Nádory srdca: Čo je to nezhubná i zhubná rakovina srdca? Aké má príznaky?

I keď tie vyrastajúce priamo zo srdca nie sú časté, môžu byť závažné. Väčšie zastúpenie tvoria metastázy inej rakoviny do srdca.

Nádor môže byť zhubný či nezhubný. Podľa čoho sa ďalej hodnotí liečba a predpokladá prognóza. Pričom pri zhubných formách je zlá. 

Nezhubné nádory sú častejšie a ich liečba je účinnejšia. Teda i prognóza lepšia.

Všeobecne je o nádoroch známe, že ide o nekontrolovaný rast buniek, ich bujnenie. Rovnako to platí i pri nádoroch srdca, ktoré môžu vyrastať z akejkoľvek jeho časti.

Nepoznáte rozdiel? Prečítajte si článok: Nádor či rakovina.

O srdci

Srdce je dutý svalový orgán, ktorý slúži ako pumpa. Prečerpáva krv a tá je nosičom nevyhnutných látok pre život buniek, tkanív či orgánov, plus transportuje odpadové látky určené na vylúčenie z tela.

Srdce - latinsky COR. Grécky - kardia.

Srdce je uložené v hrudníku v mediastíne (medzipľúcí) za hrudnou kosťou (sternom). Nachádza sa približne v strede, pričom z časti je napravo a väčší úsek naľavo od stredovej čiary.

V jeho okolí sú z dvoch strán pľúca, hrudný kôš, chrbtica a z dolnej časti bránica.

Hmotnosť srdca: 
U mužov 300 - 350 gramov, 
u žien 250 - 300 gramov. 

Uložené je vo vaku, ktorý sa označuje ako osrdcovník, odborne perikard, čo je väzivový obal.

Srdce je tvorené tromi vrstvami, z vnútra:

• endokard, je tenká blana endotelových buniek, tvorí tiež srdcové chlopne,
• myokard, čiže svalovina srdca, ktorá je vytvorená zo špecializovaného priečne pruhovaného svalstva,
• epikard, čiže vonkajšia blana.

Srdcový sval je hlavnou výkonnou jednotkou srdca.
Srdce sa delí na 4 dutiny a z toho ľavá komora má najhrubší a najmohutnejší sval.

Srdce sa rozdeľuje na dve polovice a 4 dutiny. Toto delenie má viac významov. A podľa toho sa i krvný obeh rozlišuje na malý a veľký. 

Srdcové dutiny:

1. pravá predsieň - atrium dextrum,
2. pravá komora -ventriculus dexter,
3. ľavá predsieň -atrium sinistrum,
4. ľavá komora - ventriculus sinister.

Pri rozdelení srdca na pravú a ľavú polovicu rozlišujeme srdcové priehradky, čiže septum interatriale - predsieňová priehradka a septum interventriculare - komorová priehradka.

Medzi predsieňami a komorami sa nachádzajú srdcové chlopne, ktoré slúžia pri prúdení krvi na usmernenie toku.

Srdcové chlopne bránia spätnému presúvaniu krvi pri srdcovej činnosti, do predošlých srdcových oddielov.

Trojcípa chlopňa, teda trikuspidálna je medzi pravou predsieňou a komorou. 
Dvojcípa, mitrálna chlopňa, medzi ľavou predsieňou a komorou.

Trojcípa chlopňa - valva tricuspidalis. 
Dvojcípa chlopňa - valva bicuspidalis alebo valva mitralis.

Dôležité sú i pľúcna (valva trunci pulmonalis) a aortálna chlopňa (valva aortae). 

K danej téme je dobré spomenúť i prevodový systém srdca.

O čo ide? Vlastný prevodový systém srdca je nezávislí od ostatku organizmu a od nervového riadenia mozgu. Nie úplne, v určitých smeroch a pri istých situáciách sa ovplyvňujú.

Svoj vplyv má sympatikus a parasympatikus.

Impulz, teda srdcový vzruch pre srdcovú činnosť vzniká v sínusovom uzle. Z tohto miesta sa šíri ďalej na predsiene a prostredníctvom dokonalého systému i na komory.

Srdcové vzruchy alebo tiež akčné potenciály zabezpečujú prácu srdcového svalu. 

Prevodový systém srdca a srdcové vzruchy po ich vytvorení postupujú tak, aby bola činnosť srdcového svalu vykonávaná rytmicky, v slede.

Postupnosť sťahovania a uvolňovania svalu jednotlivých častí srdca zabezpečuje vyprázdňovanie a plnenie jednotlivých oddielov srdca krvou. 

Pri poruchách prevodového systému vznikajú arytmie - poruchy srdcového rytmu.

Krv je tak neustále smerovaná k životne dôležitým orgánom, všetkým tkanivám, štruktúram a bunkám. 

Nesie kyslík, okrem iných komponentov, a ten je dôležitý pre prácu všetkých buniek ľudského organizmu.

A to neustále bez prestávky. 

Po jeho spotrebovaní sa musí opätovne doplniť. K čomu dochádza v pľúcach.

Krv sa z celého ľudského tela dostáva dvomi veľkými žilami, čiže hornou a dolnou dutou žilou do pravej predsiene. A odtiaľ...

Krv prúdi:

1. pravá predsieň,
2. pravá komora,
3. pľúcnica,
4. pľúca,
5. pľúcne žily,
6. ľavá predsieň,
7. ľavá komora,
8. aorta,
9. veľký krvný obeh.

Krvný obeh sa odlišuje na malý - pľúcny a veľký telový - krvný obeh.

I samotné srdce, a teda najmä srdcový sval, potrebuje kyslík. Krv do srdca privádzajú srdcové tepny, presnejšie pomenované ako vencovité tepny (koronárne tepny - arteriae coronariae). 

A krv zo srdca je odvádzaná žilami, do koronárneho splavu, ten ústi do pravej predsiene.

Chcete vedieť viac o nádoroch srdca? 
Aké formy poznáme? 
Aké sú ich prejavy? 
Či možnosti liečby? 
Čítajte s nami ďalej. 

Nádory srdca môžu byť...

I keď sa nádory srdca vyskytujú menej často, môže ich prítomnosť vážne ohroziť zdravie a život človeka. Prítomnosť ťažkostí a ich závažnosť závisia od viacerých skutočností. Delíme ich na viaceré formy a typy. 

Základné delenie je na nezubné, čiže benígne. V prípade srdca však i tento druh môže značiť určité vážnejšie komplikácie.

Opakom sú zhubné, teda malígne nádory, označované i ako rakovina.

Iným druhom je delenie podľa toho, kde vznikajú. Primárne nádory srdca, ktoré vyrastajú priamo zo srdca.

Alebo...

Sekundárne. Tento typ nádoru má pôvodné nádorové ložisko inde v tele, pričom do srdca metastázovali časti tohto nádorového bujnenia. A to buď krvou, lymfou alebo priamo kontaktom z okolitej oblasti.

Podľa lokalizácie sa môžu nachádzať v akejkoľvek vrstve srdca, čiže od endokardu, chlopní, cez myokard, epikard až po vonkajší obal srdca - perikard.

Bývajú roztrúsené s viacerými ložiskami - multifokálne alebo samotné - izolované.

Primárne verzus sekundárne

Primárne nádory vychádzajúce zo srdca sú menej časté a vzácne.

Uvádza sa, že postihujú približne 50 ľudí z milióna.

Naopak...

Sekundárne nádory, teda nádorové bunky metastázované do srdca, sa vyskytujú oveľa častejšie.

Sekundárne nádory srdca sú asi 40-krát častejšie ako primárne.

Uvádza sa, že 10 - 20 % prípadov u ľudí s onkologickým ochorením, ktoré sa rozširuje po tele, zasahuje i srdce. 

Pri sekundárnom nádorovom ochorení sa uvádza prenos a rozšírenie do tela, a teda i do srdca krvnou alebo lymfatickou cestou. 

Druhý spôsob je kontaktom, čiže infiltráciou, prienikom a prerastaním rakoviny z okolia.

Niektoré typy nádorových ochorení zasahujúcich i srdce:

• melanóm,
• germinatívne nádory,
• leukémia,
• lymfóm,
• rakovina pľúc,
• sarkóm,
• rakovina pažeráka,
• rakovina obličiek,
• rakovina prsníka,
• rakovina dutiny ústnej a jazyka, hrtana, štítnej žľazy,
• rakovina maternice,
• rakovina žalúdka, hrubého čreva a konečníka,
• a iné.

Metastázy (MTS) z iného nádorového ochorenia zasahujúce priamo a prvotne srdce, nie sú časté. Dochádza k nim zväčša až pri rozsiahlom rozseve onkologického ochorenia po celom organizme.

MTS v srdci môžu prebiehať bezpríznakovo.
Následne sa však prejavujú srdcovými ťažkosťami.
Preto u ľudí s rakovinou, ktorí majú i kardiálne ťažkosti,
je treba myslieť i na sekundárne onkologické ochorenie srdca.

Okolité nádorové tkanivo môže prerastať do srdca. Prvý býva zasiahnutý perikard. V tomto prípade sa tvorí perikardiálny výpotok, až môže dôjsť k tamponáde srdca. 

Pri tamponáde srdca sa tekutina alebo i krv nahromadí v obale srdca. Tým utláča srdce, ktoré nie je schopné dostatočného roztiahnutia a nasatia krvi do svojich dutín.

Následne prerastá nádorové tkanivo i do srdcového svalu - myokardu.

Iným mechanizmom je útlak srdca zvonka. Ako nádor v hrudníku rastie, časom utláča i srdce. 

Pri krvnom prenose sa cez dolnú dutú žilu dostávajú nádorové bunky z pečene, nadobličiek či obličiek i semenníkov. Z hornej dutej žily pri rakovine ústnej dutiny či hrtana.

Primárne - benígne a malígne národy

Primárne nádory sú také, ktoré vychádzajú priamo zo srdcového tkaniva, a to z ktorejkoľvek vrstvy.

Tieto sa delia na:

1. benígne - nezhubné, neagresívne, avšak v oblasti srdca môžu byť príčinou komplikácií,
2. malígne - zhubné, agresívne zasahujúce okolité tkanivo.

75 až 80 percent primárnych nádorov je nezhubných. Spomedzi všetkých sa najčastejšie vyskytuje myxóm.

Až 88 - 94 % všetkých zhubných nádorov predstavuje sarkóm, s prevahou v podobe angiosarkómu.

Tvrdí sa o nich, že patria medzi tie najagresívnejšie.

V čase výskytu prvých príznakov a diagnostiky je potvrdené metastázovanie do iných častí tela až v 25 - 75 % prípadov.

Tabuľka uvádza nezhubné nádory srdca

Tabuľka uvádza niektoré zhubné nádory srdca

Nádorové bunky sú bunky, ktoré sú abnormálne, ich rast nie je kontrolovaný, nadmerne sa množia - delia, a to bez špecifického účelu.

A čo je príčinou vzniku? 
Existuje aj rakovina srdca?

To prečo nádory a rakovina vznikajú je stále vecou výskumu. Nie je objasnené, prečo je tomu tak, čo je presná príčina.

Predpokladá sa multifaktoriálne pôsobenie. Pričom sa prikladá vina genetickej predispozícii, ale i iným a mnohým, či už vnútorným, alebo vonkajším faktorom.

Medzi najznámejšie faktory podporujúce vznik sa predpokladá:

• genetická a dedičná predispozícia,
• obezita,
• fajčenie,
• iné chemické vplyvy karcinogénov,
• lieky,
• alkoholizmus,
• žiarenie,
• infekcie, najznámejšia je asi HPV infekcia,
• nadmerný stres,
• nesprávna životospráva,
• nesprávna strava,
• a iné.

Dôležitým faktorom je miesto, kde sa nachádza, veľkosť a rozsah. Napríklad tak, ako je to pri útlaku okolitého tkaniva, pri obmedzení prietoku krvi v dutinách srdca, zasiahnutí a prerastaní ostatnými vrstvami, či srdcových chlopní.

Tabuľka uvádza príznaky nádorov srdca

Dôležité sú zobrazovacie metódy:

• RTG,
• ECHO - TTE, čiže transezofageálne ECHO,
• CT,
• MRI,
• PET - pozitrónová emisná tomografia,
• EKG.

Histológia sa vykonáva väčšinou až posmrtne pri pitve - autopsii. Počas života má totižto vysoké riziko komplikácií.

Samozrejme, dôležitá je diferenciálna diagnostika, ktorá odhalí príčinu ťažkostí. Podľa čoho sa i riadi ďalší postup a liečba.

Možnosťou je bezpríznakový priebeh - asymptomatický. V tomto štádiu sa na diagnózu prichádza náhodne popri inom vyšetrení. Avšak ťažkosti sa môžu objaviť náhle. V niektorých prípadoch môže byť prvým prejavom zastavenie srdcovej činnosti a náhla smrť.

Zhubné nádory sú agresívne a prerastajú cez okolité tkanivo. Takže časom sa ich prítomnosť preukáže. Uvádza sa, že v tomto období sa môže potvrdiť vyskyt i ich metastázy inde v organizme.

Malígne nádory majú zlú prognózu.
Sarkóm srdca = najagresívnejšia rakovina srdca.

Rýchlosť postupu následne ovplyvňuje i priebeh ťažkostí. Pri nezhubných nádoroch je síce prognóza lepšia. V závislosti na mieste a veľkosti sa môže i ich prítomnosť vyznačovať dramatickým priebehom.

Pri onkologických ochoreniach je nutné myslieť na sekundárne nádory a rozšírenie do srdca v prípade, ak sa pridružia srdcové ťažkosti. 

Metastázy v srdci sa taktiež nemusia vôbec prejaviť.