Ochorenia aorty: Aneuryzma, disekcia a iné? Poznajte príčiny, príznaky

Aorta je najväčšia cieva ľudského tela. Poznáme ju i pod označením srdcovnica. 

Krv je zo srdca pod vysokým tlakom vypudená srdcovým svalom do aorty.

Z aorty je krv následne smerovaná do ostatných častí tela a do cieľových orgánov, svalov či iných tkanív. V prvom úseku z nej odstupujú dve srdcové tepny, ktorými je vyživované srdce.

Ďalej krv prúdi do hlavy, mozgu, horných končatín, do hrudníka, brucha a dolných končatín.

Ľavá srdcová komora jej svalovina pri pumpovaní krvi do tela vytvára vysoký tlak. Tomu je aorta prispôsobená i svojou mohutnosťou a skladbou cievnej steny.

Ľavá srdcová komora a aorta sú oddelené chlopňou. 
Tá bráni spätnému prúdeniu krvi do komory ľavého srdca. 
A to v čase diastoly, keď sa opätovne uvoľňuje a plní krvou. 

Viac o aorte...

Aorta je veľká elastická, čiže pružná tepna, ktorou počas života človeka pretečie približne 200 miliónov litrov krvi.

Z anatomického pohľadu sa rozdeľuje na viacero úsekov.

Aorta sa delí na tieto časti:

1. Aorta ascendens - vzostupná aorta
   • vychádza z ľavej komory srdca
   • je aortálnou chlopňou oddelená od komory ľavého srdca
   • odstupuje z nej tepenné zásobenie srdca
     • pravá a ľavá koronárna tepna
2. Arcus aortae je oblúk aorty, ktorým sa aorta stáča doľava
   • odstupujúce tepny vedú krv do mozgu a horných končatín, svalov krku či ramien, do hrtanu, i do steny hrudníka 
3. Aorta descendens - zostupujúca aorta, ktorá je rozdelená bránicou na dve časti, a to:  
   1. aorta thoracica - hrudná aorta - približne vo výške stavcov Th3 až Th 12
   2. aorta abdominalis - brušná aorta - od bránice a Th12 

Počas priebehu srdcovnice z nej odstupujú ďalšie vety tepien. Tie vedú krv k cieľovým orgánom, svalom a iným tkanivám.

Brušná aorta sa v jej konečnom úseku vetví na arteria ilica communis dextra et sinistra, čiže bedrové tepny - pravú a ľavú.

Stena ciev má tri vrstvy.

Cievna stena aorty má taktiež tri vrstvy.
Pričom vnútorná sa označuje ako tunica intima.
Tvoria ju endotelové bunky. 

Stredná vrstva, čiže tunica media je vnútorná hrubá vrstva.
Skladá sa z elastínových, kolagénových vlákien. 
Plus ju tvorí hladká svalovina - sval.

Vonkajšia vrstva - tunica adventitia je zložená najmä z kolagénu. 
V tejto vrstve sa nachádzajú cievy ciev.

Cievy ciev - teda cievy vyživujúce veľké cievy. 

Veľké tepny i žily majú hrubú cievnu stenu, napríklad tepny svalovú vrstvu. Tá musí byť dostatočne prekrvená, vyživovaná k čomu slúžia cievy ciev.

Malé a drobné cievy sú vyživované prostredníctvom difúzie kyslíka a živín priamo z krvi.

Cievy ciev, označujú sa tiež ako vasa vasorum.

Cievy ciev sa delia na tri typy:

1. vasa vasorum internae - odstupujú z lúmenu aorty a vetvia sa na stene cievy
2. vasa vasorum externae - odstupujú z vetiev aorty, následne smeruje spätne do cievnej steny
3. venous vasa vasorae - z cievnej steny ústia do lúmenu aorty alebo do súbežnej žily

Späť k srdcovnici.

Hlavnou úlohou aorty je distribúcia krvi, teda jej vedenie do ďalších častí, do iných tepien a do ostatných častí ľudského organizmu. 

Úlohou aorty je:

1. distribúcia krvi - smerovanie do ďalších častí krvného obehu
2. kontrola a riadenie systémovej vaskulárnej rezistencie
3. riadenie srdcovej frekvencie
4. prúžníková funkcia - vaskulárna pumpa, podobne ako sval srdca

Pri zvýšení tlaku v aorte sa znižuje systémová cievna rezistencia a srdcová frekvencia.

Naopak...

Zníženie aortálneho tlaku vedie k výstupu cievnej rezistencie a zrýchleniu srdcovej frekvencie.

Kontrola a riadenie tlaku je zabezpečené prostredníctvom tlakových receptorov - presorecetrorov vo vzostupnej časti aorty a v aortálnom oblúku.

Aorta je najväčšou tepnou v ľudskom tele.

Jej priemer je približne 3 - 4 centimetre. Pritom celkovú anatómiu ovplyvňujú niekoľké faktory, ako je napríklad vek, pohlavie, výška a váha tela.

Rozmery koreňa aorty u dospelých sú približne:
u mužov 3,63 - 3,91 cm, 
u žien 3,50 - 3,72. 

Smerom dole sa jej priemer zmenšuje.

Postupom času počas starnutia organizmu dochádza k miernemu rozšíreniu priemeru srdcovnice. Uvádza sa, že ide o približne 0,9 mm u mužov a 0,7 mm u žien každých 10 rokov.

Chcete vedieť viac o ochoreniach aorty? 
Čo je to skleróza či dilatácia aorty?
Čo je ich príčinou? 
Ako prebiehajú?
Aká je ich liečba? 

Aké ochorenia aorty poznáme?

Všeobecne ochorenia ciev zapríčiňujú rôznorodé problémy. Pri aorte je tomu rovnako. Pritom vznikajú rozličné chorobné stavy, podľa čoho sa i rozdeľujú.

Radia sa medzi kardio-vaskulárne choroby.

Závažnosť ochorení je daná viacerými súvislosťami.

Aorta vystupuje zo srdca, znáša veľké tlakové zaťaženie pri srdcovej činnosti. 

Je najväčšou tepnou a preteká v nej množstvo krvi.

+

Je uložená hlboko v hrudníku, čo sťažuje chirurgický prístup. V brušnej dutine prechádza pomedzi črevá a chrbticu.

Poznáme vrodené a získané ochorenia.

S vrodenými sa už človek narodí. Vznikajú počas vnútromaternicového vývinu, ako napríklad koarktácia aorty - čiže zúženie aorty.

Získané nastupujú počas života človeka.

Tabuľka uvádza niektoré ochorenia aorty

Príkladom sú geneticky a familiárne podmienené chyby, s ktorými sa človek už ako dieťa narodí. Tak je to i pri zúžení aorty, ktoré sa prejaví hneď po pôrode.

Oslabenie cievnej steny má taktiež široký základ. A to prečo vzniká výdúť aorty nie je v každom prípade zapríčinené jediným faktorom.

Aortálne ochorenia sa podľa odporúčaní ESC - European Society of Cardiology delia na tri základné skupiny, a to:

1. Akútny aortový syndróm - CAAS - 14 dní od vzniknutia ťažkostí
2. Subakútny aortový syndróm - CSAS - 15 až 90 dní trvania ťažkostí
3. Chronický aortový syndróm - CCAS - nad 90 dní

Akútny aortový syndróm

Zoskupenie týchto ochorení pod jednu hlavnú kategóriu má svoj praktický význam.

Presná príčina vzniku sa môže líšiť, ale priebeh a klinické prejavy majú spoločné znaky. 

Plus.

Problémom je oneskorená či nesprávne stanovená diagnóza. Nakoľko ide o akútne stavy, oneskorenie vhodnej liečby môže znamenať vznik komplikácií, ohrozenie zdravia a života až riziko úmrtia.

Možnosťou je zámena s infarktom srdcového svalu.
Podobné príznaky. 
Odlišná diagnóza. 
Rozdielna liečba. 
Oneskorenie = riziko úmrtia. 

Preto v prípade tejto kategórie ochorení je prvoradé a najdôležitejšie stanovenie správnej diagnózy.

Skupinu CAAS uvádza tabuľka

Aneuryzma aorty

Ide o výduť aorty. V tomto prípade sa oslabená cievna stena vyklenie mimo normálny priebeh aorty.

Oslabenie nastáva pre rôzne príčiny.

Príkladom je postihnutie vasa vasorum, čiže cievy ciev. Nastáva ischémia, teda nedokrvenie steny veľkej cievy - aorty. Toto nedokrvenie stenu aorty oslabí.

Iným mechanizmom je ukladanie nevhodných látok do steny cievy, tak ako je tomu pri ateroskleróze. Tá taktiež spôsobuje poruchu funkcie cievy, jej elasticity a pevnosti. 

Zápalový proces, ktorý môže mať infekčný či neinfekčný pôvod rovnako.

I pri výduti aorty sa odlišujú vrodené formy, ktoré spôsobí genetická chyba.

Opakom sú...

Získané aneuryzmy. V ich prípade sa uvádzajú rozličné vnútorné alebo vonkajšie činitele. Podporou rozvoja ochorenia je ich multifaktoriálne pôsobenie.

Odlišujú sa tri základné formy aneuryzmy, a to:

• pravá vydutina -  aneurysma verum čo je vydutie celej cievnej steny, a teda všetkých 3 vrstiev
• disekujúca aneuryzma - aneurysma disecans
  • k vydutiu sa pridáva roztrhnutie cievnej steny
• pseudoaneuryzma - nepravá aneuryzma odborne tiež aneurysma falsum
  • krv počas systoly srdca do výdute priteká
  • počas diastoly srdca odteká
  • rizikom je ruptúra, roztrhnutie cievy

Aneuryzmou môže byť postihnutý akýkoľvek úsek aorty.
Uvádza sa, že ide o približné prerozdelenie podľa početnosti, a to na: 

1. 60 % zasahuje koreň aorty + vzostupnú aortu (dilatácia ascendentnej aorty)
2. asi 40 % zostupnú aortu (rozšírenie descendentnej aorty)
3. 10 % oblúk aorty a hrudno-brušná časť

 Všeobecné informácie uvádzame i v článku Aneuryzma.

Ruptúra aortovej aneuryzmy 

Ruptúra = roztrhnutie.

Roztrhnutie aorty, čiže poškodenie steny aorty s jej otvorením spôsobí masívne krvácanie. Nakoľko krv aortou preteká pod vysokým tlakom.

Podľa miesta ruptúry môže následne ísť o:

• krvácanie do perikardu, ktoré vedie k tamponáde srdca
  • krv sa hromadí v okolí srdca, vo vaku v ktorom je uložené
  • nahromadená krv utláča srdce
  • pri diastole - uvoľnení srdcového svalu, srdce nie je schopné sa dostatočne roztiahnuť a nasať krv
  • nastupuje hypotenzia, zníženie srdcového výdaju, zníženie prekrvenia orgánov a tkanív až šokový stav
• krvácanie do hrudnej dutiny - hemothorax a respiračné zlyhanie
• krvácanie do brucha - hemoperitoneum

Krvácanie sa prehlbuje do hemoragického šoku, a môže skončiť náhlou smrťou. 

Pri ruptúre môže nastať i zatvorená forma.

V tomto prípade sa poškodená cievna stena uzatvorí blízkymi štruktúrami, ako je napríklad perikard (osrdcovník), pleura (popľúcnica) alebo naliehajúci orgán.

Ostatné...

Aké iné stavy zahŕňa skupina ochorení aorty?

Ostatné príčiny:

• genetické ochorenia a zriedkavé ochorenia
• aterosklerotické ochorenie aorty
• zápalové ochorenie aorty - aortitída
• aortálne tumory

Geneticky podmienené ochorenia aorty 

V tejto skupine sa nachádza viacero ochorení, s ktorými súvisí i poškodenie aorty a pri ktorých sa s nimi musí rátať.

Geneticky podmienené a zriedkavé ochorenia.

Marfanov syndróm je vrodené ochorenie postihujúce spojivové tkanivo. Ide o mutáciu zasahujúcu gén FBN1. Ten kóduje tvorbu bielkovín fibrilín.

Fibrilín je súčinný pri tvorbe a je základom rozličných typov tkanív a orgánov. Pri ochorení sú postihnuté kosti, cievy, srdce, pľúca, oči a tiež miecha.

Patrí sem viacero ochorení a syndrómov.

Ostatné sú napríklad Turnerov syndróm, Loeys-Dietz syndróm, Fabryho choroba, koarktácia aorty a iné.

= ochorenia, ktoré zapríčiní génová chyba.

Prejavujú sa rozmanite, vzhľadom k danej téme, s prítomným postihnutím kardiovaskulárneho systému a tiež aorty.

Ateroskleróza aorty

Ateroskleróza je dlhodobý a progresívny proces, pri ktorom je postihnutá cievna stena.

Presnejšie ateroskleróza postihuje stredne veľké a veľké tepny,  a teda tiež hrudnú či brušnú aortu. 
Vtedy hovoríme o skleróze - presnejšie ateroskleróze aorty.

Zasahuje cievy na akomkoľvek mieste organizmu. Od mozgu cez aortu po menšie tepny dolných končatín. 

Poškodenie sa týka cievnej steny, pričom do narušenej tepny prenikajú látky, ktoré tam za normálnych okolností nepatria.

Ide hlavne o tuky + iné komponenty krvi.

Časom sa zužuje vnútorná plocha cievy. Táto zmena negatívne vplýva na prúdenie krvi, čo opätovne prispieva k procesu kôrnatenia.

Plus...

Tento proces negatívne postihuje taktiež elasticitu cievy, v tomto prípade aorty.

V cievnej stene sa tvorí aterosklerotické ložisko. Komplikáciou je teda spomínané zmenšenie priestoru pre prúdenie krvi.

Zúžená aorta nie je jediný problém...

Avšak, prudší priebeh nastáva v prípade prasknutia aterosklerotického ložiska - plaku.

Na takto poškodenú cievnu stenu nasadajú krvné doštičky a iné zložky hemostázy.

Tvorí sa trombus, čiže krvná zrazenina. Tá následne prispieva k zúženiu priestoru vo vnútri cievy a obmedzuje prietok krvi.

Syndróm akútnej aortovej oklúzie.

Nastáva syndróm akútnej aortovej oklúzie.

Oklúzia = uzavretie, uzáver, prekážka.
Táto prekážka v prietoku krvi zapríčiní nedokrvenie cieľového orgánu či tkaniva, končatiny.

Podľa oblasti oklúzie plynie riziko nedokrvenia, napríklad pri dolnej končatine jej nekróza až gangréna. Vo vyšších úsekoch aorty i náhla smrť. 

V prípade, ak je zachovaný prívod krvi do cieľového tkaniva či orgánu kolaterálnym obehom, nemusia byť prítomné žiadne známky a prebieha asymptomaticky. 

Kolaterálny = postranný, vedľajší, obkľučkový.

Prípadne sa vyskytuje iba čiastočná porucha funkcie. Čo závisí od stavu postranného krvného zásobenia.

+

Trombus = riziko odtrhnutia = embólia v inom mieste organizmu. 

Viac informácií v článku Ateroskleróza. 

Zápalové ochorenia aorty - Aortitída

Popisujú sa dve formy, a to infekčná a neinfekčná.

1. infekčná forma - pri neliečení je rizikom pre rozvoj stavu ako:
   • tromboembolizmus - tvorba krvných zrazenín s ich embolizáciou
   • ruptúra - roztrhnutie aorty
   • až smrť
   • zapríčiní ju infekčná masa - septický embolus pochádzajúci zo srdca, stáva sa tak napríklad pri infekčnej endokarditíde
   • riziko pri syfilise, salmonelóze
2. neinfekčná forma združuje viacero základných chorôb, ako napríklad:
   • reumatoidná artritída
   • spondyloartropatie ako je napríklad ankylozujúca spondylitída
   • systémový lupus erythematosus
   • Behcetov syndróm
   • idiopatickú aortitídu
   • veľkobunková - obrovskobunková arteritída
   • Takayasuova arteritída

Hlavné rizikové faktory vzniku

Tak ako pri iných ochoreniach, i pri poškodení aorty sa uvádzajú spoločné multifaktoriálne rizikové faktory. 

Tie vo vzájomnej spolupráci formujú postihnutie. A to v rozličnej kombinácii.

Rizikové faktory sa delia na vnútorné a vonkajšie.

Vnútorné zoskupujú tie, ktoré sú neovplyvniteľné. To znamená, že ich nevieme svojim konaním zmeniť.

Vonkajšie ovplyvniteľné vieme.

Vnútorné = endogénne / vonkajšie = exogénne.

Súbor rizikových faktorov tvorí napríklad:

• vek - stúpa opotrebenie ciev, ktoré podmieňuje aterosklerotický proces + mení sa pomer vlákien v cievnej stene
• pohlavie - hlavne muži a ženy po menopauze
• genetická predispozícia a rodinný výskyt
• fajčenie
• porucha metabolizmu tukov
• hypertenzia
• cukrovka
• metabolický syndróm
• nadváha a obezita
• úrazy
  • hlavne úrazy hrudníka
  • pri dopravných nehodách
  • pády z veľkej výšky
• zdvíhanie ťažkého bremena
• nedostatok pohybu
• zlé stravovanie
• alkohol
• drogy, kokaín 
  • stimulanty
• trombotický stav
• hyperurikémia
• zápal

Zaujímavé informácie v článkoch: 
Stenóza krčnice, 
Ochorenia mozgových ciev, 
Periférne cievne ochorenia, 
Ochorenia srdcových chlopní, 
Ischemická choroba srdca, 
Infarkt srdcového svalu, 
Zlyhávanie srdca, 
Kardiogénny šok

Samozrejme, odvíjajú sa i v závislosti na časovom horizonte, počas ktorého ťažkosti prebiehajú.

Výskyt prejavov súvisí s krvným zásobením a nedostatočným prekrvením cieľových orgánov, či so zlyhananím funkcie, v širokom okruhu.

Nastáva nerovnováha pri dodávke a potrebe krvi.

Aorta prechádza cez hrudnú a brušnú dutinu, v okolí rozličných štruktúr. Odstupujú z nej vetvy tepien, ktoré sú zodpovedné za prekrvenie mnohých častí organizmu, či už ide o mozog, orgány hrudníka alebo brucha, tkanív, svalov, končatín.

V nasledovnej časti uvádzame zhrnutie možných príznakov, ktoré sa popisujú v súvislosti s ochorením najväčšej tepny ľudského organizmu.

Príznaky môžu zahŕňať ťažkosti (tabuľka)

Avšak, ochorenie sa dá zameniť s iným kardiovaskulárnym ochorením. A vtedy stúpa riziko komplikácií.

Nakoľko môže i disekcia hrudnej aorty prebiehať bezpríznakovo je ju zložité diagnostikovať. Preto v diferenciálnej diagnostike vyskytujúcich sa ťažkostí je nutné vykonať dostupné vyšetrovacie metódy.

Medzi základ patrí anamnéza, ktorá zahŕňa vyskytujúce sa ťažkosti, obdobie pred ich výskytom, doterajšie ochorenia a tiež rodinný výskyt.

Klinické a fyzikálne vyšetrenie od krvného tlaku, pulzu, dýchania, cez ostatné. Odber krvi a jej laboratórne parametre.

Zisťuje sa artériová tuhosť - meranie rýchlosti pulzovej vlny - Puls Wave Velocity PWV.

Dôležité sú zobrazovacie metódy:

• RTG
• CT
• MRI
• ECHO, transtorakálne či transezofageálne
• plus EKG
• SONO, USG
• PET
• Aortografia
• monitorovanie tlaku krvi (TK) a pulzovej frekvencie (PF, SF)

V prípade, ak nie je disekcia aorty včas diagnostikovaná a liečená, stúpa rizika úmrtia nasledovne:

• 21 % po 24 hodinách
• 49 % po 4 dňoch
• 74 % po dvoch týždňoch
• 93 % po roku

Pamätajte na aortálne ochorenia v prípade výskytu:

• prudkej a náhlej bolesti - 74 - 90 % prípadov
• bolesť sa šíri a je dobre lokalizovaná
• 90 % bolesť na prednej strane hrude - vzostupná aorta - 90 % prípadov
• bolesť medzi lopatkami - zostupná aorta - 90 % prípadov
• môže nastať po veľkom fyzickom vypätí, zdvíhaní bremena

V niektorých prípadoch sa stáva, že ochorenie prebieha skryto bez príznakov - asymptomaticky. K jeho odhaleniu môže prísť náhodne pri inom vyšetrení.

Chronický a progresívny priebeh má napríklad i ateroskleróza. O nej človek nevie, až kým sa akútne nezhorší. Stáva sa tak pri prasknutý sklerotického plaku v cievnej stene.

Podobne to je i pri aneuryzme, teda výduti cievy kdekoľvek v organizme. Vydutá cievna stena môže byť skrytá a pretrváva bez symptómov.

Avšak, riziko komplikácií stále pretrváva.

Príkladom je prasknutie aorty. I v tomto prípade záleží na mieste kde a v akom rozsahu nastane.

Následne sa podľa toho rozvíja klinický obraz a príznaky akútne zhoršeného ochorenia.

Postihnutí udávajú náhle vzniknutú a prudkú, ostrú bolesť. Jej lokalizácia je na hrudi, v chrbte medzi lopatkami či v oblasti brucha. 

Poškodenie aorty podľa úseku a príznaky: 
Srdcové zlyhávanie a známky infarktu srdca = ascendentná, vzostupná aorta. 
Bolesť v krku a v čeľusti = oblúk aorty. 
Bolesť medzi lopatkami až do brucha = zostupná časť aorty / hrudno - brušná časť aorty. 

Bolesť sa môže presúvať. V prípade disekcie aorty je to pozdĺž porušenia - praskliny cievnej steny.

Lieky na tlmenie bolesti nezaberajú.

Prechodne v niektorých prípadoch môže prísť k jej zmierneniu ťažkostí. Čo môže sťažiť pátranie po ochorení aorty.

Najzávažnejšie = najakútnejšie.

Najzávažnejšiu skupinu tvoria tie najakútnejšie formy, ktoré ohrozujú človeka na živote. Masívne krvácanie, akútne uzatvorenie cievy či iné akútne syndrómy.

Ich nesprávna i neskorá diagnostika či zanedbanie vedie k šokovému stavu až ku náhlej smrti.

Na druhú stranu, opakom prudkých bolestí je priebeh, počas ktorého sa bolesť nevyskytuje. 

Zriedkavo sa pri disekcii aorty môže stať, že sa neprejaví bolesťou, ale skôr kolapsom - synkopou, poruchou vedomia či neurologickým deficitom ako cievna mozgová príhoda, alebo srdcové zlyhávanie.

Býva tak najmä u skupiny starších ľudí.

Plus...

K uvedeným príznakom sa môžu taktiež pridať akékoľvek symptómy zlyhávania funkcie cieľového orgánu, tkaniva či končatiny, ktorý trpí nedokrvením - ischémiou.