Nízky krvný tlak: Aké sú príznaky a riziká hypotenzie? Je 90/60 málo?

Často sa pýtate: 
Je tlak 90 / 60 málo? 
Aké riziká má hypotenzia a či môže za infarkt?
Pomôže magnézium, citrón, bylinky či iné babské rady na nízky tlak krvi? 

Krvný tlak - stručne

Krvný tlak je hydrostatický tlak a ten je vytváraný krvou, ktorá prúdi v cievach. Do krvného obehu ju tlačí, vháňa, vymršťuje srdce. To pracuje ako svalová pumpa.

Tvorí ju tlak prúdiacej krvi na stenu tepien. Je závislý na sile kontrakcie, čiže stiahnutia komôr a odpore ciev či objeme cirkulujúcej krvi.

Pri krvnom tlaku poznáme dva pojmy.

A to je systolický krvný tlak (sTK), ktorý vytvorí srdcová komora pri kontrakcii (systole), čiže pri vymrštení krvi do telového obehu. Je to najvyššia hodnota krvného tlaku.

Druhý, teda diastolický krvný tlak (dTK). A ten je prítomný počas uvoľnenia srdcového svalu (diastoly), keď srdce do pravej časti nasáva neokysličenú krv z tela. Je to najnižšia hodnota krvného tlaku.

Zobrazenie na tlakomeri je nasledovné:

Systolický krvný tlak pred lomkou - 120 / 80 - za lomkou diastolický krvný tlak.

Označuje sa v jednotkách mmHg. Čo sú milimetre ortuťového stĺpca. Z minulosti je známe aj označenie v jednotkách torr.

V roku 1896 lekár Scipione Riva Rocci publikoval prácu o meraní krvného tlaku sphygomanometrom - tlakomerom. 
Metódu zdokonalil Ruský chirurg Nikolai Korotkov, podľa ktorého sú pomenované aj Korotkovove fenomény.

Aký je to nízky krvný tlak?

Ako nízky krvný tlak sa označuje vtedy, ak poklesne tlak krvi pod 100 / 60 mmHg. Avšak, môže byť aj nižší.

Jeho dlhodobý výskyt sa označuje aj ako chronická artériová hypotenzia. V niektorých prípadoch nastáva ako krátkodobý stav - ten je prechodný.

Hodnoty normálneho a nízkeho krvného tlaku uvádzame v tabuľke

Uvádza sa, že normálny a nižší krvný tlak pôsobia preventívne pred vznikom srdcovo - cievnych ochorení. Naopak, rizikom je vysoký tlak krvi. Príkladom je ateroskleróza, infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda.

Rozdelenie hypotenzie

Hypotenzia môže byť primárna, teda esenciálna. Vtedy je jej príčina neznáma. Druhou je sekundárna, ktorá má základ v inom ochorení. Je jeho sprievodným príznakom.

Iná forma ju delí na ortostatickú a habituálnu.

Ortostatická vzniká pri náhlej zmene polohy. A to najmä z polohy ležmo - hneď do vzpriamenej polohy - hneď na nohy. Krvný tlak veľmi rýchlo klesne a organizmus nestihne zareagovať. Klesne o 20 mmHg či viac. Alebo je systolický krvný tlak nižší ako 90 mmHg.

V tomto momente sa prejaví akútne vzniknutými ťažkosťami, ako je napríklad náhla slabosť, zatočenie - motanie hlavy, nával tepla či čierne pred očami.

Človek môže odpadnúť, na krátku dobu stratí vedomie. Príčinou je nedostatočné prekrvenie mozgu. Vo vodorovnej polohe sa stabilizuje krvný tlak a prekrvenie mozgu.

Človek sa preberá k plnému vedomiu. Prípadne môže pretrvávať slabosť a únava.

Rizikom tohto ortostatického kolapsu - synkopy je úraz.

Habituálna sa vyskytuje bez známej sekundárnej príčiny. Vyskytuje sa hlavne pri zmene regulačných mechanizmoch.

Existuje aj takzvaná postprandiálna hypotenzia, ktorá označuje zníženie systolického krvného tlaku o 20 mmHg po príjme jedla. Presný mechanizmus nie je objasnený. Vyskytuje sa najmä u starších ľudí.

Aké sú príčiny nízkeho krvného tlaku?

Primárna alebo tiež esenciálna hypotenzia nemá presne známu príčinu.

Sekundárna, označovaná aj ako symptomatická, je príčinou iného ochorenia.

Veľakrát sa s nižším krvným tlakom stretáme u mladých ľudí.

Nižší krvný tlak majú zväčša dospievajúce dievčatá a mladé ženy. 
Môžu za to hormóny či menštruačný cyklus a krvné straty.

Nízky krvný tlak mávajú aj starší ľudia. Príčinou v tomto období je hlavne znížený príjem tekutín, čiže dehydratácia a súčasný vplyv liekov na hypertenziu.

Zaujímavé informácie v sekcii choroby:
Vysoký krvný tlak
Nízky krvný tlak

Chronický znížený tlak krvi sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí majú zmenenú hormonálnu nervovú a cievnu reguláciu tlaku. Príkladom sú astenici či ľudia vagotonici. Im klesá tlak napríklad aj pri strese.

Astenik - po psychickej stránke uzavretý, introvertný, citlivý, ale vnútorne bohato prežívajúci človek.

Vagotonici sú ľudia s prevahou pôsobenia parasympatického nervového systému, ktorého súčasťou je nervus vagus.

Na rozdiel od ortostatickej hypotenzii, sa znížené hodnoty krvného tlaku vyskytujú aj v leže. Nevzniká na základe inej patologickej príčiny.

Ortostatická hypotenzia - točenie hlavy a slabosť po zmene polohy

Za jej vznikom je krátkodobé zníženie krvného tlaku po zmene polohy, a to najmä z polohy ležmo do stoja. Krvný obeh nestihne zareagovať, krv sa hromadí v dolných končatinách , klesá krvný tlak.

Ak sa krvný tlak nestihne zvýšiť, mozog je nedostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Nastupujú ťažkosti ako je slabosť, závrat až mdloba, synkopa - kolaps.

Po stabilizácii krvného tlaku a prekrvenia mozgu sa postihnutý človek preberie k vedomiu.

Ostatné príčiny hypotenzie

Hypotenzia vzniká aj na základe iných mechanizmov, liečby či ochorení. Príkladom je aj hypotenzia u žien počas tehotenstva.

Niektoré sekundárne príčiny nízkeho krvného tlaku v tabuľke

Tehotenstvo a hypotenzia

V období tehotenstva sa vyskytuje nízky tlak krvi hlavne v prvých mesiacoch. Dôvodom je aj vyšší nárok krvného obehu na prácu srdca.

Avšak, v treťom trimestri sa môže pridružiť problém s názovom - syndróm dolnej dutej žily.

Dôvodom je, že zväčšujúca maternica s plodom tvorí útlak veľkých ciev, a to hlavne dolnej dutej žily, ktorá vedie krv zo spodnej časti tela späť do srdca.

Vyskytuje sa pri polohe tehotnej v ľahu. A teda najmä počas spánku či odpočinku. Preto sa odporúča počas tohto obdobia poloha ležmo na ľavom boku.

Tehotná pociťuje pri tomto syndróme ťažkosti ako napríklad:

• búšenie srdca pre zrýchlenie frekvencie srdca - tachykardiu
• potenie
• nevoľnosť
• je bledá
• klesá jej krvný tlak

Rizikový je tento stav aj z pohľadu plodu, ktorý je ohrozený zníženým zásobením kyslíkom.

Riziká dlhodobej hypotenzie

Chronická hypotenzia je problém hlavne z pohľadu vzniku komplikácií. Dlhodobé zníženie krvného tlaku a tým pádom aj zníženého prekrvenia orgánov má za následok rozličné problémy.

Ak je krvný tlak dlhé obdobie príliš nízky, môže byť za vznikom organického poškodenia mozgu. Mozog je na správne prekrvenie citlivý. Mozgové bunky vyžadujú neustále zásobenie kyslíkom a živinami.

V roku 1960 lekári George Milton Shy a Glenn Albert Drager spájali hypotenziu s degeneratívnym poškodením CNS. Popísali ju ako multisystémová atrofia - MSA. Je to raritné ochorenie.

Ako sa prejavuje hypotenzia?

Samotná hypotenzia sa vyskytuje ako príznak pri rôznorodých problémoch. Človek pri nízkom tlaku môže pociťovať rozličné subjektívne ťažkosti, alebo je na ňom navonok badať isté zmeny.

Pri hypotenzii sa vyskytujú tieto ťažkosti alebo ich kombinácia:

• únava, malátnosť
• celková slabosť
• svalová slabosť
• bolesť hlavy
• závraty, motanie hlavy
• pocit na odpadnutie
• studená pokožka
• chladná koža
• zimomravosť - pocit chladu
• pot - studený pot
• nadmerné potenie
• návaly tepla
• nevoľnosť
• záblesky pred očami a porucha videnia, zahmlené videnie či čierňava pred očami
• hučanie alebo šum v ušiach
• zrýchlené dýchanie
• zrýchlenie pulzu a teda srdcovej činnosti
• tras tela
• mravčenie po tele, až tŕpnutie
• pocit úzkosti, strach
• mdloba, kolaps - synkopa

Pri odpadnutí pre hypotenziu sa vyskytuje krátkodobá strata vedomia. Ak porucha vedomia pretrváva, je potrebné hľadať inú príčinu.

Ako sa diagnostikuje nízky tlak krvi?

Okrem toho, že sa pri pátraní po príčine odoberá anamnéza, používajú sa aj iné vyšetrovacie metódy.

Najdôležitejším vyšetrením je meranie krvného tlaku. Rovnako ako pri hypertenzii - nepostačuje iba jedno meranie. Pre určenie diagnózy hypotenzie je potrebné opakované meranie krvného tlaku. 

Vhodnou voľbou je Tlakový Holter, čo je meranie tlaku počas 24 hodín. Tlakomer a manžeta sú pripevnené na tele, a automaticky merajú tlak počas celého dňa. Človek vykonáva bežné denné činnosti. Určité udalosti, ktoré majú na vplyv tlaku si zapisuje.

Pri diferenciálnej diagnostike sa vykonávajú aj vyšetrenia ako EKG, Holter EKG, ECHO, sonografia, RTG, CT, MRI, laboratórne vyšetrenie krvi či moču. Ale aj iné.

Pri diagnostike spolupracujú lekári z odborov - praktické lekárstvo, u detí pediater, internista, kardiológ, nefrológ, endokrinológ prípadne iný špecialista.

Liečba - všeobecne

Liečba nie je ani tak medikamentózna, ako režimová. Dôležitá je úprava denného režimu, stravovania a celkovo životosprávy. Potrebné je dbať na dostatočný pitný režim.

Aký je vhodný pitný režim - uvádzame v Magazínovom článku.

Čo sa týka pitného režimu, tak ho majú upravený a prísne regulovaný ľudia s niektorými ochoreniami srdca či obličiek.

Uvádza sa, že je vhodné zvýšiť príjem solí v strave alebo sodíka (Na) či v podobe minerálnych vôd. Samozrejme, pri solení sa treba riadiť rozumom a zbytočne to nepreháňať.

V prípade ľudí, ktorí užívajú lieky na hypertenziu či srdce je nutná kontrola u lekára. Nakoľko príčinou môže byť doterajšia medikamentózna terapia. Nie je vhodné svojvoľne a bez vedomia lekára vysadiť lieky.

Samozrejme, dôležitá je dlhodobá liečba primárneho ochorenia.

Prevencia ťažkostí pri hypotenzii

Pri prevencii ťažkostí je nutné myslieť aj na takú maličkosť ako je správna technika zmeny polohy.

Zmenu polohy vykonávame postupne:

1. poloha v ležmo
2. sadnúť si na posteli
3. spustiť dolné končatiny z lôžka
4. vhodné je vypiť pohár vody
5. pomôže zhlboka sa nadýchnuť a vydýchnuť
6. počkať niekoľko sekúnd 
7. postaviť sa

Odporúča sa aplikácia elastických ponožiek alebo pančúch. Tie isté, čo sa používajú pri problémoch so žilami dolných končatín. Pomáhajú v návrate krvi z nôh do hornej polovice tela.

Stravovací režim je nutné upraviť tak, aby sme nepreťažili organizmus, a teda tráviaci systém jedlom. Vhodné sú menšie porcie a častejšie počas dňa. Rozdelenie na 5 chodov.

Obmedzenie ťažkých jedál, ktoré majú nadmerný obsah tukov a bielkovín. Káva či čaj (čierny, zelený, urologický) podporujú tvorbu moču. Čo neznamená, že zvýšia krvný tlak. Vhodné je pritom vypiť aj pohár vody.

Existuje aj podpora v podobe vitamínov, a to najmä vitamín C a B komplex.

Pohybová aktivita je súčasťou. Dostatočný pohyb, cvičenie, plávanie, bicyklovanie či turistika a aj prechádzky po čerstvom vzduchu sú iba v prospech.

Rovnako, je nutné myslieť na dostatok odpočinku a spánku. Vyhýbanie sa stresujúcim udalostiam a situáciám.

TIP na záver:

1. TIP

Skúste sprchovanie so striedaním prúdu studenej a teplej vody. Postupujeme od končatín smerom ku srdcu. Sprcha je ukončená studenou vodou.

2. TIP

Pociťujete slabosť? Nie všade sa dá ľahnúť si...

1. prekrížiť dolné končatiny
2. tlačiť stehná o seba
3. napnúť svaly dolných končatín
4. prípadne výpony na špičkách a napíjanie svalov lýtka

Prečítajte si tiež:
Ako bojovať proti nízkemu krvnému tlaku životosprávou a jedlom?.

Samozrejme, aj pri hypotenzii je nutné odborné vyšetrenie a poradenie sa so svojim lekárom.