Bechterevova choroba: Aké má príčiny či príznaky vedúce k invalidite?

Súčasná medicína pokročila pri jeho objasňovaní. Ochorenie je pomenované podľa ruského neurológa Vladimíra Bechtereva.

Odborne sa ochoreniu hovorí aj ankylozujúca spondylitída alebo jednoducho Bechterev. Iné označenia sú napríklad morbus Bechterev, spondylitis ankylosans.

Bechterev je systémové zápalové ochorenie reumatického typu. Postihuje hlavne chrbticu. Často aj ramenný a bedrový kĺb. Naopak, menej často aj ostatné kĺby.

Ankylozujúca spondylitída = rádiografická axiálna spondylartritída. 
Spadá pod skupinu spondylartritíd.

Presná príčina ochorenia nie je známa. Pravdepodobne sa na vzniku choroby podieľajú aj rizikové faktory. A to sú napríklad genetické, imunologické faktory a infekčné ochorenia. Dokonca je pri ochorení dokázaný aj dedičný výskyt.

Zistila sa súvislosť medzi prítomnosťou špecifického antigénu HLA-B27, pričom nejde, samozrejme, o kauzálny vzťah. Pretože, prítomnosť tohto antigénu, ešte neznamená nutnosť ochorenia. Ale akurát skôr zvyšuje riziko.

Príznaky ochorenia nastupujú len veľmi pozvoľne.

Vďaka čomu ho veľa ľudí prehliadne. Najčastejšie sa prejavuje choroba tuhnutím kĺbov. Pričom, toto ochorenie je chronické a kĺby trpia zápalom, ktorý súvisí aj s prejavmi a symptómami choroby.

Postihnutie pohybového aparátu tohto typu sa zvyčajne začne prejavovať už pred dosiahnutím veku 30 rokov. Na druhú stranu, len málokedy u dospievajúcich a u detí. Postihuje približne 1 % populácie.

Ankylozujúca spondylitída postihuje:

• viac mužov ako ženy, v pomere 7 : 1
• najčastejšie sa začína prejavovať od 20. - 30. roku života
• po 35. roku je vznik menej častý
• choroba po 40. roku u väčšinou nevzniká
• postihuje približne 0,2 - 0,9 % populácie
  

  

Najčastejšie zasahuje chrbticu. A to hlavne jej bedrovú časť.

Ale tento chronický zápal spôsobuje problémy aj v ostatnej časti chrbtice. Okrem chrbtici zasahuje aj kĺby v oblasti ramena, bedra. Menej často i ostatné kĺby.

Zápalový proces postihuje oblasť kĺbu, väzy, medzistavcové platničky a ostatné kĺbové a blízke štruktúry. Časom dochádza v týchto miestach k osifikácii, teda kostnateniu.

Kostnatenie má za následok stuhnutie chrbtice, a to v akomkoľvek postavení.

Okrem ťažkostí s pohybovým aparátom sa bechterev môže prejaviť aj na iných orgánových systémoch. Choroba zasahuje oko, a to ako zápal oka, dúhovky, ale aj tráviaci trakt. Postihnutý môže byť aj kardiovaskulárny systém (perikarditída, endokarditída, chlopňové chyby), pľúca či obličky.

Prítomnosť tohto antigénu nezaručuje, že ochorenie vypukne. Ale pravdepodobnosť s jeho prítomnosťou narastá až tristokrát. Až v 90 % prípadov je dokázaný HLA.

Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je aj dedičnosť. Bechterev ale nie je priamo dedičné ochorenie. Avšak, určitá dedičná súvislosť je dokázaná. A to opäť v spojení s antigénom HLA - B27. Pričom, zvyšuje riziko pre vznik ochorenia.

Ochorenie sprevádza chronická bolesť v chrbtici.

Chrbtica sa v dôsledku kostnatenia, a teda tuhnutia stáva čoraz menej ohybná. Progres je pomerne pomalý, avšak, u niektorých ľudí postihnutých týmto ochorením môže prísť k úplnému znehybneniu chrbtice.

V niektorých prípadoch sú príznaky badateľné aj na veľkých kĺboch, napríklad bedrových alebo kolenných. Menej často aj malých kĺboch ako sú kĺby prstov.

Medzi symptómy, ktoré ochorenie sprevádzajú, patria aj únava, horúčka, bolesti na hrudníku pri hlbokom dýchaní, opuchy veľkých kĺbov. Nad postihnutým kĺbom môže byť koža začervenaná a môže prichádzať aj k deformáciám. 

Niektorí ľudia s týmto ochorením majú zápaly očnej dúhovky.

Zhrnutie príznakov pri Bechterevovej chorobe:

• chronická bolesť chrbtice, časté sú nočné a ranné bolesti
• dlhodobé bolesti kĺbov
• bolesť päty
• bolesť hrudného koša, a teda bolesť na hrudi
• nočné, pokojové bolesti, ustupujú po rozhýbaní
• porucha hybnosti chrbtice až do rozcvičenia
• pri ťažkom a neskorom stupni úplné obmedzenie pohybu chrbtice, a tým pádom invalidita
• ranná stuhnutosť, môže pretrvávať hodinu
• poškodenie kĺbov, deformity, tvorba guľatého chrbtu
• poškodenie iných systémových orgánov a z toho vyplývajúce ťažkosti
  • srdcovo - cievny systém (perikarditída, endokarditída, chlopňové chyby)
  • pľúca
  • tráviaci trakt
  • obličky
  • oko, vyskytuje sa zápal oka, dúhovky, citlivosť na svetlo
• únava
• zvýšenie telesnej teploty
• opuchy v oblasti veľkých kĺbov
• začervenanie kože nad kĺbom
• odlučovanie nechtov
  

  

Pri Bechterevovej chorobe je typické prehnutie chrbtice a aj postoj, a to:

• postoj v predklone
• vysunutá hlava
• zaoblené ramená
• sploštený a prehnutý hrudník (kyfóza, teda prehnutie chrbtice)

Vyšetrenie zahŕňa anamnézu, odber krvi a preukázanie prítomnosti antigénu HLA-B27, laboratórne testy na zistenie imunitnej reakcie organizmu a tiež sa vykonáva fyziologické vyšetrenie jednotlivých kĺbov a ich ohybnosti.

Taktiež sa realizujú pravidelne RTG vyšetrenia kvôli pozorovaniu priebehu choroby.

Pri určovaní diagnózy sa využívajú aj takzvané modifikované newyorské kritériá,  a to z roku 1984. Ich cieľom je určiť 3 klinické prejavy a jeden objektívny RTG nález.

Tabuľka znázorňuje newyorské kritériá hodnotenia Bechterevovej choroby

Následne sa diagnostika opiera o prítomnosť bolestí chrbtice, rodinnú anamnézu, zápal rohovky, zápal kĺbov a šliach. Dopomocná je aj dobrá reakcia ťažkostí na nesteroidné antiflogistiká, čo sú lieky s analgetickým, antipyretickým a protizápalovým účinkom.

Pri identifikácii Bechterevovej choroby sa využíva aj magnetická rezonancia, čiže MRI. V prípade vypuknutia ochorenia v období dospievania, teda vo veku nižšom ako 16 rokov, predpokladá sa zhoršený priebeh.

Horší priebeh predurčuje aj výskyt zápalov kĺbov mimo chrbticu, zápal oka či čreva a psoriáza.

Prvým príznakom je stuhnutie chrbtice v oblasti drieku a krížov. V tomto období sa nemusia pridružovať ostatné ťažkosti. Ochorenie sa môže prejaviť aj atypicky. A to bolestivou formou v epizódach.

Bolestivá forma pripomína akútne lumbago alebo LIS, čo je lumboischalgický syndróm. Prípadne aj s celkovým prejavom horúčky a zápalom kĺbov.

Postupom času sa do popredia dostávajú príznaky tuhnutia chrbtice, a teda bolesti a ostatné ťažkosti vyplývajúce z degeneratívnych zmien.

Bolesť je prvotne najmä ráno.

Po rozcvičení človek pociťuje zlepšenie a ústup bolesti. Táto stuhnutosť pretrváva zväčša do jednej hodiny.

Bolesť zhoršuje pokoj, pasivita. 

Rozvoj ochorenia je obvykle záležitosť rokov. Avšak, vo vzácnych prípadoch môže prebiehať za pár mesiacov.

Problémy s pohyblivosťou chrbtice a kĺbov sa zhoršujú. Bolestivosť je čoraz intenzívnejšia. A vo väčšine prípadov končí choroba úplným znehybnením postihnutých štruktúr, a to znamená invaliditu.

Ak sa ochorenie izolovalo iba na postihnutie chrbtice, označuje sa ako spondylarthrosis ankylopoetica simplex. A táto sa ďalej delí na dve formy.

Ascendentná forma, tá klasická, postihuje primárne kĺby v oblasti krížovej kosti, takzvané SI kĺby, čo sú sakrálno - iliakálne kĺby.

Postupom času sa postihnutie rozširuje na ostatné časti. A teda driekovú (lumbálnu), hrudnú aj krčnú chrbticu. Descendentná forma sa vyskytuje hlavne u žien a je menej častá. Postihuje prevažne chrbát.

Čo pomáha pri ochorení?

Ako je uvádzané v časti s liečbou, dôležitá je úprava životného prostredia, životosprávy, pri obezite zníženie váhy, prípadne vyvarovanie sa priberaniu. Pohybová aktivita je základom. Pri ochorení sú vhodné rôzne cviky, aplikácia tepla či biolampy.

Užitočné informácie sa dajú získať aj v kluboch a na fórach na internete. Poskytujú ich odborníci a aj ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť. Každá informácia môže byť nápomocná v boji proti zhoršeniu ťažkostí. V nasledujúcej infografike uvádzame, čo pomôže pri tomto progredujúcom ochorení.