Tras (tremor): príčiny trasenia rúk, hlavy či tela nielen z Parkinsona

Zasahuje najmä horné končatiny, ruky, prsty, následne hlavu, sánku, bradu, mäkké podnebie či hlasivky. Menej často smeruje na hrudník, trup. Zriedkavo až na dolné končatiny, nohy.

Postihuje akúkoľvek vekovú skupinu, vrátane detí, dospievajúcich či dospelých. Pričom najčastejším obdobím nástupu je stredný vek a vek nad 50. rok života.

Ide o príznak, ktorý nemusí mať zrejmú a známu príčinu vzniku, vyznačuje sa rodinným výskytom. Pridružuje sa pri únave, vyčerpaní či psychickom, duševnom vypätí a preťažení. 

Trasenie a chvenie rúk sa pravidelne spája s alkoholom, alkoholizmom, keď je priamo prítomný v ľudovo opisovanom poopičnom stave. A je tiež príznakom i abstinenčného syndrómu.

Avšak, môže sa za ním skrývať i iné ochorenie, príkladom ktorého je i známy Parkinson, presnejšie Parkinsonova choroba.

Tras môže byť pozorovaný navonok a na diaľku, alebo je možné odhaliť ho iba dotykom. 

Čo je to tras a prečo vzniká? 
Aká je jeho najčastejšia príčina? 
A aké ostatné problémy sa za ním môžu skrývať? 
Existuje nejaká prevencia? 
Čítajte s nami a dozviete sa viac...

Ako sa charakterizuje a definuje tremor?

Tremor sa definuje ako pravidelný, rytmický, mimovôľový svalový pohyb.

Zasahuje akúkoľvek časť tela, avšak, najčastejšie horné končatiny, ruky a prsty. V ostatných prípadoch i hlavu, sánku, bradu. Postihuje svaly tváre, mäkkého podnebia i hlasivky. V menej častých prípadoch smeruje i na trup, hrudník a zriedkavo i na dolné končatiny.

Tras postihuje obe končatiny naraz alebo iba jednu. Vtedy o ňom hovoríme ako o symetrickom či asymetrickom.

• Symetrický poukazuje na tras, ktorý je prítomný v približne rovnakej sile na oboch končatinách. 
• Asymetrický vyhradzuje trasenie iba jednej končatiny, alebo výrazný nepomer v sile medzi končatinami. Príkladom je chvenie či slabosť v pravej ruke.

Ďalej je hlavným znakom rytmickosť, ktorá môže mať rozličnú frekvenciu a amplitúdu. Vzhľadom na tremor sa stretáme i s pojmami ako je oscilácia či jednotka hertz.

Oscilácia = kmitanie, pravidelný periodický dej
Frekvencia = častosť, počet periód, počet kmitov za určitý čas
Amplitúda = výchylka kmitajúceho telesa z rovnovážnej polohy, rozkmit
Hertz - Hz = jednotka kmitočtu, frekvencie

Frekvencia je hlavná vlastnosť, ktorá sa popisuje. Má tri stupne:

1. nízka frekvencia = menej ako 4 Hz 
2. stredná frekvencia = 4 až 7 Hz
3. vysoká frekvencia = nad 7 Hz

Príznaky pri tremore sú:

• rytmické trasenie rúk, hlavy, tváre, trupu, nôh
• poruchy hlasu, príliš tichá reč
• problém s písaním, kreslením
• zhoršený úchop príboru na jedenie i pohára či šálky na pitie
• ide teda o každodenné a bežné činnosti
• pridružuje sa i chvenie a slabosť končatín, svalov

Vo veľa prípadoch nie je možné určiť, čo za ním stojí. Často sa s ním stretávame u mladých ľudí. V tomto prípade ide o bežný nechorobný stav, ktorý sa vyskytuje a stupňuje na úkor zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži.

Človek pociťuje tras tela pri vyčerpaní a únave. Príkladom je i chvenie tela pri skúške či tréme (spoločne s chvením žalúdka a nevoľnosťou).  Takéto trasenie nie je prejavom ochorenia. 

Tento typ, tak ako i ostatné majú svoje pomenovanie. Označujú príčinu vzniku. I keď presný prameň trasu nemusí mať známy základ.

Tabuľka uvádza delenie trasu podľa medzinárodnej / odbornej dohody

Klasifikácia podľa: Consensus statement of the Movement Disorder Society on Tremor

Tras: druhy a príčiny vzniku tremoru

Okrem vyššie uvedeného delenia podľa prítomnosti pohybu sa tremor ďalej rozdeľuje do viacerých kategórií podľa príčiny vzniku.

• Esenciálny tremor – najčastejší typ, geneticky podmienený, zvyčajne postihuje ruky, hlavu alebo hlas, zhoršuje sa pri pohybe.
• Parkinsonovský tremor – vyskytuje sa v pokoji, často začína na jednej strane tela, súvisí s Parkinsonovou chorobou.
• Fyziologický tremor – bežné, jemné trasenie, ktoré sa môže zvýrazniť pri strese, únave, hlade alebo po nadmernom požití liekov či kofeínu.
• Neurologický tremor – spôsobený poškodením mozočku (napr. pri skleróze multiplex, úrazoch, mŕtvici), dystonický tremor sa vyskytuje sa u ľudí poruchou svalového napätia, neuropatický tremor spojený s periférnou neuropatiou, objavuje sa pri poškodení nervov.
• Psychogénny tremor – mení sa v intenzite, môže náhle začať a zastaviť, často súvisí so stresom alebo psychickými poruchami.

Fyziologický tremor

Tento tras vzniká bez toho, aby bola prítomná chorobná zložka. Ide o bežný jav, ktorý nastupuje hlavne pre únavu, vysilenosť či vyčerpanie. Spúšťa ho nadmerná fyzická (trasenie svalov pri cvičení) alebo psychická aktivita.

Príkladom je i stres, tréma pred skúškou a vystupovaním na verejnosti.

Človek sa roztrasie i keď sa rozčúli a je nahnevaný.
Prítomný je po celom dni,
pri nedostatočnom príjme tekutín či hlade.

Odborne sa označuje tiež ako neurotický tremor. Veď sprevádza neurotické povahy počas celého života. Vyskytuje sa pri úzkosti, depresii a iných psychických stavoch. 

Môže postihovať celé telo, ale zväčša sa človeku trasú hlavne ruky a prsty.

Psychogénny tremor

Tras môže byť prejavom rozličných psychiatrických porúch. Zhoršuje sa pri zvýšení záťaže na duševnú kondíciu.

Naviac, liečba niektorých psychiatrických diagnóz si vyžaduje lieky, ktoré majú nežiadúci (nechcený) a vedľajší účinok tremor.

Esenciálny tremor

Označuje sa tiež ako benígny esenciálny tras (essential tremor), idiopatický či dedičný, familiárny tremor (idiopatické chvenie). Ide o najčastejší typ.

Síce za ním stojí genetická predispozícia, dedičnosť a rodinný výskyt, to prečo vzniká nie je známe. 

Uvádza sa, že až v 50 % prípadov je prítomná pozitívna rodinná anamnéza = rodinný výskyt. 
Prevalencia v populácii je daná na 0,4 až 4 %. 
V priemere nastupuje po 50. roku života.

Človek pri ňom opisuje nekontrolovateľný tras horných končatín a rúk - až 97 % prípadov.

Typ trasu: Akčný, posturálny / kinetický a symetrický tremor.

Prípadne sa pridruží i chvenie hlavy a krku (48%), svalov tváre, jazyka i hlasiviek (62 %). Zriedkavejšie i iných častí tela až dolných končatín.

Tremor sa pridružuje a zvýrazňuje pri pohybe horných končatín, pri držaní šálky, jedení s príborom či pri písaní. 
Provokačným faktorom je i stres, únava.

Frekvencia medzi 4 - 10 Hz. 

Naopak...

Trasenie ustupuje a uvoľňuje sa v pokoji. Príkladom je zastavenie ťažkostí v čase, keď sú ruky voľne položené na podložke. 

Až 50 % postihnutých ľudí udáva útlm po príjme alkoholu.

Príčina nie je známa a v polovici prípadov je v rodine ďalší človek s esenciálnym trasom. Zväčša sa vyskytuje v dospelosti. Avšak, to nevylučuje nástup v mladšom veku v okolí 30. roku života. 

Spravidla u ľudí, kde je potvrdený rodinný výskyt nastupuje skôr. A to i v detstve či v puberte. 

Pri neurologickom a zobrazovacom vyšetrení je nález mozgu normálny, bez prítomných chorobných zmien.

Pýtate sa: Čo pomáha na esenciálny tras?

Účinná liečba, ktorá by ho úplne eliminovala zatiaľ nie je. Nakoľko nevieme z čoho pramení.

Odporúčajú sa režimové opatrenia, ako je:

• vyhýbanie sa stresovým a vysiľujúcim situáciám
• dostatočný kvalitný spánok
• cvičenie na koordináciu, fyzioterapia
• pomáha nosenie malých závaží na zápästí, prípadne používanie zaťažených šálok
• obmedzuje sa príjem stimulancií, ako je i káva

Z liekov sú k dispozícii určité betablokátory či antiepileptiká. Dočasne pomôže vpichovanie botulotoxínu, ktorý vyradí a utlmí činnosť svalov v danej oblasti. Liečba môže i nemusí pomôcť. Je vysoko individuálna.

V závažných prípadoch je na zváženie operačné chirurgické riešenie, keď sa volí medzi viacerými metódami. Príkladom je thalamotómia (mozgová operácia) či hlboká mozgová stimulácia (DBS so zavedením elektródy do mozgu a zariadeniu podobnému ako je kardiostimulátor do podkožia trupu).

Tras vo všeobecnosti býva faktorom, ktorý znižuje celkovú kvalitu života. Človeka limituje na určitých pracovných či každodenných aktivitách. Problém môže nastať pri pití, jedení. Vyvoláva i sociálne, teda spoločenské otázky.

Priebeh a progresia (postup) je zväčša pomalá, keď frekvenciu či silu tremoru zhoršujú pribúdajúce roky.  

Vo veľa prípadoch sa zamieňa s Parkinsonovou chorobou.

Parkinsonova choroba ako príčina trasu?

Parkinsonský tremor je opakom esenciálneho. Ide teda o pokojový tremor. Avšak opisuje sa i pokojový plus posturálne kinetický tras.

K výraznejšiemu útlmu trasenia pri Parkinsone nastáva počas pohybu. Po čase sa však môže opäť počas aktivity zvýrazniť. Typická je pauza v čase medzi prechodom z pokoja do postavenia sa.

Frekvencia trasu je nad 4 Hz.

Charakteristický je mimovôľový tras rúk a prstov v štýle počítania mincí (coin couting) či v podobe kotúľania tabletiek (pill rolling). 

Pri Parkinsonovej chorobe je nástup zväčša jednostranný, teda asymetrický. Celkovému obrazu ochorenia predbieha pocit chvenia v končatine či vo vnútri tela.

Štartovacím stimulom je najmä únava a vysilenosť, ale i nadmerná psychická záťaž a stres či uprené sústredenie sa.

Tras typicky mizne počas spánku.

Tremor pri Parkinsone zasahuje hlavne:

• horné končatiny, ruky, prsty
• pery
• bradu a sánku
• dolné končatiny

Nepostihuje hlavu, krk a hlasivky.

Aký je zásadný rozdiel medzi esenciálnym trasom a Parkinsonom v tabuľke

Aké ostatné príčiny sa môžu skrývať za trasom tela, hlavy, končatín?

Existujú aj iné dôvody prečo tremor vzniká, ako sú neurologické či iné ochorenia a zdravotné stavy.

Tabuľka uvádza ostatné príčiny trasu

Prečítajte si tiež: 
Tras rúk môže byť predzvesťou vážnych chorôb
Aké sú príčiny triašky, vnútorného chvenia tela i bez teploty?

Diagnostika a liečba

Liečba sa volí podľa zistenej kategórie trasu a podľa toho, či sú ťažkosti natoľko výrazné, že ich treba riešiť. Zisťuje sa, či nemá tremor základ v psychickom stave alebo či ide o fyzický či organický problém.

Prvotná diagnostika sa zameriava na anamnézu, teda informácie podané od človeka. Nasleduje vyšetrenie trasu, či je viditeľný navonok, alebo iba pri vyšetrení. 

Doplní sa základné vyšetrenie fyziologických funkcií, nakoľko tras môže sprevádzať i vysoký krvný tlak, chrípku, horúčku, reakciu na chlad či iné stavy. Pripojí sa laboratórne vyšetrenie krvi.

Dôležité je neurologické vyšetrenie. To sa doplní zobrazovacími metódami, ako je EEG, EMG, CT, MRI. 

Liečba závisí od zdravotného stavu pacienta a etiológie tremoru. Vo všeobecnosti zahŕňa úpravu životosprávy, farmakoterapiu, rehabilitáciu a zriedkavo operačnú liečbu.

Ak tremor výrazne ovplyvňuje kvalitu života, lekár môže predpísať lieky, ako napríklad betablokátory, antiepileptiká, benzodiazepíny či dopaminergné lieky používané pri Parkinsonovom tremore.

Kedy vyhľadať lekára?

Ak sa tremor:

• postupne zhoršuje,
• zasahuje do bežného života,
• vyskytuje v pokoji,
• sprevádzajú ho ďalšie príznaky (napr. stuhnutosť, slabosť, problémy s rečou).

Prevencia trasu

Prevencii pomáha vyvarovať sa situáciám, ktoré vyvolávajú ťažkosti a nie sú nutné pre každodenný život. Ide hlavne o nadmernú a neprimeranú námahu, a to rovnako psychickú či fyzickú.

Naviac, je potrebné znížiť príjem stimulujúcich látok, ako je káva, energetické nápoje či lieky, ktoré súvisia s tremorom (po konzultácii s lekárom a ak je to možné). Plus doplniť vitamíny, minerály a relax.

Úprava životosprávy:

• Zníženie stresu – tremor sa môže zhoršovať pri strese a úzkosti, preto pomáhajú relaxačné techniky (napr. joga, meditácia, dychové cvičenia).
• Dostatok spánku – nedostatok spánku môže zhoršiť trasenie.
• Obmedzenie kofeínu a alkoholu – kofeín (káva, energetické nápoje) môže tremor zhoršovať, alkohol môže mať dočasný upokojujúci účinok, ale dlhodobo problém zhoršuje.
• Fyzická aktivita a cvičenia na koordináciu – posilňovanie a jemná motorika (napr. písanie, manipulácia s drobnými predmetmi) môžu pomôcť lepšej kontrole pohybov.

Najčastejšie otázky a odpovede o trase

Pýtate sa...

Čo je to trasenie (tremor)?

• Tremor je mimovoľné, rytmické trasenie časti tela, najčastejšie rúk, prstov, hlavy alebo hlasu.

Čo spôsobuje trasenie?

• Môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú stres, únava, nadmerná konzumácia kofeínu, vedľajšie účinky liekov alebo neurologické ochorenia, napríklad Parkinsonova choroba či esenciálny tremor.

Je trasenie vždy príznakom vážneho ochorenia?

• Nie, nie vždy. Mierne trasenie môže byť normálne, najmä pri únave alebo nervozite. Ak je však trasenie silné, zhoršuje sa alebo zasahuje do bežných činností, je dobré vyhľadať lekára.

Aké sú typy tremoru?

Najčastejšie typy sú:

• Esenciálny tremor – najbežnejší, geneticky podmienený, zvyčajne postihuje ruky pri pohybe.
• Parkinsonovský tremor – objavuje sa v pokoji a často začína na jednej strane tela.
• Fyziologický tremor – mierne trasenie, ktoré môže súvisieť s únavou, stresom alebo liekmi.
• Cerebelárny tremor – neurologický, trasenie spôsobené poškodením mozočku, zhoršuje sa pri pohybe.

Ako sa tremor diagnostikuje?

• Lekár môže vykonať neurologické vyšetrenie, krvné testy a v niektorých prípadoch MRI alebo CT mozgu, aby zistil príčinu trasenia.

Dá sa tremor liečiť?

• Liečba závisí od príčiny. Ak je tremor mierny, môže postačiť úprava životosprávy. Pri vážnejších prípadoch sa môžu použiť lieky (farmakoterapia), fyzioterapia alebo v niektorých situáciách chirurgické zákroky (napr. hlboká mozgová stimulácia).

Môžem niečo urobiť na zmiernenie tremoru?

Áno, niektoré opatrenia môžu pomôcť:

• Zníženie stresu a dostatočný odpočinok.
• Obmedzenie kofeínu a alkoholu.
• Dostatok spánku.
• Fyzická aktivita a cvičenia na koordináciu.
• Konzultácia s lekárom o možnostiach liečby.