Bezvedomie a jeho príčiny, príznaky. Ako podať prvú pomoc?

Delenie, príznaky, diagnostika, prvá pomoc pri bezvedomí a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate pokračovaním v článku.

Poruchy vedomia a bezvedomie

Čo je to vedomie?

Vedomie je stav, kedy u človeka prebiehajú psychické funkcie, ktoré si daný jedinec uvedomuje. Jedná sa o stav uvedomovanie si seba samého, okolia a schopnosť reagovať na externé podnety. Jedná sa o uvedomovanie si vlastnej existencie.

Poruchy vedomia sú delené na kvalitatívne a kvantitatívne. Týkajú sa jak dospelých jedincov, tak i detí. Kvalitatívne poruchy charakterizujú narušené schopnosti uvedomovania si seba samého a vonkajších podnetov.

Príkladom je stav dezorientácie, zmätenosti, amencie, obnubilácie (mrákoty) či delíria.

Kvantitatívne poruchy vedomia sú podľa hĺbky a rozsahu poruchy vedomia rozdeľované ako somnolencia, sopor a kóma.

• Somnolencia je stav spavosti, kedy je však možné človeka prebrať do plného vedomia slovným alebo ľahším podnetom.
• Sopor je stav silnej spavosti, kedy je možné človeka prebrať do vedomia iba bolestivým nepríjemným podnetom.
• Kóma je hlboký stav bezvedomia a jedinec nereaguje na podnety. Kóma je definovaná ako stav straty reaktivity pacienta na okolie.

Poruchy vedomia je taktiež možné podľa dĺžky trvania rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé.

Krátkodobé poruchy vedomia

Kolaps (mdloba, synkopa) je krátka strata vedomia. Je často krát spôsobená prechodnou zmenou fungovania nervového systému a prechodným nedokrvením mozgu. Príkladom je náhla zmena polohy.

Môže byť taktiež spôsobená poruchami srdcovo-cievnej činnosti (arymtie, ischémie, hypoglykémia..).

Začína pocitom celkovej nevoľnosti, slabosti a pocitom podlomenia v kolenách. Jedná sa o pocit závratu, zblednutia a rozmazaného videnia. Následne nastane samotná porucha vedomia v trvaní od niekoľko sekúnd až po minúty.

Postihnutá osoba sa v polohe v ľahu sa však pomerne rýchlo preberá do plného vedomia.

Synkopa je tak definovaná ako prechodná strata vedomia s náhlym vznikom a zvyčajne rýchlou úpravou bez potreby medicínskeho zásahu.

Dlhodobé poruchy vedomia

Dlhodobé poruchy môžu byť spôsobené rôznymi akútnymi i chronickými príčinami. Príkladom je úraz lebky, krvácanie, strata krvi, cievna mozgová príhoda, hypoglykémia, šok, intoxikácia, alergická reakcia a mnoho iných.

Medzi dlhodobé poruchy vedomia patrí kóma.

Bezvedomie

Bezvedomie je akútny zdravotný stav, ktorý môže ohroziť život. Je preto potrebné začať poskytovať prvú pomoc postihnutému čo najskôr.

Najčastejšie príčiny bezvedomia okrem požitia alkoholu je epilepsia, úrazy mozgu, hypoglykémia, otravy liekmi/drogami a cievne mozgové príhody.

Najčastejšie pri bezvedomí hrozia problémy s nedostatkom kyslíka, zníženým prietokom krvi a kyslíka v tkanivách.

Bezvedomie vyvoláva poruchy nízkeho krvného tlaku, rozšírenia ciev a zníženého prietoku. To môže zhoršiť funkcie všetkých dôležitých orgánov a systémov a prehĺbiť tak samotné bezvedomie.

Etiológia a príčiny vzniku bezvedomia

Poruchy vedomia sú ovplyvnené najmä centrálnou nervovou sústavou, kardiovaskulárnym systémom a dochádza k nim často pri úrazoch hlavy.

V prípade chorôb sa často jedná o epilepsiu, pľúcnu embóliu, cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, encefalitídu či meningitídu. Ďalej je častá intoxikácia alkoholom.

Postihnutie a ochorenie mozgu

Veľké množstvo rozličných porúch vedomia sa prejavuje práve postihnutím, ochorením alebo úrazom mozgu. Patria sem napríklad cievne mozgové príhody, zápal mozgových blán, epilepsia, zvýšený vnútrolebečný tlak, a onkologické ohorenie mozgových tkanív.

Častým zástupcom sú úrazy hlavy, otras mozgu a krvácanie do mozgu. Vedomie býva narušené v situácii kedy sa vplyvom poruchy obehového systému nedostane do mozgu dostatok kyslíka.

Zväčšovanie objemu tkaniva tlačí na okolité cievy, ktoré privádzajú kyslík a metabolické substráty. Na vzniku bezvedomia sa tak môžu podieľať viaceré mechanizmy.

Srdcovocievna porucha

Typickým zástupcom kardiovaskulárnych ochorení sú arytmie (poruchy srdečného rytmu), ischémia (nedostatočné prekrvenie) srdca, infarkt myokardu, nízky krvný tlak (hypotenzia) a iné.

Respiračná porucha

Dýchacia sústava úzko súvisí s obehovými príčinami. Ak pľúca postihnutého jedinca nie sú schopné dostať do krvi dostatočný kyslík, chýba aj v oblasti mozgových tkanív.

Príčinou stavu bezvedomia môžu byť rôzne respiračné ochorenia, ako je napríklad astma bronchiale či chronická obštrukčná choroba pľúc.

Metabolická porucha

Závažnejší rozvrat a dysbalancia vnútorného prostredia môže viesť k ovplyvneniu mozgovej činnosti až k samotnému bezvedomiu.

Patrí sem najmä nízka alebo vysoká hladina cukru v krvi (hypo/hyperglykémia), hormonálne poruchy či zlyhávanie dôležitých vnútorných orgánov, ako je pečeň či obličky v dôsledku hromadenia škodlivých látok.

Zaujímavé informácie v článkoch:

• Hladina cukru v krvi: Aká je normálna a čo je to hyper/hypo-glykémia?
• Hypoglykémia: Ako sa prejaví nízka hodnota cukru v krvi? + Komplikácie
• Hyperglykémia: Ako sa prejavuje nadbytok cukru v krvi a aká je liečba?

Príkladom vzniku bezvedomia v dôsledku zmeny energetických substrátov je hypoglykemická kóma u diabetikov. Ďalej kóma pri osmotickom, acidobázickom či elektrolytovom vnútornom rozvrate.

Intoxikácia

Veľké množstvo návykových látok, drog a liekov môže pri predávkovaní viesť k poruche vedomia. Tou najbežnejšou látkou je alkohol. Ďalej exogénne toxíny, návykové drogy, metanol, etylenglykolm, ťažké kovy, organofosfáty, kyanidy a iné.

Psychické ochorenie

Rôzne formy porúch vedomia môžu byť súčasťou príznakov vážnych psychiatrických ochorení a ich akútnych záchvatov.

Príznaky a klinický obraz bezvedomia

Hlavným príznakom bezvedomia je nereagovanie dotyčného na externé podnety a nemožnosť "zobudiť ho."

• V prípade kvalitatívnych poruchách vedomia je príznakom porucha koncentrácie, reakcie na podnety, neadekvátne odpovede alebo samotné konanie. Postihnutý nereaguje normálne (zmätenosť, nezrozumiteľná reč).
• V prípade kvantitatívnej poruchy vedomia: somnolencia (postihnutý reaguje iba na hlasné oslovenie), sopor (postihnutý reaguje iba na bolestivý podnet) alebo kóma (nereaguje na žiadne podnety).

Pri poruchách vedomia a bezvedomia je okrem nereagovania na podnety možné nepravidelné a zvláštne dýchanie so zvukovými fenoménmi. Ďalej neprirodzené sfarbenie kože a slizníc.

Presné klinické prejavy pacienta závisia od vyvolávajúcej príčiny vzniku.

Pri kolapse, epilepsii či febrilných kŕčoch sa často krát postihnutý preberie k vedomiu spontánne v priebehu pár minút, no hrozia rôzne zdravotné riziká. Pri hypoglykémii sa spontánne bez prvej pomoci bezvedomie nemení alebo naopak prehlbuje.

Pri intoxikácii alkoholom môže postihnutý reagovať na bolestivý podnet, no v pokoji znova upadáva do bezvedomia, ktoré sa môže časom prehlbovať.

Je preto potrebné podať prvú pomoc každému bez ohľadu na príčinu straty vedomia.

Ako podať prvú pomoc?

Poskytnutie prvej pomoci predstavuje častokrát život zachraňujúci výkon, ktorý vie vykonať každý.

Je potrebné kontaktovať záchrannú tiesňovú linku 112 alebo priamo 155, ktorá Vám pomôže pri postupe prvej pomoci.

Prvá pomoc spočíva v zhodnotení životných funkcií, a teda reakcií postihnutej osoby na oslovenie alebo zatrasenie.

Ďalej v základnom zhodnotení prítomnosti dýchania. Ak postihnutá osoba nereaguje, no jej dýchanie je normálne, nasleduje uloženie postihnutej osoby do stabilizovanej polohy.

V prípade podozrenia na únik toxického plynu či iného nebezpečného prostredia, prvými krokmi je volanie na tiesňovú linku a opustenie nebezpečného priestoru pre vlastné bezpečie.

Ak človek upadne do bezvedomia po páde alebo náraze a je možná pravdepodobnosť poranenia chrbtice, neukladajte pacienta do inej bočnej polohy (výnimkou je vracanie a riziko upchatia dýchacích ciest).

Postup prvej pomoci osobe v bezvedomí:

1. V prvom rade zaistite svoju vlastnú bezpečnosť. Dôkladne sa rozhliadnite či Vám nehrozí nebezpečenstvo.
2. Zistiť prítomnosť dýchania postihnutého.
3. Privolať odbornú pomoc zavolaním na tiesňovú linku 155 alebo 112.
4. Pri prítomnosti dýchania uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy.
5. Do stabilizovanej polohy na boku uložte človeka, u ktorého viete etiológiu vzniku a nepredpokladáte úraz chrbtice. Primárne zvoľte polohu na chrbte a postihnutému nadvihnite bradu. Ak by bol v polohe na bruchu, šetrne, v celkovej osi chrbtice ho otočte na chrbát.
6. Ak pri bezvedomí postihnutý nedýcha, je potrebné ihneď začať kardio-pulmonálnu resuscitáciu (KPR).
7. Nasleduje sledovanie prítomnosti dýchania a čakanie na príchod záchrannej zdravotnej služby.

Aký je postup KPR resuscitácie?

Pri kardio-pulmonárnej resuscitácii (KPR) sa ideálne kombinujú kompresie hrudníka (masáž srdca) a dýchanie z úst do úst. Najnovšie z hľadiska bezpečnosti pri cudzom človeku je volená iba masáž srdca.

Umelé dýchanie potrebuje každý, kto nedýcha normálne, lapá po dychu alebo nedýcha vôbec.

Zastavenie srdca sa prejaví najmä bledou kožou a modrejšími perami v dôsledku nedostatku kyslíka.

• Rýchlosť rozhoduje, a preto začnite s resuscitáciou čo najskôr.
• Postihnutú osobu položte na chrbát a mierne jej zakloňte hlavu (uvoľníme dýchacie cesty).
• Nahmatajte miesto na hrudníku uprostred hrudnej kosti.
• Stláčajte postihnutej osobe hrudník v tempe 100 - 120 stlačení za minútu do hĺbky približne 1/3 hrudníka (5 - 6 cm).
• Zdravotník môže vykonávať aj kombináciu kompresií/masáže srdca s dýchaním z úst do úst.
• Resuscitáciu neprerušujte do doby, než začne postihnutý samostatne dýchať alebo do príchodu záchrannej zdravotnej služby.

Diagnostický postup a starostlivosť pri bezvedomí

Manažment pacienta v bezvedomí je náročný z hľadiska akútnej starostlivosti, diagnostiky i liečby. Potrebná je medziodborová práca pre včasnú stabilizáciu životných funkcií pacienta.

Všeobecnými prístupmi v úvodnom zhodnotení stavu je komplexná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.

Dôležité pri prvotnej diagnostike bezvedomia sú častokrát informácie od blízkych ľudí. Udalosť predchádzajúca bezvedomiu, aktuálne ochorenia, užívané lieky, alergie a iné.

K základnému vyšetreniu patrí kontrola typu dýchania, pohyb očí, veľkosť zreníc, kontrola reakcií na rôzne podnety a vyšetrenie motoriky pacienta.

Hĺbka bezvedomia sa hodnotí pomocou tkzvn. Glasgow Coma Scale (GCS), kedy hodnotíme zdravotný stav podľa číselných hodnôt. Zdravý človek pri plnom vedomí dosahuje hodnoty GCS 15, pričom najťažšia forma kómy dosahuje hodnotu 3.

Indikované je včasné CT vyšetrenie mozgu (počítačová tomografia), obzvlášť pri úrazoch lebky, a intra-kraniálnom krvácaní. Možné je i röntgenové vyšetrenie či MRI (magnetická rezonancia).

V neposlednom rade EKG (elektrokardiograf), sledovanie činnosti srdca a hodnôt krvného tlaku.

V rámci laboratórnych vyšetrení sú indikovane krvné odbery pre stanovenie hladiny glykémie, obličkové a pečeňové hodnoty, zápalové markery, celkový krvný obraz a iné.

Liečebný plán je individuálne stanovený podľa príčiny vzniku bezvedomia a zdravotného stavu pacienta.

Pacient v bezvedomí si vyžaduje špeciálnu intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Je potrebné venovať pozornosť bilancii energetického príjmu a príjmu i výdaju tekutín počas celých 24 hodín.

Rizikom bezvedomia je aspirácia žalúdočného obsahu, nakoľko je kašeľ dôležitý obranný reflex dýchacích ciest. Ďalej vzniká riziko vzniku porúch regulácie dýchania, a preto za pacienta v bezvedomí dýchajú špeciálne prístroje, ktoré zabezpečujú jeho oxygenáciu a ventiláciu.