Lymská borelióza: Ako dochádza k prenosu a aké má príznaky?

U nás sa borelióza najčastejšie prenáša kliešťom.

Pričom, štatisticky sa vyskytuje približne u 10 percent kliešťov na Slovensku. Kliešte neprenášajú iba baktérie tohto ochorenia. Sú prenášačom aj iných infekcií a parazitov. Tie môžu samotný priebeh choroby ešte viac skomplikovať.

Často sa pýtate: 
Čo je to borelióza a ako sa prenáša? 
Aké sú jej príznaky, riziká a následky? 
Ako sa jej zbaviť a ako sa lieči? 
Aká je prevecnia? 

Uvádza sa, že na prenos je potrebné, aby bol kliešť na pokožku prisatý aspoň 24 hodín.

Proti lymskej borelióze neexistuje účinná vakcinácia na jej prevecniu.

Ochorenie je viacsystémové a postihuje pokožku, nervovú sústavu, a to aj mozog a mozgové blany, ale tiež svaly, kosti, kĺby a srdce. Pričom, pokiaľ si ho človek nevšimne, je veľké riziko, že prejde do chronického a dlhodobého štádia.

Lymská borelióza je najčastejším ochorením prenášaným zo zvieraťa na človeka, tieto ochorenia sú odborne označované ako antropozoonózy.

Čím dlhšie ochorenie pretrváva, tým viac vnútorných orgánov a tkanív napáda. Následne je potrebná aj dlhšia doba liečenia. Avšak, uvádza sa, že až 50 % prípadov prebieha asymptomaticky, čiže bezpríznakovo.

Lymskú boreliózu vyvoláva baktéria Borrelia. Sú známe viaceré typy borélie. V súčasnosti je to 12, a z toho sú pre človeka nebezpečné tieto subtypy:

• Borrelia burgdorferi, alebo aj Borrelia burgdorferi sensu lato
• Borrelia burgdorferi sensu stricto - v severnej Amerike sa vyskytuje iba tento subtyp
• Borrelia afzelii 
• Borrelia garinii

V Európe sú najviac rozšírené Borrelia afzelli a Borrelia garinii. Prejavy ich infekcie sú rôznorodé, pričom, subtyp Borrelia gurgdorferi sensu stricto, vyskytujúci sa hlavne v Severnej Amerike má väčšinou srdcové komplikácie.

Svoj názov dostalo ochorenie podľa Amerického mesta Old Lyme. V roku 1975 bolo infikovaných niekoľko ľudí Boréliou. Ale až v roku 1981 bola ako príčina nákazy zistená, práve, baktéria boreliózy. Na jej identifikácii má zásluhu Willy Burgdorfer. 

Hostiteľom tejto baktérie sú hlavne malé stavovce. Ako sú napríklad hlodavce, malé cicavce, vysoká zver, ale aj plazy, vtáky. Baktérie Borélie boli nájdené v komároch, muchách či blchách a inom krv sajúcom hmyze. Avšak, ako hlavný zdroj nákazy sa považuje uštipnutie a prisatie kliešťa.

Informácie z EPIS-u uvádzajú, že v júni 2017 bolo zaznamenaných 92 prípadov tohto ochorenia. Pričom, v roku 2016 to bolo 78 prípadov. Z tohto množstva prebehlo:

• 60 prípadov pre prisatie kliešťa
• 15 prípadov bolo neznámych
• 15 prípadov po poštípaní iným hmyzom

Klinicky sa tieto ochorenia prejavovali ako forma:

• erythema migrans 54 krát
• kĺbová 22 krát
• neurologická 8 krát
• kožná 4 krát
• očná 2 krát
• s horúčkou 1 krát
• bezpríznakovo 1 krát

Baktéria je špirálovito stočená a patrí do skupiny spirochiet. V prírode sa táto baktéria vyskytuje hlavne u malých cicavcov, ale aj u vtákov či plazov. Na človeka sa prenáša po uštipnutí hmyzom, najmä kliešťom. 

Rizikovým je teda pobyt v oblasti so zvýšeným výskytom kliešťov, ale aj nedostatočná ochrana pred nimi. Dôležité je, po pobyte v rizikových oblastiach prehliadnuť si telo. Prisatie kliešťa, teda jeho za klieštenie nemusí človek cítiť.

Kliešte, teda Ixodina, sú hematogfágne parazity. Čo znamená, že sa živia krvou. V strednej Európe sa vyskytuje 7 druhov. Pričom, rozdeľujú sa na exofilné, ktoré si svojho hostiteľa aktívne vyhľadávajú a endofilné, ktoré prežívajú v úkrytoch. 

Medzi ich zástupcov patria, prevažne exofilné kliešte, a to:

• kliešť obyčajný - Ixodes ricinus
• kliešť lužný - Haemaphysalis concinna
• kliešť stepný - Haemaphysalis punctata
• kliešť lesostepný - Haemaphysalis inermis
• pijak lužný - Dermacentor reticulatus
• pijak stepný - Dermacentor marginatus
• kliešť ježí - Ixodes hexagonus (endofilný druh)

Kliešť obyčajný je rozšírený po celej Európe, severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Na jeho výskyt vplýva viacero faktorov, ako sú prítomnosť hostiteľa, teplota a vlhkosť prostredia, ale vegetačný typ prostredia.

Kliešť sa nevyskytuje na piesočnatých pôdach, v mokradiach. Ale ani v obrábaných pôdach alebo vo viniciach. A to ani v smrekových či borovicových lesoch, a tam kde je pH menej ako 7.

Vhodné prostredie je s teplotou od 5 - 32 °C a vlhkosť vzduchu okolo 80 %. Typické sú listnaté, zmiešané lesy, háje, lúky a aj pasienky. Nadmorská výška od 600 - 1000 metrov nad morom.

Ich hlavným hostiteľom sú myši, potkany, veverice, ježe, zajace, vtáky, plazy, ako sú jašterice. Tieto zvieratá sú ich hostiteľom, ale aj prenášačom rôznych nákaz, ako je aj lymská borelióza. Domáce zvieratá a človek nie sú prenášačom patogénov, ale len hostiteľom. Avšak, v tejto skupine vyvolávajú rôzne, aj závažné ochorenia.

Prenos borelózy je teda zabezpečený z infokovaného hmyzu po uštipnutí. Prenos lymskej boreliózy z človeka na človeka prebieha iba v prípade tehotenstva. Borelióza sa šíri z matky na dieťa, čiže z tehotnej ženy na plod. Inak nie je prenos možný.

Prvé štádium je význačné vznikom kožného začervenania. To má typický prejav, a to ako červená škvrna s centrálnym vyblednutím. Toto začervenanie sa odborne označuje ako erythema migrans (EM). Vzniká hlavne v mieste prisatia kliešťa. Avšak, nie u každého sa prejaví. 

Typickým príznakom je teda výskyt začervenania väčších rozmerov. Pripomína začervenanie kože formou lokálneho výskytu. Ide o známku prisatia kliešťa, pričom, v priemere je toto začervenanie veľké asi 5 centimetrov.

V strede je vyblednuté. Je nebolestivé. Po pár dňoch obvykle zmizne. Zároveň, niekedy môže vymiznúť a objaví sa na inom mieste, preto aj označenie migrujúci erytém. To komplikuje pozorovanie tohto typického príznaku.

Borelióza je ale charakteristická aj zvýšenou únavou, telesnou teplotou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou, zdurením lymfatických uzlín, ktoré je nebolestivé a bolesťami svalov či chrbta. Ide však o pomerne neurčité symptómy pripomínajúce chrípku, čo môže veľa ľudí podceniť.

Neskôr však už dochádza k postihnutiam nervového a srdcového systému. Pridružujú sa príznaky ako svetloplachosť, pocity mravčenia v rukách, brnenie, prejavy na pokožke a kĺboch. Objavujú sa aj opuchy kĺbov a čiastočná obrna niektorých nervov.

Toto je význačné pre druhé štádium, čo značí rozsev baktérií po tele a do rôznych orgánov. A vtedy sa môže ochorenie prejaviť ako meningitída, neuritída, srdcová arytmia, konjunktivitída, artritída, hepatitída, kožné zápaly, boréliový lymfocytóm, teda takzvaný tuhý infiltrát.

V treťom štádiu sa vyskytujú atrofické zmeny na koži, hlavne v oblasti veľkých kĺbov - akrodermatitída. Ale aj ako poškodenie CNS, teda centrálneho nervového systému, prejavujúce sa demenciou či polyneuritídou. Na kĺboch dlhodobým zápalom, čiže chronickou artritídou.

Príznaky boreliózy podľa štádií 

Borelióza sa prejavuje typicky, ale aj atypicky, dokonca, niekedy prebieha bezpríznakovo.

V prvom štádiu sa vyskytuje:

• migrujúci erytém, teda erythema migrans v mieste uštipnutia
• erytém môže vymiznúť a objaviť sa na inom mieste tela
• zvýšenie telesnej teploty až horúčka
• zväčšenie lymfatických uzlín
• únava
• bolesť svalov, končatín
• a iné celkové príznaky ako napríklad pri chrípke

Po niekoľkých týždňoch až mesiacoch nastupuje druhé štádium, to sa prejavuje:

• kožné zmeny, podobne ako v prvom štádiu, aj ako mnohopočetné začervenania
• generalizované zväčšenie lymfatických uzlín
• únava
• bolesti hlavy
• zápal nervov - neuritída (napríklad zápal lícneho nervu, ale aj ako zápal mozgových blán)
• zápal srdcového svalu - myokarditída
• zápal oka, keratitis - zápal rohovky
• poruchy zraku
• zápal ucha
• pískanie v uchu či šumenie - tinitus
• poškodenie pečene
• zápal pankreasu
• bolesť svalov
• zápal kĺbov, čiže artritída, a s tým spojené bolesti kĺbov, končatín

Posledné tretie štádium sa prejavuje po roku, niekedy aj niekoľko rokov po infekcii, a to ako:

• Acrodermatitis chronica atrophicans - čo je degenerácia podkožia, koža je hlavne v miestach veľkých kĺbov farebne zmenená, červená až modročervená, je tenká, presvitajú cez ňu cievy
• chronická neuritída a periférna neuropatia - poškodenie nervov

Ochorenie lymskej boreliózy  je možné diagnostikovať veľmi dobre v prípade, ak sa prejavuje typicky. A to zachytením začervenania na koži, teda migrujúcim erytémom. A aj na základe anamnézy a príznakov. Avšak, ak sa prejavuje atypicky, diagnostika je ťažká.

Celkovo je diagnostika lymskej boreliózy pomerne zložitá. Riešia sa vyšetrenia krvnej vzorky, ktoré ale v niektorých prípadoch nemusia preukázať prítomnosť infekcie, alebo vykážu falošnú pozitivitu. Využíva sa aj vyšetrenie likvoru, a to metóda PCR v likvore, v synoviálnej tekutine kĺbu alebo v moči. Najčastejšie sa využívajú ELISA testy.

Prvé štádium ochorenia

Najskôr sa lymská borelióza prejavuje neurčitými chrípkovými príznakmi, ktoré neskôr môžu krátkodobo ustúpiť. Baktéria zároveň začne prenikať do centrálnej nervovej sústavy, kĺbov alebo do kardiovaskulárneho systému, pričom, v konečných fázach dochádza aj k čiastočnej obrne.

Borelióza, ktorá sa prejavuje typicky erytémom migrans, začína spravidla v rozmedzí 3 až 30 dní po poštípaní hmyzom, teda kliešťom. Erytém, začervenanie je ohraničené, bez vyvýšenia. A to v mieste uštipnutia. V stredovej oblasti je vyblednutý. Koža nie je bolestivá.

V tomto štádiu sa vyskytujú celkové príznaky, ako sú slabosť, únava, bolesť svalov, môže sa zvýšiť telesná teplota a zväčšiť regionálne lymfatické uzliny. Príznaky sú celkové a dajú sa opísať ako chrípkové. Avšak, v tomto štádiu je veľmi dôležité skoré diagnostikovanie.

Prechod boreliózy do druhého štádia

Následne, ak sa ochorenie nelieči, prebieha do druhého štádia. To môže nastúpiť po týždňoch až mesiacoch. Aj v tomto štádiu sa môžu vyskytovať kožné zmeny. A to nie len v mieste vpichnutia. Objavuje sa aj boreliový lymfocytóm. To je nebolestivé zdurenie, hlavne v oblasti ušnice, prsnej bradavky či v oblasti mieška, teda skróta.

Baktérie sa rozširujú ďalej po organizme, kde napádajú ostatné telové systémy. Lymfatické uzliny môžu byť celotelovo zdurené. V prípade nervového systému vznikajú rôzne neuritídy, až zápal mozgových blán, čiže meningitída. Častý je zápal a ochrnutie tvárového nervu.

Ak postihne srdce, následkom môže byť karditída, teda zápal. Príkladomje myokarditída, čo je zápal srdcového svalu. Zápal je príčinou chlopňových chýb, ale vyústiť môže až do zlyhania srdca. Prítomné bývajú poruchy srdcového rytmu. Z nich sa vyskytuje AV blokáda.

Veľmi časté sú postihnutia kĺbov. Artiritída sa prejavuje opuchom kĺbov, samozrejme, aj ich bolesťou. Typicky zasahuje kolenný kĺb a ostatné veľké kĺby. V prípade neliečenej borelózy je normálne, ak ťažkosti ustupujú po niekoľkých týždňoch až mesiacoch.

Oči sú postihnuté v akomkoľvek štádiu, a to platí aj pre ich rôzne časti. Prvotne sa môže prejaviť konjunktivitídou, čo je zápal spojoviek. Pridružujú sa ťažkosti, ako je začervenanie oka, zhoršenie zraku, citlivosť na svetlo, dvojité videnie. Ale aj bolestivý pohyb očí a množstvo iných závažných problémov.

Následky lymskej borelózy v treťom štádiu

Tretie štádium je znakom neliečenej borelózy. Zriedkavo sa vyskytuje chronická encefalitída, encefalomyelitída, meningoencefalitída. Poškodenie periférnych nervov, teda periférna neuropatia sa prejaví ako zhoršenie citlivosti či mravčenie (parestézie).

Spomínaná acrodermatitis chronica atroficans je typickým prejavom tohto neskorého štádia. Degeneratívne zmeny kože ako začervenanie či červeno - modré sfarbenie kože. Koža je tenká a presvitajú ňou cievy. Vyvíjajú sa podkožné zatvrdnutia, noduly (uzlíky), a to najmä nad kosťami (jabĺčko, lakeť).

Zaujímavé ifnormácie: 
Kliešťová encefalitída: Ako sa prejavuje a prenáša? Očkovanie ako prevencia