Ochorenia mozgových ciev: Oslabené, zúžené či rozšírené mozgové cievy? Spoznajte príčiny a príznaky

Ochorenia mozgových ciev: Oslabené, zúžené či rozšírené mozgové cievy? Spoznajte príčiny a príznaky
Zdroj foto: Getty images

Ochorenia mozgových ciev združujú širokú skupinu ochorení súvisiacu s mozgovým krvným riečiskom. Problém s prietokom krvi je príčinou poruchy mozgovej funkcie.

Charakteristika

Cerebrovaskulárne ochorenia združujú širokú skupinu ochorení, ktorých základom je porucha mozgových funkcií pre narušené krvné zásobenie.

Ochorenia mozgových ciev = cerebrovaskulárne ochorenia. 
Cerebro - týkajúci sa mozgu a vaskulárny - týkajúci sa ciev. 
Skratka CVO.

Cievy mozgu môžu byť postihnuté viacerými chorobami. Tie môžu byť vrodené či získané počas života. Prebiehajú dlhodobo, ale zväčša akútne.

Najznámejšie ochorenie, ktoré zapríčiňuje zlyhanie mozgových funkcií je cievna mozgová príhoda. I tá samotná sa delí na viacero subtypov (pod typov).

Ide teda o skupinu ochorení zasahujúcu prúdenie krvi do a cez mozog. Následné nedostatočné či úplné nedokrvenie mozogových buniek vyvolá zlyhanie funkcie mozgu.

Tá sa prejavuje rozličnými príznakmi, ktoré závisia od miesta, rozsahu i rýchlosti narušenia prívodu krvi do mozgových buniek.

Mozgovo-cievne ochorenia patria medzi najzávažnejšie stavy.

Radia sa do skupiny srdcovo - cievnych chorôb.

V tejto skupine sa nachádza i ischemická choroba srdca a infarkt srdcového svalu. Príčiny týchto kardiovaskulárnych ochorení a CVO sú príbuzné, až na lokalizáciu problému. Za ich vznikom je množstvo spoločných rizikových faktorov.

Často vás zaujíma: 
Čo sú to cerebro-vaskulárne ochorenia? 
Aké sú príčiny zúžených, rozšírených či oslabených ciev? 
Aké sú typické príznaky a čo spôsobí nedokrvenie? 
Ako sa tieto ochorenia liečia? 

Zaujímavé informácie o mozgovom prekrvení - stručne

Mozog - mozgové tkanivo musí byť neustále zásobený krvou. Prerušenie prúdenia krvi do mozgu sa okamžite preukáže na poruche jeho činnosti.

Prečo je tomu tak?

Mozog, jeho nervové bunky vyžadujú k chodu dve najdôležitejšie látky. Tým je kyslík a cukor. Slúžia ako hlavné palivo.

Pričom sa uvádzajú zaujímavé fakty o spotrebe mozgu:

  • denne potrebuje približne 115 gramov cukru
  • 100 gramov mozgového tkaniva vyžaduje asi 5,5 mg cukru
    • 75 mg za minútu 
  • 100 g mozgového tkaniva potrebuje asi 3,5 ml kyslíka
    • 50 ml O2za minútu pre celý mozog
    • = 15 - 20 % potreby kyslíka pre celý ľudský organizmus
  • 50 - 60 ml krvi na 100 g mozgu za minútu
  • cez mozog v pokoji pretečie asi 750 ml krvi za minútu
    • pri vysokej mozgovej aktivite môže prúdenie krvi stúpnuť i o 50 %
  • stav poruchy prekrvenia:
    • 2 - 8 sekúnd kým mozog spotrebuje kyslík
    • po 12 sekundách bez kyslíku nastáva porucha vedomia, kolaps a nasleduje bezvedomie
    • po 3 - 4 minútach začína nezvratné poškodenie mozgu
    • po 9 minútach bez kyslíku nie je možné prežitie mozgu
      • výnimkou je stav podchladenia organizmu, kedy klesá mozgová činnosť a teda tiež spotreba

Do mozgu privádzajú krv dve hlavné párové tepny.

Tými je artéria vertebralis, teda chrbticová tepna a artéria carotis interna, čo je vnútorná krčnica. Následne sa vetvia a sú spolu v mozgu spojené do takzvaného Willisovho okruhu - circulus arteriosus cerebri.

Willisov okruh tvorí 5 hlavných tepien, odstupujúce z krčníc a chrbticových tepien:

  1. arteria cerebri anterior dx. et sin. - predná mozgová tepna pravá a ľavá
  2. a. communicans anterior - predná spojovacia tepna
  3. a. cerebri media dx. et sin. - stredná mozgová tepna pravá a ľavá
  4. a. communicans posterior dx. et sin. - zadná spojovacia tepna 
  5. a. cerebri posterior - zadná mozgová tepna, odstupujúca z a. basilaris (spodinová tepna), ktorá odstupuje z chrbticových tepien

Tieto hlavné tepny sa ďalej vetvia na menšie. 

Mozgové žily odvádzajú krv z mozgu cez takzvaný zložitý systém splavov - sinusov. Žily sú povrchové a hlboké. 

Gravitáciou je zabezpečený návrat krvi z mozgu do tela, a to do párovej vnútornej hrdlovej žily - vena jugularis interna.

Žilové splavy sú uložené v dura mater - tvrdej mozgovej blane.

Chcete vedieť viac o cerebrovaskulárnych ochoreniach? 
Čo je ich príčinou? 
Ako sa prejavujú? 
A aká je ich liečba či prevencia? 
Čítajte ďalej.

Čo sú to cerebrovaskulárne ochorenia 

Ochorenia mozgových ciev združujú širokú skupinu ochorení, ktoré sa podieľajú na poruche prekrvenia mozgu.

Zasahujú teda cievy mozgu.

Najčastejšie ide hlavne o cievy poškodené a zúžené aterosklerózou, pričom v takto narušenej cieve môže nastať trombóza. A tá môže cievu uzatvoriť úplne.

Inou formou je embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme. Často zo srdca.

Výsledkom je cievna mozgová príhoda.

Tu však problematika CVO nekončí. Treba myslieť i na iné choroby s odlišným mechanizmom vzniku.

Medzi cerebrovaskulárne ochorenia sa radí tiež:

  • ischemická cievna mozgová príhoda
    • infarkt
    • prechodný ischemický atak TIA
  • krvácavá - hemoragická cievna mozgová príhoda
    • intracerebrálne krvácanie
    • subarachnoidálne krvácanie 
    • vnútrokomorové krvácanie
  • aneuryzma mozgovej cievy
  • trombóza žíl - žilových splavov
  • vaskulárne malformácia
    • arteriovenózne malformácie a venózne malformácie

Príčiny

Cerebrovaskulárne ochorenia vznikajú na základe rôznorodých príčin. Všeobecne sa delia na vrodené alebo získané.

Vrodené ochorenia sú napríklad...

Na skupinu vrodených má vplyv genetická výbava, ako je to napríklad v prípade arteriovenóznych malformácií či pri CADASIL (cerebrálna autozomálna dominantná arteriopatia).

Artériovenózne malformácie tvoria splete krvných ciev, pričom ide o zmiešanie tepien a žíl. Toto spojenie je patologické, nakoľko je priame spojenie tepien a žíl nechráni nízkotlakové žily pred zvýšeným tlakom v tepnách.

Rizikom je ruptúra a krvácanie z malformácie.

V niektorých prípadoch prebiehajú celoživotne nepozorovane a bezpríznakovo. Na proti tomu existujú i také, pri ktorých sa riziko prasknutia cievy zvyšuje každoročne.

Spomínané ochorenie CADASIL (Cerebral Autosomal Dominant Arteriopathy) je spôsobené mutáciou v génoch a ide o dedičné ochorenie. Rozvíjať sa môže už v mladosti po 30. roku života.

Jeho základom sú početné infarkty drobných mozgových tepien. Zapríčiňuje ich progresívna hypertrofia buniek hladkého svalstva cievnej steny.

Z toho vyplývajú rozličné ťažkosti od intenzívnych migrén, cez poruchy psychiky, poznávania až po viaceré neurologické problémy. Delí sa na tri podtypy, ktoré sa vzájomne líšia.

Často sa ochorenie zamieňa za iné choroby, napríklad i psychiatrické poruchy.

Získané...

Počas života sa nesprávnou životosprávou podieľame na rozvoji rôznych ochorení. Samozrejme, taktiež má k ich rozvoju určitý vzťah i genetická predispozícia a dedičnosť.

Prispieva k nim i pribúdajúci vek a prirodzené opotrebenie. 

Ide teda o faktory, ktoré nevieme svojim konaním ovplyvniť a tie, ktoré sú ovplyvniteľné.

Taktiež preto sa pri CVO uvádzajú niektoré rizikové faktory:

  • vyšší vek - vekom stúpa riziko pre fyziologické opotrebenie tela
  • mužské pohlavie - muži sú celkovo srdcovocievnymi ochoreniami ohrození viac
  • dedičnosť a rodinný výskyt
  • vysoký cholesterol v krvi
  • vysoký krvný tlak - hypertenzia, už pri TK vyššom ako 140 / 90 stúpa riziko komplikácií
  • fajčenie - aktívne i pasívne
  • nadmerný príjem alkoholu
  • cukrovka - diabetes mellitus - pre poškodenie ciev
  • porucha srdcového rytmu pre riziko vzniku trombov a embólie
  • nadváha a obezita - všeobecne zvyšujúci rizikový faktor
  • nadbytok nasýtených mastných kyselín - tuku v strave
  • nedostatok pohybu a sedavý štýl života
  • úraz a vyššie riziko mozgovej aneuryzmy

Väčšinu z týchto faktorov vieme počas svojho života ovplyvniť = ovplyvniteľné RF.
Zdravá životospráva = znižuje riziko výskytu cievnych ochorení.

Podobe je to i pri ateroskleróze.

Pričom stručne ide o ukladanie nánosov v cievnej stene. Tukové a iné zložky sa chorobne ukladajú do ciev. Tento proces počas rokov spôsobuje zúženie priesvitu ciev a tým i priestor pre prúdenie krvi.

Cievna stena je tuhá, menej elastická. Taktiež preto sa rozvíja vysoký krvný tlak. Hypertenzia je následne rizikovým faktorom, ktorý ďalej patologicky vplýva naprieč celým ľudským organizmom.

Okrem aterosklerózy a hypertenzie je riziková i trombóza.

Trombóza, čiže tvorba krvných zrazením má rovnako multifaktoriálnu príčinu vzniku.

Okrem poruchy zrážania krvi sa na tvorbe nástenných trombov v cievach podieľa i narušená cievna stena pre aterosklerotický plát, čiže ateroskleróza.

Ateroskleróza + trombóza = možné nedokrvenie - ischémia alebo tiež embólia.

Pričom krvné zrazeniny sa tvoria i v srdci. Príkladom stavu zapríčiňujúceho tvorbu trombov je srdcová arytmia, ale taktiež ochorenia srdcových chlopní

Základným mechanizmom je narušené prúdenie krvi. 

Tieto uvedené chorobné stavy sú ďalej vysoko rizikové pre vznik embólie.

Embólia je stavom, keď sa krvná zrazenina vytvorí a uvoľní na inom mieste tela. Následne putuje krvným obehom a zaklenie sa v menšej cieve.

Krvná zrazenina cievu upchá, čo má za následok nedokrvenie časti za embolizáciou, teda ischémiu. Pri upchatí mozgovej tepny vzniká forma ischemickej cievnej mozgovej príhody (CMP).

A práve tieto zrazeniny majú svoj podiel na rozvoji CMP, a to pre spomínanú srdcovú arytmiu alebo poškodenie chlopní.

Okrem krvi môže embólia vzniknúť i pre iné cudzie teleso v krvi. Viac sa dočítate napríklad v ochorení Pľúcna embólia.

Iným príkladom je aneuryzma mozgovej cievy. Čo je patologické abnormálne vydutie cievy. Vydutá stena tepny je oslabená, čo tvorí riziko prasknutia tepny a následného krvácania.

Oslabená vydutá cievna stena môže prasknúť, čo spôsobí krvácanie.

Subarachnoidálne krvácanie je zväčša spôsobené prasknutím intrakraniálnej aneuryzmy. Ide o formu krvácavej cievnej mozgovej príhody.

Zaujímavé je percentuálne podelenie cievnych mozgových príhod:

  1. 88 % vzniká na základe ischémie
  2. 9 % tvorí krvácanie do mozgového tkaniva
  3. 3 % kvôli subarachnoidálnemu krvácaniu

Čo ak nie je príčina známa?

Pri cievnych mozgových ochoreniach nemusí byť príčina vypuknutia vždy známa. Takáto forma ochorenie sa označuje ako idiopatická.

Príkladom je choroba s názvom Moyamoya.

Ide o formu vaskulitídy, ktorá môže mať primárnu a sekundárnu príčinu. 

Nedokrvenie časti mozgu spôsobí stenóza, teda zúženie tepny. Plus, príčinou neurologických ťažkostí sú i drobné krvácania.

Podľa nich dostala choroba i svoj názov, ktorý v japončine znamená obláčiky dymu, nakoľko pri angiografii tvoria typický nález na mozgu.

Viac o ochorení Moyamoya.

Ďalšou skupinou sú rozličné anomálie mozgových ciev

Anomálie mozgových ciev v tabuľke

Príčina Popis
Cievne výdute
  • aneuryzmy tepien
  • vyznačujú sa variabilným vyklenutím steny cievy
    • drobné a vretenovité
    • veľké vakovité až balónovité
  • cievna stena je oslabená
  • vrodené či získané
  • nemusia mať žiadne príznaky
  • riziko prasknutia
    • náhle prebiehajúci stav
    • ohrozuje človeka na živote
    • prudké bolesti hlavy
    • napínanie na vracanie až vracanie
    • neurologické ťažkosti podľa miesta, ochrnutie, porucha reči alebo rovnováhy a iné
    • vysoký vnútro-lebkový tlak
    • bezvedomie
    • až zastavenie dýchania a smrť
Cievne malformácie
  • anomálie v spojení tepny so žilou, bez kapilárneho spojenia
  • arterio-venózne malformácie AVM
  • vyšší tlak v tepne je rizikový pre nízkotlakový systém žíl
  • môžu byť bezpríznakové
  • komplikácia - krvácanie
  • vyskytuje sa takzvaný steal syndróm
Nevyvinuté cievy
  • nedostatočne vyvinuté ciev
  • zväčša bezpríznakové
    • mozog má bohaté cievne splete, ktoré nahradia nedostatočný úsek

Tabuľka zhŕňa cerebrovaskulárne ochorenia

Príčina Popis
Mozgová aneuryzma
  • v detskom veku i vrodené, v dospelosti
  • rozšírenie cievy v mozgu
Cerebrovaskulárna malformácia
  • Artériovenózna malformácia AVM
  • Durálna arteriovenózna fistula 
  • Cavernózna malformácia - cavernózny hemangióm
  • Venózna malformácia
Stenóza karotídy
Intrakraniálna stenóza
  • intrakraniálna aterosklerotická choroba ICAD
Disekcia krčnej či chrbticovej tepny
  • disekcia = prasknutie cievnej steny, napríklad pri fibromuskulárnej dysplázii a poškodení cievnej steny
Ochorenia krčnice
  • ateroskleróza, disekcia či pre úraz
Zápalové ochorenie
  • zápal cievy - vaskulitída
Akútna ischemická CMP
  • pri nedokrvení mozgu, ako iNCMP, ischemická CMP, stroke
  • približne 80 % všetkých CMP
    • 75 % trombóza cievy z toho
      • 75 % veľké cievy
      • 25 % malé cievy 
    • 25 % embólia
Akútna krvácavá CMP
  • pre akútne krvácanie pri subarachnoidálnom krvácaní či pri krvácaní do mozgového parenchýmu
  • pre aneuryzmu či dedičné oslabenie cievnej steny
  • približne 20 % všetkých CMP
    • 67 % intracerebrálne krvácanie - hemoragia ICH 
    • 33 % subarachnoidálne krvácanie - hemoragia SAH
Moyamoya syndróm
  • genetická predispozícia, dedičnosť
  • poškodenie cievnej steny

Príznaky

Príznaky cerebrovaskulárnych ochorenívariabilné. Prípadne sa počas života vôbec nevyskytnú.

Avšak, následkom nedokrvenia vznikajú rozličné neurologické príznaky. Od poruchy reči, psychiky až po ochrnutie a bezvedomie.

Krvácanie sa vyznačuje prudkým nástupom poruchy neurologických funkcií.

Najzávažnejšou komplikáciou nedokrvenia alebo krvácania je smrť.

Pri prechodných formách nedokrvenia sa s odstupom niekoľkých hodín stav upravuje.
Prechodné - dočasné nedokrvenie mozgu = tranzitórny ischemický atak so skratkou TIA.

Opakom prechodného stavu je trvalé poškodenie mozgu pre nedokrvenie = mozgový infarkt.

Lakunárny infarkt mozgu = oblasť nedokrvenia je zväčša menšia ako 1 cm. Dochádza pri ňom pri infarkte z malých mozgových artérií.

Mozgový infarkt môže byť zapríčinený trombózou, aterosklerózou či embóliou. 

Kardioembolický infarkt = asi 15 - 30 %. 
Lakunárny infarkt 15 - 30 %. 
Aterosklerotický infarkt asi 25 %. 
Kryptogénny infarkt = s neobjasnenou príčinou asi 20 - 40 %. 
Ostatné príčiny infakrtov asi 5 %. 
Podľa MKCH (medzinárodnej klasifikácie chorôb) pod značkou I63. 

Prejavy CVO závisia od miesta, rozsahu i rýchlosti nástupu komplikácií. Plus, rozhoduje i stav momentálneho prekrvenia a kolaterálneho obehu.

Kolaterálny obeh - zjednodušene ide o obkľučkový obeh, prekrvenie časti z inej cievy.

Príznaky CVO sú napríklad:

  • silná a náhle vzniknutá bolesť - cefalea
    • pri dlhodobých bolestiach hlavy sa vyznačuje zmenou intenzity, charakteru či miesta bolesti hlavy
  • problém s rečou a komunikáciou, dysartria, afázia
    • chybná výslovnosť 
    • nezrozumiteľná reč, bľabotanie, slovný šalát
    • človek nerozumie čo mu hovoríme
    • človek rozumie čo mu hovoríme, ale nevie sa vyjadriť
  • porucha správania, zmätenie, dezorientácia
  • slabosťneschopnosť hýbať končatinou - ochrnutie
    • jednostranné oslabenie / ochrnutie - hemiparéza / hemiplégia
    • slabosť a čiastočná strata hybnosti - paréza
    • úplná strata hybnosti - ochrnutie - plégia
  • oslabenie tvárových svalov - pokles ústneho kútika
  • porucha citlivosti - senzitívne vnemy kože, končatín, časti tela
    • porucha vnímania bolesti či tepla
    • parestézie - nepríjemné vnemy, mravčenie, pálenie, pocit chladu a iné
  • porucha zraku až strata zraku na jedno oko
  • závraty
  • pískanie v ušiach - tinitus
  • porucha rovnováhy, človeka ťahá do jednej strany
  • pocit na vracanie až vracanie
  • hypertenzia
  • kŕče tela
  • bezvedomie
  • zastavenie dýchania smrť

Tabuľka uvádza niektoré príznaky podľa postihnutia mozgových tepien

Oblasť Symptómy
Arteria cerebri anterior
  • kontralaterálna hemiparéza
    • oslabenie končatín na opačnej strane ako prišlo k poruche prekrvenia
  • porucha citlivosti - senzitívne vnemy
  • porucha poznávania
  • afázia - porucha reči a jej porozumenia
  • inkontinencia - odchod moču
Arteria cerebri media
  • kontralaterálna hemiplégia
    • ochrnutie na opačnej strane tela ako je ischémia
  • porucha citlivosti - senzitívne vnemy
  • afázia - porucha reči a jej porozumenia
  • zmeny vedomia
Arteria cerebri posterior
  • porucha zraku
  • porucha vnímania farieb
  • porucha pamäti
Arteria basilaris + arteria vertebralis
  • porucha citlivosti
  • mierna hemiparéza - oslabenie polovice tela
Supratentoriálna a infratentoriálna oblasť mozgu = rozdelenie podľa oblasti postihnutia mozgu
  • podľa toho, či ide o oblasť nad úrovňou mozočka - supratentorialna oblasť
  • alebo oblasť pod tentorium cerebelli - infratentorialne
  • tentorium cerebelli je riasa tvrdej mozgovej pleny - dura mater
    • oddeľuje zadnú jamu a mozoček od okcipitálnych lalokov a koncového mozgu
Supratentoriálne
  • náhly vznik
  • porucha reči
  • oslabenie tvárového svalstva
    • na strane nedokrvenia
Infratentoriálne
  • náhla strata rovnováhy v stoji a pri chôdzi
  • porucha zraku, dvojité videnie
  • nauzea - pocit na vracanie až vracanie
  • bolesti hlavy
  • porucha vedomia

Ďalšie informácie nájdete v článku o ochorení: Cievna mozgová príhoda.

Diagnostika

Diagnostika prebieha na základe anamnézyklinických príznakov, neurologického vyšetrenia. Všetky tieto metódy doplní zobrazovacie vyšetrenie.

Dôležité je včasné rozpoznanie cievnej mozgovej príhody. Na včasnú diagnostiku nasadá skorá liečba, ktorá má za úlohu odstrániť príčinu poruchy prekrvenia mozgu.

Od rýchlosti rozpoznania prejavov, cez diagnostiku až po včasnú odbornú liečbu, závisí i prognóza a výsledný zdravotný stav postihnutej osoby a prítomný neurologický deficit.

Pomôcka pre rýchle rozpoznanie porážky FAST (fast = rýchlo) z USA:

  • F = face - tvár a pokles jednej strany tváre, oka a úst, postihnutý nie je schopný úsmevu
  • A = arms - pre horné končatiny, postihnutý nie je schopný zdvihnúť obe končatiny a udržať ich vo vyššej polohe, jedna ruka padá a je ochrnutá, čiže pre jednostranné ochrnutie tela
  • Sspeech - reč, a teda porucha reči a komunikácie
  • T = time - čas do zavolania odbornej pomoci nás 112 / 155, od zistenia a rozpoznania prvých príznakov 

Anamnéza obsahuje subjektívnu zložku, čiže to čo človek pociťuje. Ostatné ochorenia a rodinnú anamnézu, čiže výskyt ochorení v rodine.

Následne sa vykonáva fyzikálne a neurologické vyšetrenie.

Po vyšetrení môže byť vyslovené podozrenie na cievnu príhodu. Avšak, pre presné určenie príčiny je dôležité urobiť zobrazovacie vyšetrenie.

Dôležité sú zobrazovacie metódy sú:

  • CT + angiografia, cerebrálna angiografia
  • MRI
  • USG karotíd - Doppler, duplexná sonografia

Doplní sa EKG, monitoring krvného tlaku a činnosti srdca, plus odber krvi na laboratórne vyšetrenie. Pri nejasnej etiológii (príčine) sa analyzuje i mozgovo - miechový likvor (podozrenie na infekčný pôvod).

Zaujímavé informácie o iných ochoreniach ciev: 
Ochorenia aorty
Zúženie krčnice,
Tromboflebitída povrchových žíl
Hlboká žilová trombóza
Posttrombotický syndróm
Chronické venózne ochorenie
Chronická žilová nedostatočnosť
Periférne artériové ochorenie

Priebeh

Priebeh ochorenia nemá jednoznačné známky.

Sú také ochorenia, ktoré po celý život prebiehajú bezpríznakovo a nepríde ku ich komplikácii a zhoršeniu stavu.

V druhom prípade nastupujú prudko s intenzívnymi ťažkosťami. Môžu končiť ťažkým neurologickým deficitom a postihnutím pohyblivosti či vnímania až smrťou.

Príkladom je i už spomínaný stav dočasného nedokrvenia.

TIA...

Prechodné nedokrvenie začína typickým obrazom ischémie postihnutej časti mozgu, následne však do 24 hodín ťažkosti ustupujú, nakoľko je mozgové tkanivo opätovne prekrvené.

Inou formou sú infarkty mozgu, keď sa neurologický deficit zhoršuje a ťažkosti progredujú počas prvých 2472 hodín.

A protikladom sú...

Prípady, keď je nástup ochorenia prudký s ťažkým neurologickým deficitom. Avšak, postupne sa príznaky zmiernia a neurologické postihnutie nie je až na takej úrovni.

Príkladom je presunutie embolusu (krvnej zrazeniny) do menšej mozgovej tepny.

Takže jednoznačný priebeh CVO sa nedá určiť. Závisí od lokalizácie a rozsahu poruchy prekrvenia mozgového tkaniva a taktiež stavu kolaterálneho obehu.

Samozrejme, pri výskyte neurologických ťažkostí platí, skorá odborná starostlivosť + diagnostika a včasná liečba = možnosť menšieho neurologického deficitu a lepšia prognóza.

U detí existuje rozdiel

V detskom období sa CVO podieľajú na chorobnosti v menšom zastúpení.

Hlavnou príčinou v dospelosti je ateroskleróza, v detskom veku to tak nie je.

Príčinou výskytu sú rôzne vrodené malformácie mozgových ciev, ale i postihnutie srdcových chlopní a trombofilné stavy či infekcie.

Prejavujú sa už v novorodeneckom veku, ale i u starších detí, a to podľa hlavnej príčiny.

Cievna mozgová príhoda ischemickej formy najčastejšie v prvom roku života. Subarachnoidálne krvácanie zase u dospievajúcich.

Priebeh ochorenia nemusí mať takú jasnú líniu ako v dospelom veku. Vyskytujú sa určité príznaky, ktoré môžu i nemusia priamo ukázať na cievnu mozgovú príhodu.

V detskom veku sa komplikácia CVO prejaví ako:

  • kŕče tela, časti tela alebo celého tela
  • bolesť hlavy
  • u malých detí nadmerná dráždivosť alebo naopak letargia, čiže útlm duševných funkcií
  • vysoká telesná teplota - horúčka nad 38°C a viac
  • nevoľnosť a vracanie
  • poruchy zraku
  • a iné ako v dospelosti 

Prevencia = číslo 1

Dôležité je pamätať, že základom prevencie je zmena životného štýlu:

  • zanechať fajčenie
  • obmedziť príjem alkoholu
  • znížiť príjem soli potravou
  • znížiť príjem nezdravých tukov v strave
  • racionálna a zdravá výživa + základné živiny v strave
    • dostatok bielkovín a vhodné cukry
    • zdravé tuky
    • ovocie a zelenina + vitamíny
    • mliečne produkty
    • ryby a chudé mäso
  • zníženie telesnej hmotnosti pri nadváhe a obezite - hodnota BMI
  • dostatok tekutín
  • denná pohybová aktivita a obmedzenie sedavého štýlu života
  • sledovanie hodnoty krvného tlaku
  • pravidelná a dodržiavaná liečba ordinovaná lekárom
  • sledovanie hladiny cukru pri cukrovke
  • obmedzenie stresu a nadmerného psychického zaťaženia

Ako sa lieči: Ochorenia mozgových ciev

Liečba ochorení mozgových ciev: Lieky a chirurgické postupy

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané