Cyanóza, tak sa odborne nazýva tento príznak. Vyskytuje sa v prípade pôsobenia chladu, ako je to vidieť napríklad na prstoch. Prípadne je aj znakom samotného podchladenia. Avšak, za cyanózou môže byť vážne ochorenie. A to respiračného alebo srdcovo - cievneho systému.
Modrá koža, odborne aj cyanóza je pomenovanie príznaku modrého sfarbenia kože. Koža môže mať tmavomodrú až modrofialovú farbu. Toto namodravé sfarbenie kože je príznakom pre viaceré ochorenia.
Čo je cyanóza?
Cyanóza, z gréckeho kyanos, čiže modrý, je modré až fialové sfarbenie kože a slizníc. Vzniká ako dôsledok nedostatočného okysličenia krvi. A to pri zvýšenej koncentrácii redukovaného, teda neokysličeného hemoglobínu v krvi.
Hemoglobín, na ktorý je viazaný kyslík (O2) je označovaný ako oxyhemoglobín, čiže oxyHb. Pričom, jedna molekula hemoglobínu je schopná na seba viazať 4 molekuly kyslíku. Po uvoľnení O2 sa z neho stáva deoxyhemoglobín, teda deoxyHb, inak aj redukovaný hemoglobín.
Cyanóza vzniká približne pri hodnote deoxyHb 50 gramov na liter.
Ako sa cyanóza rozdeľuje?
Cyanóza sa rozdeľuje na tri skupiny. A teda na centrálnu cyanózu, periférnu cyanózu a methemoglobínovú cyanózu. Každý typ má svoje špecifiká.
Všeobecne, cyanózu vieme najlepšie rozpoznať na:
na končekoch prstov a najmä na nechtových lôžkach
na perách
na ušnici
slizniciach
a v miestach, kde je koža tenká
Centrálna cyanóza sa prejavuje zmodraním kože rovnomerne na celom tele a nie iba na periférii. A to hlavne na týchto častiach:
pery,
jazyk,
sliznice dutiny ústnej,
na tvári v oblasti líc,
trup,
končatiny, nechtové lôžka.
Periférna cyanóza sa prejavuje najmä na koncových, čiže akrálnych častiach tela. Aj preto sa označuje ako akrálna cyanóza. Viditeľná je hlavne na:
končeky prstov a nechtové lôžka,
pery,
špička nosa,
ušnica.
Poznáme aj methemoglobínovú (metHb) a sulfhemoglobínovú cyanózu. Methemoglobínová cyanóza vzniká, ak sa vo zvýšenej miere tvorí methemoglobín. A to pri hodnote viac ako 15 g/l. Jej zvláštnosťou je to, že sfarbenie má zvláštne hnedasté sfarbenie.
Čo je príčinou cyanózy?
Vznik cyanózy podmieňuje veľa faktorov. A to chorobných, ale aj nie. Môže ísť o príznak podchladenia. Prípadne, ak sú do modra sfarbené konce končatín, veľmi pravdepodobne je na vine nízka telesná teplota. V tomto prípade pomôže ich zahriatie.
Zmodranie kože ale môže znamenať aj závažné problémy v organizme. Či už v rámci obehovej sústavy, srdcových problémov, alebo problém s pľúcami a nedostatkom kyslíku. Samotné modré sfarbenie je teda spôsobené prevahou hemoglobínu v krvi, ktorý na seba nemá naviazaný kyslík.
V krvi je teda málo kyslíka, čo sa následne na povrchu pokožky prejavuje celkovým zmodraním. Na príčine tohto stavu sa podieľajú napríklad pľúca, srdce a cievny systém.
Modré sfarbenie kože sa vyskytuje pri viacerých srdcových vadách. Napríklad pri defekte prepážky medzi predsieňami a komorami srdca. Dochádza k miešaniu odkysličenej krvi z pravého srdca a okysličenej krvi z ľavého srdca.
Podobne aj pri koarktácii aorty, čo je vrodená vývojová vada srdca a veľkých ciev. Pričom, ide o zúženie aorty, čiže hlavnej tepny, ktorá vedie krv zo srdca, do organizmu. Tu je cyanóza prítomná hlavne v dolnej časti tela.
Aj ochorenia tepien a žíl sa prejavujú tak, že má postihnutý človek modrú pokožku. Napríklad pri Fallotovej tetralógii, nastávajú pri nej aj mdloby, problémy s dýchaním a celkové neprospievanie organizmu. Pričom, ide o komplexné ochorenie srdca a veľkých srdcových ciev. To si vyžaduje komplexný kardiochirurgický zákrok.
Rovnako, aj pri rôznych pľúcnych ochoreniach a poruchách nastávajú problémy s modrým zafarbením kože v dôsledku nedostatku kyslíka v organizme. Ide napríklad o pľúcny emfyzém, čo je ochorenie spôsobujúce deštrukciu pľúcnych tkaní.
Prípadne o pneumokoniózy, čo sú rôzne druhy pľúcnych ochorení. Aj pľúcna embólia, čo je choroba, pri ktorej nastáva prekážka v pľúcnom krvnom riečisku, spôsobuje neodkysličenie organizmu a cyanózu.
Modrú kožu môže spôsobiť aj bežný zápal priedušiek a zápal pľúc. Dochádza k zápalu výstelky a sliznice dýchacích ciest v dolných dýchacích cestách a v pľúcach. Ide najmä o prípady, ak nastáva súčasne aj zlyhávanie pravej srdcovej komory.
Pri epiglotitíde či laryngitíde u malých detí. Epiglotitída je zápal hrtanovej príklopky a laryngitída zápal hrtanu. K modrému zafarbeniu kože dochádza vtedy, ak je zúžený až zablokovaný priestor na prechod vzduchu do pľúc vo vrchných častiach dýchacích ciest.
Niekedy sa môže aj zápal žíl prejavovať zmodraním, najmä končatín. Pričom, pri zápale dochádza k zníženiu prietoku krvi a nedokrveniu tkanív. Veľakrát ale za modrú kožu môžu aj rôzne formy otravy. A to najmä dusitanmi a dusičnanmi či zlúčeninami síry, ktoré znižujú väzbu kyslíku na hemoglobín.
Problémy s dýchaním majú aj epileptici pri kŕčoch tela. A to pri epileptickom záchvate, keď okrem kostrových svalov sú postihnuté kŕčom aj dýchacie svaly. Avšak, cyanóza je iba prechodný príznak, ktorý po odznení záchvatu ustupuje.
Príčiny centrálnej cyanózy
Tento typ cynózy sa prejavuje rovnomerným sfarbením kože aj slizníc. To znamená, že do modra sú sfarbené pery, jazyk, sliznica dutiny ústnej a aj koža na hrudníku, končatinách a aj na akrách. Dobre viditeľné je sfarbenie nechtových lôžok či ušných lalokov.
Vznik tohto typu cyanózy podmieňuje:
nedostatok kyslíku vo vdychovanom vzduchu, napríklad aj vo vysokých nadmorských výškach
nedostatok prívodu kyslíku do pľúc, pri obštrukcii dýchacích ciest, ako napríklad pri:
vdýchnutí cudzieho telesa
zápaloch, čiže pri epiglotitíde a laryngitíde
laryngospazme, teda stiahnutí hrtanu
pri opuchu dýchacích ciest, ako napríklad pri alergickej reakcii, angioedéme
hypoventilácia, a to aj po úrazoch hlavy, hrudníka, po krvácaní do mozgu, pri sepse
Diferencovaná cyanóza je typ cyanózy, pri ktorej je prítomné zmodranie len dolných končatín. Ako bolo uvedené u postihnutých s ductus arteriosus patens, pri pľúcnej hypertenzii a pri pravo - ľavom srdcovom skrate. Cyanóza hornej polovice tela vzniká pri transpozícii veľkých tepien.
Prečo vzniká periférna cyanóza
Pri tomto type je namodravé sfarbenie prítomné iba na koži. Nie sú nim postihnuté sliznice. Je to najmä koža na koncových častiach tela. A to nechtové lôžka, špička nosa, ušné laloky, pery. Vzniká pri zníženom prietoku krvi a pri stiahnutí ciev. Ako je to napríklad v prípade:
srdcové zlyhanie
vady srdcových chlopní
šok
pri upchatí artérií a žíl
pri zápale ciev, tromboflebitíde
pôsobenie chladu, podchladenie, studená voda či vzduch
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.