Hypertenzná kríza: Aké príznaky má vysoký tlak čo ohrozuje zdravie?

Výška nameraného krvného tlaku nie je až tak rozhodujúca.
Avšak v tomto prípade zaváži práve: 
Rýchlosť zvýšenia tlaku krvi. 
Plus, významné sú sprievodné príznaky.

Sprievodné príznaky = zdravotné ťažkosti vyskytujúce sa v súvislosti s hypertenznou krízou.

1. V prvom rade sa hypertenzná kríza spája s nervovým systémom, presnejšie s centrálnou nervovou sústavou (CNS). Zmena mozgových funkcií prebieha zväčša spoločne so zrakovými prejavmi.

2. Následne sa vyskytujú taktiež príznaky poškodenia až zlyhania srdcovo-cievneho systému a obličiek.

1 + 2 = ide teda o ohrozenie funkcie životne dôležitých orgánov.

Čo je to hypertenzia?

Hypertenzia, hypertenzná choroba, je odborné označenie pre vysoký krvný tlak. Toto ochorenie sa radí medzi najčastejšie srdcovo-cievne ochorenie.

Postihuje až 25 % svetovej populácie.

Vysoký krvný tlak je rizikovým faktorom pre vznik rôznorodých zdravotných komplikácií a ochorení, a to najmä v prípade zanedbania liečby.

Pomenovanie tichý zabijak mu patrí i preto, že dlhé roky môže prebiehať bezpríznakovo. Zdravotné ťažkosti sa objavia následne až po narušení funkcie konkrétneho orgánu či orgánového systému.

Vysoký krvný tlak sa môže vyskytovať tiež po nadmernej fyzickej aktivite, psychickom preťažení.

Avšak hypertenzia ako ochorenie sa hodnotí vtedy, ak sa krvný tlak trvalo zvýši nad hodnotu 140 / 90 mmHG

K nameraniu hodnoty tlaku nad túto hranicu musí byť v minimálne dvoch nezávislých meraniach.

Vysoký krvný tlak nie je pojmom, ktorý postihuje iba dospelú populáciu. Zasahuje tiež deti. Ako hlavné príčiny sa uvádzajú nesprávny spôsob života spojený s nadváhou až obezitou, či iné ochorenie.

A teda, hypertenzia sa rozdeľuje podľa príčiny vzniku na primárnu a sekundárnu. 

Primárna = esenciálna, ktorá nemá známu príčinu.

Sekundárna = vzniká na základe iného ochorenia. Príkladom môže byť choroba obličiek, hormonálne zmeny, preeklampsia až eklampsia u tehotných žien a iné.

Až 95 % prípadov = esenciálna / primárna hypertenzia.

Pri vzniku vysokého krvného tlaku sa uvádzajú takzvane neovplyvniteľné a ovplyvniteľné rizikové faktory. Prvú skupinu človek nevie svojím konaním zmeniť, pričom pri druhej priamo súvisia so vznikom hypertenzie.

Medzi najznámejšie rizikové faktory spôsobujúce hypertenziu patria:

• vyšší vek,
• pohlavie, častejšie u žien v období menopauzy (prechodu),
• genetická predispozícia a rodinný výskyt,
• porucha rovnováhy vazomotorickej regulácie.

Rizikové faktory spôsobené konaním človeka:

• nadváha a obezita,
• nadmerný príjem soli  NaCl,
• nedostatok horčíka, draslíka a vápnika v strave,
• fajčenie,
• alkoholizmus,
• nedostatok pohybu a sedavý spôsob života,
• celkovo zlá životospráva,
• negatívny vplyv životného prostredia, znečistenie.

Európska spoločnosť pre hypertenziu a Európska kardiologická spoločnosť uvádza hodnoty krvného tlaku ako sú uvedené v tabuľke

Systola a diastola?

Srdce ako pumpa čerpá odkysličené krv z ľudského tela.
Prevedie ju pľúcami, kde sa opäť okysličí. 
Následne ju spätne pumpuje do organizmu.

V skratke...

Pri kontrakcii, čiže stiahnutí myokardu - srdcového svalu, sa krv vypudí do aorty. Vtedy je krvný tlak najvyšší. Nemal by presiahnuť hodnotu 140 mm Hg (milimetrov ortuťového stĺpca - metóda na meranie tlaku krvi).

Hovoríme o systole - fáza stiahnutia srdcového svalu a vypudenie krvi do krvného obehu.

Diastola je naopak fáza uvoľnenia. Nastáva po zmrštení komôr, krv sa nasáva do srdca. Hodnota diastoly by nemala byť vyššia ako 90 mm Hg.

Systola sa označuje i skratkou sTK, TKs, diastola dTK, TKd.

V dnešnej dobe si v domácom prostredí krvný tlak meriame pomocou digitálneho tlakomeru, nie ortuťovým tlakomerom za pomoci ortuťového stĺpca. 

Viac informácií o krvnom tlaku, jeho správnom meraní a hypertenzii sa dozviete v článku: Hypertenzia. 

V článku o hypertenznej kríze sa dočítate: 
Definícia hypertenznej krízy a hodnota tlaku krvi. 
Príčiny vzniku. 
Prejavy a akú má liečbu.

Definovanie hypertenznej krízy

Hypertenzná kríza je akútny, život ohrozujúci stav, ktorý sprevádza poškodenie alebo zlyhanie životne dôležitých orgánov.

V prvom rade je postihnutý centrálny nervový systém, srdce, veľké cievy a obličky.

V tomto prípade nie je tak dôležitá nameraná hodnota krvného tlaku, ale rýchlosť zvýšenia a pridružené príznaky. 

Pri hypertenznej kríze sa uvádzajú približné hodnoty krvného tlaku, keď môže tlak krvi stúpať nad hodnotu: 

TK 210 / 130 mm Hg.

Pri krvnom tlaku a jeho zvýšení je dôležitá tiež východisková hodnota. 

Človek s dlhodobo zvýšeným krvným tlakom znáša výstup hodnôt TK inak, ako človek s dlhodobo normálnym tlakom krvi. 

Príklad:
Východisková hodnota 120 / 80 alebo 170 / 90 a stúpanie TK nad 200 / 100. 

Samozrejme, každý človek vníma zvýšenie krvného tlaku individuálne.

Pri hypertenznej kríze sa uvádzajú dva základné pojmy, ktoré ju delia na emergentný a urgentný stav.

Emergentný stav

Ako emergentné stavy sa opisujú situácie, ktoré sú typické akútnym, čiže náhlym a prudkým zvýšením krvného tlaku z normálnej alebo zvýšenej hodnoty.

So zvýšením tlaku sa spájajú pridružené závažné zdravotné ťažkosti. Tie vyplývajú z postihnutia cieľových orgánov, ako je mozog, srdcovo-cievny systém, či obličky.

Emergentný stav = okamžitá liečba. 

V tomto prípade sa uvádza, že je nutná liečba do 1 hodiny.

Zníženie tlaku krvi je nevyhnutné z dôvodu prevencie poškodenia orgánov. Avšak krvný tlak sa v tomto momente neznižuje až na hranicu normálnej hodnoty 120 / 80 mm Hg.

Takto výrazné zníženie by spôsobilo nechcené nedokrvenie týchto dôležitých orgánov.

Liečba je väčšinou vnútrožilová, teda parenterálna - podávaná mimo tráviaci trakt a stav si vyžaduje odsledovanie na jednotke intenzívnej starostlivosti. Kde sa monitorujú základné životné funkcie a opakovane sa meria tlak krvi (TK).

Urgentné stavy

Ako urgentný stav sa opisuje významne zvýšená hodnota krvného tlaku, ale bez sprievodnej závažnej symptomatológie.

I v tejto situácii je nutná liečba, aby sa predišlo rozvoju stavu.

Avšak prebieha počas niekoľkých hodín. Zväčša postačuje liečba podávaná perorálne, teda ústami. 

Emergentný a urgentný stav v tabuľke

POZOR! 
V prípade, ak hypertenzná kríza nie je včasne liečená, hrozí úmrtie pre postihnutie mozgu, srdca, či obličiek.

Presná príčina vzniku hypertenznej krízy nie je doteraz objasnená. Avšak uvádzajú sa niektoré stavy, ktoré sa na jej vzniku podieľajú.

Najčastejším dôvodom tohto život ohrozujúceho stavu je neliečená, alebo nedostatočne liečená primárna hypertenzia, či komplikácia sekundárnej hypertenzie.

Stáva sa, že ide o prvý prejav hypertenzie.

Často je zapríčinená vynechaním liečby vysokého krvného tlaku.
Zabudnutá liečba?
Ale i zámerne:
Večer idem na oslavu, budem piť alkohol. 

Hypertenzná kríza môže postihnúť každého hypertonika, a to na základe vonkajšieho stimulu, psychického napätia, ale i pri zhoršení iného ochorenia.

Zhrnutie príčin hypertenznej krízy:

• neliečená alebo nedostatočne liečená hypertenzia,
  • prvý prejav vysokého krvného tlaku,
• vynechanie liekov na vysoký krvný tlak - Rebound fenomén,
• nadmerná psychická záťaž a emočný stres,
• preeklampsia, eklampsia u tehotných žien,
• porucha funkcie obličiek,
  • akútny zápal obličiek, akútna glomerulonefritída i u detí,
• infarkt srdcového svalu,
• krvácanie do mozgu alebo ischémia mozgu,
  • cievna mozgová príhoda,
• mozgový tumor,
• nádorové ochorenie,
• úraz hlavy,
• pooperačné stavy,
• feochromocytóm,
• stimulačné drogy, kokaín, crack, pervitín, LSD.

Uvádza sa, že kríza vo vyššej miere postihuje skupinu ľudí so sekundárnou hypertenziou, zlou toleranciou antihypertenzívnej liečby, fajčiarov a ľudí so zlou socio-ekonomickou úrovňou (dodržiavanie liečby, životospráva?).

V tomto prípade sú možnosťou vyskytujúce sa ťažkosti ako je, bolesť hlavy, závraty, nauzea (napínanie na vracanie) až vracanie, podráždenosť, zmätenosť, porucha vedomia až kóma. Pridružiť sa môžu i kŕče.

Vzhľadom k zmenám na očnom pozadí sa tak môžu vyskytnúť taktiež poruchy zraku, a to hmlisté, rozmazaná, či dvojité videnie.

Závažným dôsledkom krízy je krvácanie do mozgu, ako intracerebrálne, či subarachnoidálne krvácanie.

Srdcovo-cievne ťažkosti sa prejavujú ako krvácanie z nosa, teda epistaxa, srdcové zlyhávanie a pľúcny edém,či infarkt srdcového svalu, tiež aneuryzma aorty.

Obličkové príznaky sú zníženie funkcie obličiek a znížená až zastavenie tvorby moču.

Tabuľka uvádza najčastejšie príznaky pri hypertenznej kríze

Dôležité otázky v tomto prípade sú:

1. Je postihnutý liečený na hypertenziu?
   • Ak áno - ako dlho?
2. Kontroluje si hodnoty krvného tlaku?
3. Aké lieky má na vysoký krvný tlak?
4. Nevynechal liečbu?
5. Nepil predtým alkohol, neužíval drogy?
6. Mal už podobný stav alebo hypertenznú krízu v minulosti?
7. Prekonal cievnu mozgovú príhodu, srdcový infarkt, má chronické srdcové zlyhávanie?
8. Má tieto ťažkosti:
   • bolesť hlavy,
   • bolesť na hrudi,
   • búšenie srdca - palpitácie,
   • sťažené dýchanie,
   • poruchu zraku,
   • závraty,
   • prípadne iné ťažkosti...?

Hodnotí sa tiež závažnosť, a to podľa:  

1. aktuálneho krvného tlaku,
2. pôvodného krvného tlaku,
3. rýchlosti zvýšenia.

Tak ako pri hypertenzii je nutné zistiť orgánové postihnutie. Klinický obraz vedie k potrebe špecialistu. Tým môže byť kardiológ, internista, neurológ.

V následnej dobe, ak do teraz nebola hypertenzia diagnostikovaná, i očný lekár a nefrológ. 

K základným vyšetreniam patrí meranie krvného tlaku, EKG, prípadne CT pri neurologickom deficite. Doplnia sa tiež krvné laboratórne vyšetrenie krvi. 

Základom je...

Krvný tlak i pulz sa meria na oboch končatinách, čo môže odhaliť disekujúcu aneuryzmu aorty.
Vykonáva sa orientačné neurologické vyšetrenie. Dopĺňa sa EKG. 

Samozrejme, prvoradé je zníženie krvného tlaku na prijateľnú hodnotu.

Pri hypertenznej kríze je významné jej rýchle odhalenie, na čo nadväzuje včasná liečba. Následne v neskoršej fáze sa pátra a vykonáva diferenciálna diagnostika.

Sú ľudia, ktorí majú dlhodobo vysoký krvný tlak. Im zvýšenie z TK 150 / 90 na hodnotu 210 / 120 nemusí spôsobiť až tak závažné ťažkosti. V tom prípade môže prebiehať ako urgentný stav.

Stúpať môže iba systolický, či naopak len diastolický krvný tlak.

Na druhej strane sú ľudia, ktorí majú obvykle normálne hodnoty. V tomto prípade môže hypertenzná kríza zapríčiniť emergentný stav s nutnosťou okamžitej liečby.

Pri hypertenznej emergencii sa zväčša udáva vystúpenie diastolického tlaku nad dTK 120 mm Hg.

Inak hrozí riziko vypuknutia závažných komplikácií, a to v rozsahu cievnej mozgovej príhody, krvácania do mozgu, infarktu srdcového svalu, srdcového zlyhávania a v podobe iných chorobných stavov.

Hypertenzná kríza prebieha zväčša však ako triáda postihujúca nervový, srdcový systém a obličky.

V prvom rade sa vyskytujú príznaky poruchy funkcie mozgu. Príkladom je intenzívna bolesť hlavy, závraty, až zmätenosť a poruchy vedomia. Pridružiť sa môže pocit na vracanie, až vracanie a poruchy zraku.

V nasledovnej dobe sa vyvíjajú srdcové ťažkosti, ako je ľavostranné zlyhanie srdca so sťaženým dýchaním, prípadne bolesťou na hrudi s rizikom rozvoja infarktu myokardu.

Obličky sú postihnuté poruchou funkcie, ktorá sa odzrkadlí na zníženej až zastavenej tvorbe moču. Prípadne sa do moču dostáva krv a nadbytočné množstvo bielkovín.

POZOR!
Hypertenzná kríza - emergentná forma si vyžaduje okamžitú liečbu. 
Hroziace komplikácie v podobe krvácania do mozgu, zlyhania alebo infarktu srdca, až smrť.