Poruchy vedomia: Aké sú ich príčiny a ako sa rozdeľujú? (kvalitatívne / kvantitatívne)

Vo vedomí prebiehajú psychické funkcie. Napomáhajú nám uvedomovať si seba samého, svoje okolie a vzájomný vzťah. Bdelosť je stav centrálnej nervovej sústavy, pri ktorom sme schopní reagovať na vnútorné aj vonkajšie podnety.

Medzi hlavné vlastnosti vedomia patrí:

• bdelosť je vigilita
• jasnosť ako lucidita
• jeho rozsah je kapacita
• autoidentifikácia teda idiognózia
• sebauvedomovanie a hodnotenie seba pri porovnaní s inými ľuďmi - heteroidentifikácia

Fyziologická porucha vedomia je napríklad aj spánok.

Ak je nejakým spôsobom vedomie a jeho schopnosť narušené, hovoríme o poruche vedomia. Tie sa ďalej delia na kvalitatívne alebo kvantitatívne

Kvalitatívna je porucha lucidity a kvantitatívna je porucha vigility. Inak sa delia aj na krátkodobé alebo dlhodobé.

Kvalitatívna porucha vedomia

Vzniká pri poruche lucidity, ale pri zachovanej vigilite. Zjednodušene opísané, narušená je jasnosť vedomia pri nezmenenej bdelosti centrálnej nervovej sústavy.

Psychické funkcie sú narušené a stráca sa schopnosť vnímania vonkajšieho sveta. Nastáva porucha orientácie, pozornosti, pamäti, správania. Môžeme ju ďalej deliť na amenciu, delírium a obnubiláciu.

TIP: Viac informácií o delíriu v samostatnom článku na Zdravotéke.

Amencia teda zmätenosť je stav, kedy je narušené vnímanie. Vyskytujú sa halucinácie, ilúzie. Dezorientácia v osobe, mieste a aj čase.

Tento stav môže byť krátkodobý a aj dlhodobý. Po jeho ústupe sa vyskytuje amnézia. Teda dotyčný si nepamätá na dané obdobie.

Medzi hlavné príčiny sa zaraďuje napríklad aj stav hypoglykémie, pri cukrovke. Alebo sa vyskytuje aj pri aterosklerotickej chorobe mozgu a jeho nedostatočnom dokrvení.

V prípade delíria ide o organickú duševnú poruchu, ku ktorej dochádza na základe poruchy mozgových funkcií. Vyvíja sa v krátkom časovom úseku, počas dní.

Prítomné sú poruchy pamäti a to hlavne krátkodobej, pozornosti, vnímania. Tak isto sú prítomné aj halucinácie, bludy a dezorientácia, porucha správania.

Typickými príznakmi sú aj tras tela (tremor), poruchy reči ako dysartria, tachykardia, hypertenzia, potenie a častá je aj inkontinencia moču, aj  stolice.

Obnubilácia je známa aj ako mrákotný stav. Nastáva v náhle a tak isto v krátkom časovom úseku ustupuje.

Jej najčastejšou príčinou je epilepsia, teda stav po epileptickom záchvate. Rovnako sa vyskytuje aj po úrazoch hlavy, úpale. Vyskytuje sa aj počas hladovania. Dobrým príkladom je aj patická opilosť alebo patický afekt.

Príčiny kvalitatínej poruchy vedomia

Ako typická príčina môže byť intoxikácia (otrava) liekmi. Tá môže byť náhodná alebo úmyselná. Náhodná vzniká často ako dôsledok zabúdania užitia určitého lieky.

Vo väčšej dávke môže vyvolať poruchu vedomia. Ako príklad je užitie psychiatrických liekov alebo aj liekov na srdce a vysoký krvný tlak. Kedy môže pri nízkom krvnom tlaku prísť ku kolapsu.

Úmyselná intoxikácia liekmi je často sprevádzaná požitím alkoholu. Dôležité v tomto prípade je, vedieť aké lieky daný človek užil, kedy a aké množstvo a aj kombináciu s alkoholom.

Problémy s vedomím majú aj intoxikovaní ľudia, ktorí požili nadmerné množstvo alkoholu, drogy alebo sa do ich organizmu dostala nejaká chemická či jedovatá látka.

Otravy sú nebezpečné aj z dlhodobého hľadiska. Pretože môžu vážne poškodiť životne dôležité orgány. Alkoholizmus spôsobuje poškodenie mozgu, pečene, ale aj srdca.

Tak isto je to aj v prípade požívania iných návykových látok. Aj forma závislosti na fetovaní prchavých látok spôsobuje poškodenie pečene a mozgových buniek.

Okrem kvalitatívnych porúch vedomia dochádza často k poruchám kvantitatívnym. A to hlavne, ak množstvo požitej látky (liek, alkohol, droga) bolo vyššie a hlavne v krátkej dobe.

Dôležité je sledovať dýchanie, množstvo liekov tlmí dychové centrum. Častým sprievodným javom pri otravách býva vracanie. V kombinácii s bezvedomím je aspirácia (vdýchnutie) zvratkov najväčšou komplikáciou.

Po aspirácii zvratkov sú prítomné komplikované zápaly pľúc. Ale ako najvážnejšou komlikáciou vdýchnuta zvratkov býva upchatie dýchacích ciest a tým aj zadusenie a smrť.

Kvalitatívne poruchy vyvolávajú aj metabolické ochorenia a hypoxia. Čo je vlastne znížený obsah kyslíku v organizme, teda v tkanivách. Na čo je najviac citlivý mozog a následne srdcový sval.

Iným príkladom kedy dochádza k tomuto typu poruchy vedomia je napríklad ložiskové poškodenie mozgu. A to môže byť zapríčinené aj úrazom alebo aj ischémiou, teda nedokrvením mozgu.

Kvantitatívna porucha vedomia

Vzniká pri poruche bdelosti. Teda organizmus nie je schopný reagovať na vonkajšie, ale ani vnútorné podnety.

Ďalej sa delí na:

• somnolenciu
• sopor
• kómu

Somnolencia je stav, kedy je človek spavý. Ale prebúdza sa na oslovenie. Sopor je porucha vedomia, z ktorej sa dotyčný preberá až na bolestivý podnet. Kóma je bezvedomie. Človek nereaguje na vonkajšie a ani vnútorné podnety.

Krátkodobá porucha vedomia nastáva napríklad ako dôsledok záchvatovitého ochorenia, akým je napríklad už spomínaná epilepsia. Bezvedomie je prítomné počas epileptických záchvatov.

Môže krátkodobo pretrvávať aj po epileptickom záchvate, ale aj medzi viacerými záchvatmi. Vážnym stavom je, ak pretrváva bezvedomie dlhšiu dobu a to viac ako 5 minút.

Iný typ je napríklad krátkodobé bezvedomie následkom synkopy, kolapsu. Kedy dochádza k prechodnému nedokrveniu alebo zníženému prekrveniu mozgu.

Osobitú skupinu tvorí bezvedomie pri metabolickom ochorení ako je cukrovka. Následkom nízkej hladiny cukru v krvi, teda hypoglikémie, mozgové bunky neplnia svoju funkciu a nastáva bezvedomie.

Medzi prvotné príznaky hypoglykémie patrí práve aj kvalitatívna porucha. A to hlavne zmätenosť a dezorientácia. Ak pretrváva prehlbuje sa do poruchy kvantitatívnej.

Pri poškodení mozgového tkaniva tak isto dochádza k poruchám vedomia. Záleží od miesta, rozsahu a pridruženého opuchu mozgu v akom rozsahu k poruche príde.

Poškodenie môže byť následkom úrazu. A môže ísť o kontúziu, teda zmliaždenie tkaniva. Ale najhorším prípadom je penetrujúce, teda prenikajúce poranenie (strelné, bodné).

Úraz hlavy kedy neprichádza priamo k poškodeniu tkaniva, ale len poruche funkcie centrálneho nervového systému je otras mozgu. Osobitú skupinu tvorí difúzne axonálne poškodenie.

Nádorové ochorenie mozgu je závažné a to aj v prípade nezhubného nádoru. Vzhľadom na uloženie mozgu v lebke, pôsobí na okolité tkanivo deštruktívne jeho útlakom a tým aj zvýšením vnútrolebečného tlaku.

Zvýšenie vnútrolebečného tlaku dochádza aj v prípade hydrocefalu. Kedy sa mozgovo - miešny mok hromadí v lebke a nie je zabezpečený jeho odtok. Ako za normálnych okolností.

Nebezpečné sú aj zápaly mozgu a jeho blán. Ako je napríklad encefalitída alebo meningitída. Kedy následkom zápalu dochádza k poruche funkcií mozgu.

Cievna mozgová príhoda je osobitou skupinou príčin porúch vedomia. Ischemická forma nastáva následkom nedokrvenia mozgového tkaniva. Pri krvácajúcej príhode je riziko vyššie práve pre útlak mozgového tkaniva.

Pri mozgových cievnych príhodách je rozhodujúce miesto a rozsah. Veľmi dôležitú úlohu hrá časový údaj od vzniku po rozoznanie a zahájenie vhodnej liečby.

Tak isto aj kvantitatívne poruchy vedomia vznikajú na podklade toxickej príčiny. Čo môže spôsobiť alkohol, lieky a drogy. Alebo nejaká chemická látka. Alebo aj vdychovanie splodín horenia, či kvasenia.

To je v prípade intoxikácie plynmi. Ako je napríklad oxid uhoľnatý a uhličitý. Prvý zo spomínaných vzniká pri horení a spaľovaní. Ako je to v prípade automobilov. Iný príklad je aj plynový prietokový ohrievač.

Druhý je ako produkt kvasenia. Príkladom je kvasenie hrozna vo vínnych pivniciach alebo iného ovocia určeného na ďalšie spracovanie.

Fyzikálne príčiny môžu byť prehriatie organizmu, ale aj následok úrazu elektrickým prúdom. Nebezpečné je zasiahnutie bleskom.

Poruchy vedomia u detí sú známe aj niektorým matkám. A to hlavne v predškolskom veku. Febrilné kŕče následkom horúčky sú príčinou bezvedomia.

Inou skupinou sú hormonálne a endokrinné ochorenia, ako príklad je diabetes insipidus. Pri orgánových ochoreniach je to napríklad v prípade zlyhaní pečene.

Nie vždy je to ale chorobný stav. Krátkodobá strata vedomia môže nastať pri dlhom státí v prostredí s vydýchaným vzduchom. Prejaví sa kolapsom.

Preeklampsia a eklampsia, známa aj ako HELLP syndróm, vzniká v tehotenstve a dochádza k zúženiu ciev a častokrát aj k bezvedomiu.

Poruchy vedomia sa vyskytujú aj pri akútnej infekčnej endokarditíde, ktorá sa prejavuje rýchlym zvýšením teploty, zimnicou a trasením tela. Pri tejto chorobe dochádza k zápalu výstelky srdca a je veľmi nebezpečný.

Aj pri infarkte myokardu môže dôjsť k strate vedomia.  Infarkt myokardu patrí medzi ischemické choroby srdca a vzniká pri upchatí cievy krvnou zrazeninou.

Pri hypertrofickej kardiomyopatii, čiže ochorení srdcovej svaloviny, môže dôjsť k synkope, čo je náhla krátkodobá strata vedomia. Niekedy je na príčine bezvedomia aj fibrilácia alebo iné poruchy srdcového rytmu.

Pri nízkom krvnom tlaku dochádza tiež ku krátkodobej strate vedomia. A to najmä pri veľmi ťažkej hypotenzii. Ktorá môže byť spôsobená aj rôznymi šokovými príčinami.

V prípade infekčných ochorení prichádzajú poruchy vedomia najčastejšie v súvislosti s komplikáciou infekcie v organizme. Napríklad pri toxoplazmóze sa vyskytujú aj bolesti hlavy a poruchy vedomia, ak infekcia postihne mozog a centrálny nervový systém.

Poruchy vedomia a až bezvedomie môže nastať aj pri kliešťovej encefalitíde, čo je infekčné ochorenie vírusového pôvodu postihujúce mozog a mozgové blany.

Najčastejšie sa prenáša prostredníctvom kliešťa.

Dlhodobé poruchy vedomia

medzi ne patrí napríklad kóma. Je to stav, kedy sa človek nepreberá k vedomiu. Nekomunikuje. Môžu byť prítomné prejavy pri stimulácii ako grimasy, pohyb končatín, ale nedochádza k prebratiu.

Vegetatívny stav alebo aj stav bdenia bez odpovede. Občasné pohyby a reflexné reakcie na podnety. Ale neprichádza ku komunikácii s okolím.

Locked-in syndróm je spôsobený poruchou centrálnej nervovej sústavy. Nejedná sa o stav vedomia, ale dotyčný nie je schopný pohybu. Prítomná je len schopnosť vertikálnej hybnosti očí alebo žmurkanie. Možnosť zamenenia s bezvedomím.

Psychické stavy

Do tejto skupiny sa zaraďuje katatonia a abúlia. Prejavom prvej sú stereotypné pohyby končatín, grimasy, stuhnutie tela v nezvyčajnej polohe a na neurčitú dobu.

Druhá spomínaná je charakterizovaná nedostatkom podnetov k činnosti. ľahostajnosť, neschopnosť, konať. dotyčný si môže uvedomovať.