctvom pohlavného styku.

Najčastejším druhom prenosu sú však sliny, a práve preto je ochorenie prezývané ako „bozkávacia“ alebo „detská choroba“. Práve preto postihuje najmä deti, dospievajúcich a mladých dospelých.

Mononukleóza je šírená najmä bozkávaním, zdieľaním poháru a príboru s inou osobou, kýchaním a kašľaním.

Epstein-Barrovej vírus sa v ľudskom organizme pomocou buniek sliznice nosohltana, slinných žliaz a lymfatického tkaniva mandlí rozmnoží, a následne sa krvou roznesie do celého tela.

Inkubačná doba infekčnej mononukleózy je približne 4 až 6 týždňov od styku s nakazenou osobou.

Možné je spozorovať niektoré prvé príznaky už po 1 až 2 týždňoch. Ide hlavne o únavu, zvýšenú teplotu a zväčšenie lymfatických uzlín v krku a podpazuší.

Pri neliečenej mononukleóze sa v niektorých prípadoch môže objaviť zaváženejšia komplikácia tejto choroby.

Ide o nepriechodnosť dýchacích ciest, poškodenie pečene, zápal mozgových blán, zápal srdečného svalu a iné komplikácie postihujúce hematologické, neurologické a kardiálne funkcie organizmu.

Jednou z najvážnejších komplikácií je ruptúra sleziny, ktorá býva spojená s intenzívnymi bolesťami brucha a príznakmi hemoragického šoku.

U malých chlapcov nakazených vírusom Epstein–Barrovej môže vo vzácnych prípadoch vyvolať Duncanovu chorobu – genetické ochorenie imunodificiencie viazané na chromozóm X spôsobujúce mutáciu genu SH2D1A.

Je preto vždy nutné odborné vyšetrenie a stanovenie liečby lekárom.

Ochorenie môže mať teda náhly začiatok a naopak slabý priebeh, alebo môžu byť prítomné mierne prejavy ochorenia. V niektorých prípadoch môže prebiehať vo forme veľmi ťažkého ochorenia.

Mononukleóza má však zvyčajne rýchly nábeh a charakterizujú ju 3 základné symptómy, ktoré sú podobné angíne: bolesť hrdla (angína), horúčka a zväčšené lymfatické uzliny.

Infekčná mononukleóza je prezývaná aj ako žľazová horúčka, kvôli zväčšeniu lymfatických uzlín, najmä v oblasti krku podpazušia i slabín a zväčšeniu orgánu sleziny a pečene (splenomegália a hepatomegália).

Ochorenie je sprevádzané bolesťou hlavy, bolesťou hrdla (angínou), opuchom a sčervenaním nosohltana, bolesťou a diskomfortom oblasti brucha, zvýšenou nadmernou únavou, celkovou telesnou slabosťou, nevoľnosťou, nechutenstvom a zvýšenou teplotou, či horúčkou okolo 39 až 40 stupňov.

Prítomný je biely povlak v hrdle a mandliach.

Horúčka sa prejavuje vo väčšine prípadov nákazy mononukleózy.

Možné prejavy a príznaky infekčnej mononukleózy:

• Zväčšenie lymfatických uzlín.
• Horúčka.
• Potenie.
• Zvýšená únava.
• Chronický únavový syndróm.
• Celková slabosť.
• Malátnosť.
• Nechutenstvo.
• Zvracanie.
• Bolesť brucha.
• Bolesť hlavy.
• Bolesť hrdla.
• Tonzilitída.
• Kožné vyrážky.
• Angína.
• Bolesť svalov.
• Opuch nosohltana.
• Opuch okolia očí.
• Zväčšenie sleziny (splenomegália).
• Zväčšenie pečene (hepatomegália).

Diagnostika prvotne prebieha na základe odborného vyšetrenia lekárom. Vyšetrenie zahŕňa odobratie anamnézy, posúdenie klinických príznakov a aspekčnú kontrolu stavu nosohltanu.

V počiatočnej fáze ochorenia sa mononukleóza môže zameniť s angínou, preto je potrebná diagnostika lekárom.

V rámci palpačného vyšetrenia lekár pohmatom diagnostikuje stav zväčšenia lymfatických uzlín a brušných orgánov. Využíva zobrazovaciu diagnostickú metódu ultrasonografie, najmä na presné zobrazenie vnútorných štruktúr pečene.

Vo väčšine prípadov dochádza k odobratiu vzorky povlaku sliznice hrdla na mikrobiologické laboratórne testy. Výsledok testu určuje prítomnosť vírusu mononukleózy v odobratej vzorke.

Pacientovi je odobraná vzorka krvi na hematologické vyšetrenie. Na základe sérologického testu je zistený krvný obraz, hladiny pečeňových testov, zápalové procesy a hladiny bielych krviniek v organizme pacienta.

Na základe heterofilných krvných testov na protilátky je možné preukázať prítomnosť EBV vírusu v organizme, pričom podľa presnej hladiny protilátok je taktiež možné rozlíšiť aj aktuálnu fázu (štádium) mononukleózy.

Prevencia infekčnej mononukleózy

Úplná prevencia pred vznikom vírusom nie je. Je možné však eliminovať rizikové faktory prenosu nákazy.

Primárnou prevenciou vírusu mononukleózy a zabezpečenie ľahkého priebehu ochorenia je zdravý životný štýl, silný imunitný systém a vysoká obranyschopnosť organizmu.

Vhodné je predchádzať šíreniu infekcie. V prípade výskytu tohto ochorenia v rodine a blízkom okolí sa odporúča dezinfikovať predmety, ktoré prišli do kontaktu so slinami infikovaného a sú potencionálnym zdrojom infekcie vírusu.

Infekčná mononukleóza sa prenáša najmä prostredníctvom slín, a preto je potrebné obmedziť fyzický kontakt vo forme bozkávania a zdieľania spoločných pohárov a príboru.

Prevenciou pred zdravotnými komplikáciami mononukleózy je odborná diagnostika a včasná liečba.

Mononukleóza v tehotenstve

Ochorenie EBV vírusom môže postihnúť aj dospelého človeka. Ak žena vírus EBV ešte nemala, môže ľahšie ochorieť, kvôli slabšiemu imunitnému systému počas obdobia gravidity.

Aj keď sa v prípade mononukleózy spôsobenej EBV jedná o herpetický vírus, vo väčšine liečených prípadov nezanechá následky na plode v tele matky. Konkrétne EBV vírus sa neprenáša trans-placentárnou cestou.

Vzhľadom na individuálny zdravotný stav je však vždy nutná konzultácia s lekárom.

Kvôli potencionálnemu riziku iných nebezpečných herpetických vírusov spôsobujúcich infekčnú mononukleózu (Toxoplasma, CMV...), je nutné odborné vyšetrenie a stanovenie liečby lekárom.

Počas celého obdobia gravidity je potrebné pravidelné sledovanie plodu i matky gynekológom.

Najčastejšie otázky a odpovede o Monononukleóze

Pýtate sa...

Čo je to mononukleóza?

• Mononukleóza je vírusová infekcia, ktorá sa najčastejšie prenáša slinami, čo je dôvod, prečo sa prezýva ako „choroba bozkávania". Potrebná je diagnostika a odborná liečba stanovená lekárom.

Aké sú hlavné príznaky mononukleózy?

• Najčastejšie symptómy mononukleózy zahŕňajú horúčku, bolesť hrdla, angínu, únavu, slabosť, malátnosť, zväčšenie lymfatických uzlín, zväčšenú slezinu a pečeň.

Ako sa mononukleóza diagnostikuje?

• Diagnóza mononukleózy zahŕňa anamnézu a fyzikálne vyšetrenie, pričom sa zameriava na príznaky a zväčšené lymfatické uzliny, slezinu či pečeň.
• Potvrdenie diagnózy sa vykonáva krvnými testami, ako sú testy na prítomnosť heterofilných protilátok alebo špecifické testy na EBV vírus.

Ako sa lieči mononukleóza?

• Liečba mononukleózy je symptomatická, zameriava na zmiernenie príznakov. Základom je dostatok odpočinku, pitný režim, doplnenie vitamínov a minerálov.
• Súčasťou je užívanie liekov proti horúčke, bolesti a lokálne liečivá proti zápalu hrdla.
• Bežne je pacient liečený v domácom prostredí, no v prípade zhoršenia stavu je potrebná hospitalizácia v nemocnici.

Je mononukleóza nákazlivá?

• Áno, mononukleóza je nákazlivá. Prenáša sa úzkym medziľudským kontaktom, najčastejšie zo slín infikovanej osoby.

Kedy by som mal navštíviť lekára?

• Ak máte príznaky, ktoré naznačujú mononukleózu, alebo ak sa respiračné príznaky zhoršujú, mali by ste se vyhľadať odbornú pomoc lekára. Včasná diagnostika a správna liečba zabraňujú zdravotným komplikáciam.

Existuje vakcína proti mononukleóze?

• V súčasnosti nie je k dispozícii vakcína proti EBV alebo mononukleóze. Výskum v oblasti vakcíny však stále pokračuje.

Objavitelia Epstein-Barrovej vírusu mononukleózy

Prvýkrát v roku 1885 popísal infekčnú mononukleózu ruský lekár Filatov pod názvom idiopatická adenitida - lymfadenopatia. Následne doktor Pfeiffer toto ochorenie vzhľadom na jeho príznaky označil ako Drüsenfieber - žľazovú horúčku.

V roku 1964 virológovia Tony Epstein a Yvonne Barrová pomocou mikroskopu prvý raz preukázali prítomnosť herpetického vírusu infekčnej mononukleózy.

Existenciu vírusu sa im podarilo dokázať z nádorových buniek Burkittovho lymfómu za pomoci elektrónového mikroskopu.