Depresia je patologická zmena nálady, ktorá sa prejavuje ako
pretrvávajúci pocit smútku a
straty záujmu. Ochorenie s názvom
depresívna porucha ovplyvňuje nielen pocity, ale aj myšlienky, správanie, vedie k rozmanitým emocionálnym a fyzickým problémom.
Človek s depresiou má ťažkosti vykonávať bežné každodenné činnosti, nemá záujem o svoje okolie a blízkych, môže mať pocit, že ho už nič v živote nebaví a že život nestojí za to.
Depresia nie je chvíľková slabosť a nedá sa z nej vyspať alebo „zmeniť sa”. Depresia väčšinou vyžaduje dlhodobú liečbu.
V psychiatrii ako lekárskom odbore sa zaraďuje medzi afektívne poruchy.
Patrí medzi vôbec najčastejšie psychické ochorenie a je príznakom mnohých fyzických chorôb. Približne 10 - 15 % z celosvetového obyvateľstva, aspoň raz za život, zažije depresívnu epizódu.
Najzávažnejším dôsledkom neliečenej depresie je riziko spáchania samovraždy (suicídium).
Nepríjemné sú aj jej sprievodné somatické (fyzické) prejavy, napr. kardiovaskulárne, gastroenterologické alebo neurologické ochorenia.
Problémom aj dnešnej doby je fakt, že väčšina pacientov zostáva nepovšimnutých a bez pomoci. Depresia je psychická porucha a preto je stále stigmatizovaná.
Asi 60 % ľudí s depresiou nevyhľadá lekársku pomoc zo strachu, že budú obvinení zo zlyhania, nepochopení rodinou či dokonca budú na posmech v práci medzi kolegami.
Čo sa deje v mozgu?
Depresia má svoj molekulárny pôvod. Ide o poruchu v regulácii a interakcii medzi dostupnosťou neurotransmiterov, ich receptorov a citlivosťou.
Azda najznámejším neurotransmiterom spájaným s depresiou je serotonín a porucha jeho aktivity v centrálnom nervovom systéme.
Ďalšie neurotransmitery zodpovedné za vznik afektívnych porúch sú:
- noradrenalín
- dopamín
- glutamát
- neurotrofický faktor BDNF
Depresia sa môže prejaviť ako symptóm niektorých fyzických chorôb, alebo prichádza znenazdajky
Ku vzniku depresie má predispozíciu určitý typ osobnosti. Títo ľudia môžu byť fyzicky absolútne zdraví, avšak keď ich postretne ťažšie životné obdobie a emočná záťaž, môžu rozvinúť depresívnu náladu až depresívnu poruchu.
Ide o ľudí, ktorí vynikajú týmito charakterovými črtami:
- usporiadanosť,
- svedomitosť,
- puntičkárstvo,
- sústredenosť na podanie výkonu,
- závislosť na intímnych osobných vzťahoch,
- posadnutosť,
- zdržanlivosť,
- uvážlivosť,
- dominancia
Na druhej strane sú ľudia, ktorí trpia chronickými ochoreniami, pri ktorých je depresia súčasťou súboru možných príznakov a symptómov.
Príkladom sú:
- neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba
- prekonaná ischemická cievna mozgová príhoda,
- roztrúsená skleróza,
- epilepsia,
- migréna
- onkologické ochorenia,
- infekčné choroby (encefalitída, endokarditída, hepatitída, mononukleóza, syfilis, tuberkulóza)
- makulárna degenerácia,
- endokrinologické ochorenia ako hypotyreóza, struma, hypoparatyreóza, Addisonova choroba, Cushingov syndróm a ďalšie
- menopauza,
- chronická bolesť
Psychiatrické poruchy, ktoré spôsobujú príznaky depresie:
- Bipolárna porucha - ide o psychiatrickú poruchu, ktorá sa vyznačuje zmenami nálad, od vysokých (mánia) po nízke (depresie). Niekedy je ťažké rozlíšiť medzi bipolárnou poruchou a depresiou.
- Cyklotymická porucha - zahŕňa vzostupy a poklesy, ktoré sú miernejšie ako pri bipolárnej poruche.
- Pretrvávajúca depresívna porucha - označovaná aj ako dystýmia, je menej závažná, avšak chronickejšia formu depresie. Zvyčajne nie je úplne zneschopňujúca, ale pretrvávajúca depresívna nálada obmedzuje normálne fungovanie v každodennej rutine a prežívanie života naplno.
- Predmenštruačná dysforická porucha - sú symptómy depresie spojené s hormonálnymi zmenami, ktoré začínajú týždeň pred a zlepšujú sa v priebehu niekoľkých dní po začiatku menštruácie. Obyčajne vymiznú po skončení menštruácie.
- Popôrodná depresia - psychická porucha, ktorá sa objavuje u žien po pôrode. Najčastejšie vzniká niekoľko dní po pôrode, ale môže sa objaviť aj rok po narodení dieťaťa. Je to o niečo závažnejší stav ako popôrodné blues, ktoré trvá pár dní po pôrode a dá sa zvládnuť aj bez pomoci lekárov. Popôrodná depresia vyžaduje terapeutický zásah a často aj užívanie antidepresív.
Depresia nie je len pocit smútku, ale zahŕňa viacero príznakov
Depresia sa môže vyskytnúť iba raz počas života, no zvyčajne ide o rekurentné ochorenie a pacienti trpia viacerými epizódami.
Počas depresívnej epizódy sa príznaky vyskytujú počas celého dňa, takmer každý deň a zahŕňajú:
- pocit smútku (od normálneho, bežne pociťovaného zármutku, sa takáto smutná nálada odlišuje neprimeranou intenzitou bez zjavného podnetu a taktiež dlhým trvaním),
- plačlivosť,
- prázdnota či beznádej,
- výbuchy hnevu,
- podráždenosť či frustrácia aj z maličkostí,
- strata záujmu a radosti zo všetkých činností, ako je sex, koníčky alebo šport,
- poruchy spánku vrátane nespavosti alebo prílišného spánku,
- únava a nedostatok energie,
- znížená chuť do jedla a chudnutie alebo zvýšená chuť na jedlo a priberanie,
- úzkosť, panika alebo nepokoj,
- spomalené myslenie, rozprávanie alebo pohyby tela,
- pocit bezcennosti alebo viny, fixovanie sa na minulé zlyhania alebo sebaobviňovanie,
- ťažkosti s myslením, sústredením, rozhodovaním a zapamätávaním si vecí,
- časté alebo opakujúce sa myšlienky na smrť, samovražedné myšlienky, pokusy o samovraždu,
- nevysvetliteľné fyzické problémy, ako sú bolesti chrbta alebo hlavy,
- psychotické príznaky tzv. depresívne bludy:
- autoakuzačné - pacient sám seba obviňuje za nešťastia, ktoré postihujú nevinných ľudí, najčastejšie svojich blízkych rodinných príslušníkov ale často aj často úplne cudzích ľudí, napr. obete celosvetových katastrof
- insuficienčné - považuje sa za absolútne neschopného
- ruinačné - pacient má neodkloniteľnú predstavu, že skončí "na mizine", má strach, že príde o všetok majetok a bude chudobný
- nihilistické - extrémnych prípadoch depresie pacient až popiera existenciu svojej vlastnej osoby, niekedy existenciu člena rodiny, alebo prítomnosť svojich vnútorných orgánov
- hypochondrické - pacient trpí bludom, že má nevyliečiteľnú, smrteľnú, často neznámu a vzácnu chorobu
Depresia môže trápiť aj deti
Príznaky depresie sa môžu sa líšiť v rôznych vekových kategóriách.
U detí a dospievajúcich sú podobné ako u dospelých, avšak existujú isté rozdiely.
Pri deťoch sa stretávame so symptómami, ktoré zahŕňajú okrem smútku aj podráždenosť, vzťahovačnosť, strach, fyzicky nevysvetliteľné bolesti, chudnutie, zanedbávanie školskej dochádzky alebo záškoláctvo.
U dospievajúcich sa k bežným príznakom pridávajú aj podráždenosť, negatívny a bezcenný pocit, hnev, slabý výkon v škole a zhoršený prospech, zneužívanie rekreačných drog alebo alkoholu, prejedanie sa, vyspávanie počas dňa, sebapoškodzovanie, strata záujmu o koníčky a vyhýbanie sa socializácii s kamarátmi.
Depresia postihuje mnoho seniorov, ale nie je bežnou súčasťou starnutia
Ak depresia zasiahne staršiu generáciu vašej rodiny, nikdy ju neberte na ľahkú váhu. U seniorov zostáva veľmi často nediagnostikovaná a neliečená. Väčšinou sa oni sami zdráhajú priznať, že majú problémom a nechcú vyhľadať pomoc.
Príznaky depresie u starších dospelých môžu byť menej zrejmé a zahŕňajú:
- zhoršená pamäť alebo zmeny osobnosti,
- fyzické bolesti,
- neznesiteľná únava,
- strata chuti do jedla,
- problémy so spánkom,
- predtým aktívny seniori chcú teraz zostať doma, namiesto toho, aby chodili do spoločnosti alebo robili nové veci,
- samovražedné myšlienky, najmä u starších mužov
Depresiu neprehliadajte! Vyžaduje pozornosť a liečbu
Liečba depresie má niekoľko dôležitých krokov:
- Samotná diagnostika depresie, t.j. identifikácia všetkých prejavov, príznakov a symptómov
- Odborné psychiatrické vyšetrenie a pohovor s terapeutom, nastavenie rozvrh pravidelných kontrol a pozorovania
- Určenie príčiny depresie ak je možné, že existuje
- Vhodná medikamentózna liečba a sledovanie jej efektívnosti
- Snaha o postupné vyriešenie všetkých príčin depresie, zvládnutie jej príznakov a v konečnom dôsledku samotného depresívneho stavu
Väčšinu antidepresív indikuje, predpisuje a ich efektívnosť sleduje špecialista - psychiater. Všeobecný lekár pre dospelých môže predpísať antidepresíva zo skupiny tricyklické (TCA) a tetracyklické (TeCA) antidepresíva a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI).
Antidepresíva neprestávajte užívať ani vtedy, keď máte pocit, že sa už cítite lepšie
Antidepresíva nepatria medzi primárne návykové lieky, avšak niekedy sa môže vyskytnúť tzv. fyzická závislosť, ktorá sa líši od závislosti, ktorá vzniká pri užívaní drog.
Samovoľné náhle vysadenie liečby alebo vynechanie niekoľkých dávok môže spôsobiť abstinenčné príznaky a dokonca aj náhle zhoršenie depresie.
Niektoré antidepresíva sú potenciálne nebezpečné pre plod v tehotenstve alebo pri dojčení. Preto ak počas liečby otehotniete, o ďalšom užívaní sa poraďte so svojím lekárom. Opäť sa nesnažte liečbu vysadiť svojpomocne a dôverujte radám psychiatra.
Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby
Existuje viacero typov psychoterapie, ktoré sú veľmi efektívne pri liečbe depresie. Príkladom je kognitívna behaviorálna terapia alebo interpersonálna terapia.
Psychoterapia vám môže pomôcť prispôsobiť sa aktuálnemu životnému obdobiu, zvládnutiu krízy alebo inej aktuálnej ťažkosti. Identifikujete negatívne presvedčenia a správanie a naučí vás nahradiť ich zdravými a pozitívnymi myšlienkami.
Dôležité je rozvíjať pozitívne interakcie s ostatnými osobami vo vašom okolí. Naučíte sa dávať si reálne ciele pre svoj život a postupne ich plniť.
Psychoterapia by mala trvať minimálne 6 - 8 týždňov v pravidelných sedeniach, ideálne až 4 mesiace do zlepšenia príznakov depresie.
Doplňujúce informácie nájdete tiež v článkoch:
