Artritída je zápalové ochorenie kĺbov. Môže byť infekčná alebo neinfekčná. Má viacero foriem a rozdeľuje sa na reumatoidnú artritídu, septickú artritídu alebo ochorenie DNA. Každý typ má iné príčiny. Avšak, ich spoločným znakom je bolesť, opuch, obmedzenie funkcie, a to pre poškodenie kĺbu.
Iný spôsob delí artritídu podľa toho, či je postihnutý jeden alebo viac kĺbov. Odborne sa označujú ako monoartritída, čiže ochorenie jedného kĺbu, a polyartritída. Druhá je označením pre postihnutie viacerých kĺbov.
Následne sa môže artritída označiť podľa toho, aký kĺb je poškodený, a to:
coxitis - čo je zápal bedrového kĺbu,
gonitis - predstavuje zápal kolena,
omarthritis - označenie pri zápale lakťa.
Neinfekčné artritídy
Neinfekčná artritída je zápal kĺbu, ktorý môže vzniknúť na základe autoimunitných procesov. Keď imunitný systém z patologických príčin napáda vlastné tkanivá. V tomto prípade mäkké tkanivá, ako sú napríklad svaly, šľachy, chrupavky, a teda aj kĺby.
Medzi autoimunitné ochorenia patrí aj reumatoidná artritída, ľudovo aj reuma. Podobne je to aj pri psoriatickej artritída. U detí je to forma označovaná ako juvenilná idiopatická artritída. Medzi neinfekčné artritídy patrí aj Bechterevova choroba.
Aj DNA je ochorenie, ktoré postihuje kĺby. A radí sa medzi neinfekčné ochorenia. Neinfekčný zápal je teda taký, ktorý nevyvoláva cudzorodý patogén, teda nejaká infekcia, či už baktéria alebo vírus.
Táto najčastejšia forma artritídy zasahuje všetky voľne pohyblivé kĺby, ako sú napríklad kolená, bedrové kĺby, ale aj kĺby prstov, zápästie.
Presná príčina nie je úplne objasnená. Negatívny vplyv má najmä preťažovanie, genetická predispozícia či vek.
Najčastejšie sa vyskytuje vo vyššom veku, a to po 65. roku života.
Rizikové faktory vzniku osteoartritídy:
vek už od 40. roku života,
rodinná anamnéza, čiže výskyt,
genetická predispozícia,
nadváha, obezita,
preťaženie kĺbu, ako je napríklad tenisový lakeť,
poranenie kĺbu,
častejšie u žien po menopauze,
u mužov do 45. roku života je výskyt frekventovanejší.
RTG snímok kolena s osteoartritídou. Zdroj foto: Canva
Reumatoidná artritída
Reuma je autoimunitné systémové zápalové ochorenie.
Postihuje mäkké štruktúry, ako sú svaly, šľachy a aj kĺby. Častejšie sa vyskytuje u žien. Veková kategória, ktorú zasahuje je pomerne široká, a to od 30. až do 60. roku života.
Ťažké formy tejto choroby postihujú oči, ale aj pľúca, či cievy a srdce.
Psoriatická artritída
Označovaná je aj skratkou PSA alebo psoriatická artropatia. Je to tiež automunitné ochorenie, ktoré je chronické a vyskytuje sa u ľudí so psoriázou. Vyskytuje sa tak približne v 40 percentách prípadov.
Postihuje rovnako ženy ako mužov.
Juvenilná idiopatická artritída
Označenie juvenilná určuje, že ochorenie sa týka detského veku. Juvenilné ochorenia sú tie, ktoré vznikli pred 16. rokom života. Inak by sa dala označiť ako detská idiopatická artritída.
Juvenilný = mladistvý, nedospelý.
Slovo idiopatická ďalej vysvetľuje, že jej príčina nie je presne známa. V podstate ide o autoimunitné ochorenie, ktoré je chronické a podieľa sa na poškodení kĺbu a vzniku invalidity.
Infekčné formy artritídy
Čo sa týka infekčných foriem artritídy, tu môže byť zápal vyvolaný baktériami streptokokom alebo vírusom. Ide o rôzne vírusové ochorenia, ako je herpes vírus alebo vírus hepatitídy B. Infekcia sa do kĺbu môže dostať pri otvorenom poranení alebo z okolia, napríklad krvnou cestou.
Reumatická artritída má podobný názov ako reumatoidná, ale choroby sú rozdielne, hlavne čo sa príčiny týka. Spúšťačom je predošlá bakteriálna infekcia v organizme. Inak sa tieto artritídy označujú aj ako reaktívne.
Zaraďujú sa medzi tie zápaly kĺbov, ktoré zasahujú priamo kĺb, teda septická artritída. Aj zápaly, ktoré vznikli ako následok infekcie v inej časti tela. Ako je to napríklad aj v prípade komplikácie tonzilitídy či lymskej boreliózy.
Príčiny
Príčinou ochorenia kĺbu je v tomto prípade zápal. Ten môže vzniknúť neinfekčnou alebo infekčnou cestou.
Pri artritídach je rizikovým faktorom aj:
dedičnosť,
genetická predispozícia,
hormonálne poruchy,
nesprávna životospráva,
nadmerné psychické zaťaženie, čiže stres,
alergia,
časté infekcie, a to bakteriálne či vírusové,
oslabenie imunity,
cukrovka,
užívanie niektorých liekov, napríklad kortikoidov (pri astme),
nádorové ochorenia.
Taktiež môže zápal vzniknúť aj na základe nadmernej fyzickej námahy, alebo v dôsledku vyššieho veku. Niekedy dochádza k ťažkostiam aj u ľudí s nadváhou, ale nejde vždy o priamo potvrdenú súvislosť.
Pri infekčných artritídach sú rizikové infekcie, ktoré síce majú pôvod v inej časti tela, ale môžu sa preniesť do kĺbov.
Ide napríklad o tonzilitídu, ale aj rôzne herpetické infekcie. Typickým infekčným ochorením, ktoré má častú kĺbovú komplikáciu, je lymská borelióza. Jej pôvodcom je hmyz, a to najčastejšie kliešť.
Príznaky
Na rozdiel od artrózy, čo je tiež ochorenie pohybového aparátu a kĺbov, nedochádza pri artritíde k degenerácii samotného kĺbu. Človek tak pociťuje prejavy a príznaky len na základe zápalových procesov v kĺbe a nie na základe jeho deštrukcie či degenerácie. Bolestivosť kĺbu pri artritíde. Zdroj foto: Canva
Najčastejšími prejavmi artritídy je bolestivosť kĺbu, ktorý zvyčajne sprevádza aj jeho opuch a stuhnutosť.
Pri reumatoidnej forme artritídy dochádza aj k výskytu rannej stuhnutosti, ktorá sa cez deň zmierni. Niekedy sú prítomné aj záchvaty nadmernej bolesti.
Príznakom zápalového procesu je aj začervenanie pokožky nad kĺbom a zvýšená telesná teplota. Človek s artritídou má ako dôsledok choroby problémy a poruchy chôdze, poruchy hybnosti kĺbov.
Niekedy môže prísť pri reumatoidnej artritíde, alebo pri DNA k miernym deformáciám. Vyskytujú sa následne prirodzene aj únava, vo výnimočných prípadoch aj horúčka.
Tabuľka uvádza najčastejšie príčiny artritídy a ich prejavy.
poškodenie iných systémov, ako sú pľúca, srdce, tráviaci trakt, obličky
DNA
metabolická porucha, ukladanie solí kyseliny močovej do kĺbov a ich okolia
záchvaty bolestí
bolesť hlavne kĺbu palca dolnej končatiny
začervenanie
opuch s leskom kože
zvýšená telesná teplota
potenie
slabosť
nevoľnosť
Septická artritída
tonzilitída
horúčka
horúca koža v okolí kĺbu
únava a slabosť
bolesť kĺbu, zhoršená bolesťou
opuch kĺbu
obmedzenie pohybu
a ostatné ťažkosti, ktoré vyvoláva dané ochorenie
TBC
kvapavka
reumatická horúčka
príušnice
uretritída
zubné kazy, zápaly
infikované poranenie v blízkosti kĺbu
punkcia kĺbu
operácia kĺbu
Diagnostika
Znázornenie postihnutia kĺbov ruky pri artritíde. Zdroj foto: Canva
Diagnóza vyplýva z príznakov, a teda z anamnézy.
Bolesť kĺbov, opuch a ďalšie pridružené príznaky môžu smerovať ku konečnej diagnóze. Samozrejme, dôležité je odborné vyšetrenie.
Pri diagnostike spolupracuje praktický lekár, reumatológ, či ortopéd. Následne aj ostatní špecialisti, podľa vyvolávajúcej príčiny a komplikácií.
Ako je aj v tabuľke vidieť, rôzne formy artritídy majú aj rozličné príčiny. Mierne odlišné sú aj príznaky a ich nástup. Ak je artritída podmienená autoimunitným procesom, môže byť diagnostika základnej príčiny zložitejšia.
Pri artritíde, ktorá vznikla následkom infekcie v inej časti tela, je takisto dôležité vedieť vyvolávajúcu príčinu. Na základe správnej diagnostiky sa následne volí aj vhodná liečba. Nakoľko pre každý druh artritídy je liečba odlišná.
Do diagnostiky patrí aj laboratórne vyšetrenie krvi.
Lekár vykoná krvný obraz, či sérologické vyšetrenie krvi, ale aj kultiváciu krvi alebo kĺbovej tekutiny. Sleduje sa miera reakcie organizmu na zápal, ako aj rôzne iné zložky, ktoré môžu napovedať niečo o konkrétnej forme artritídy.
Vykonáva sa aj zobrazovacie RTG vyšetrenie, a to kvôli možným deformáciám a pozorovaniam zmien kĺbu a v jeho okolí. Prípadne je možné doplniť ultrazvuk, CT a MRI vyšetrenie. Pridružené komplikácie a ťažkosti na iných telových systémoch vyšetruje daný špecialista. Napríklad očný lekár, kardiológ, chirurg.
Artroskopia patrí medzi invazívnejšiu vyšetrovaciu metódu, pomocou ktorej umožňuje lekárom vidieť priamo vnútro kĺbu.
Priebeh
Samozrejme, aj priebeh ochorenia závisí od daného typu artritídy. Pri reumatoidnej artritíde to môže byť najskôr ranná stuhnutosť kĺbov alebo stuhnutosť pri inaktivite. Ranná stuhnutosť môže trvať a viac ako hodinu.
Rovnako, aj bolesť. Tá môže reagovať na rozcvičenie, následne sa pohybom zmierňuje. Presným opakom je bolesť, ktorá je zhoršená pohybom. Tento typ bolesti je prítomný pri septickej artritíde.
Charakteristická bolesť, ktorá určuje reumatoidnú artritídu. Tá je lokalizovaná v oblasti malých kĺbov prstov rúk a nôh, ale aj zápästia, lakťa, kolena či členka. Pri juvenilnej artritíde sa ako prvá dostaví porucha funkcie kĺbu, neskôr bolesť a následne aj opuch.
Opuch býva väčšinou prítomný bez rozdielu vyvolávajúcej príčiny. Napríklad typicky pri psoriatickej artritíde zasahuje celú oblasť prstu a nielen okolie kĺbu, ako je to zvyčajne pri infekčnom zápale.
Následne sa pri artritídach často vyskytujú aj kožné prejavy. Na koži je možné sledovať začervenanie v oblasti postihnutého kĺbu, ale aj lokálne zvýšenie teploty. Horším variantom sú kožné defekty alebo iné zmeny, ako je napríklad jej zhrubnutie.
Vo včasnom štádiu kĺb nemusí byť poškodený, ale spravidla dlhodobé ťažkosti majú za príčinu aj jeho deformácie. Pri reumatoidnej artritíde a pri Bechterevovej chorobe sa posledné štádiá charakteristicky prejavujú závažnými zmenami kĺbov a obmedzením hybnosti.
Lokálne príznaky sa vyskytujú spoločne s celkovými. Ako prvá môže nastúpiť nevýkonnosť, únava, ale aj zvýšená telesná teplota. Infekčná artritída býva príčinou horúčky. Pridružuje sa aj nevoľnosť.
Následkom chronického pretrvávania týchto ochorení vzniká poškodenie iných telových systémov. Napríklad je časté postihnutie očí, hlavne pri neinfekčných zápaloch kĺbov, či kardiovaskulárne komplikácie, problém s respiračným systémom alebo tráviace ťažkosti.
Čo môže pomôcť pri artritíde
Najčastejšie otázky a odpovede týkajúce artritídy
Pýtate sa...
Čo je to artritída?
Artritída je ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu jedného alebo viacerých kĺbov, čo vedie k bolesti, opuchu a obmedzeniu pohybu.
Ktoré sú najčastejšie typy artritídy?
Existujú rôzne typy artritídy, ale najbežnejšie sú osteoartritída (degeneratívne ochorenie kĺbov spôsobené opotrebovaním) a reumatoidná artritída (autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje zápal kĺbov).
Aké sú príznaky artritídy?
Typické príznaky zahŕňajú bolesť kĺbov, stuhnutosť, opuch a obmedzený rozsah pohybu. Tieto príznaky môžu byť horšie ráno alebo po období nečinnosti.
Ako sa diagnostikuje artritída?
Diagnostika zvyčajne zahŕňa fyzikálne vyšetrenie kĺbov, krvné testy na zistenie zápalových markerov a obrazové vyšetrenie ako RTG, alebo MRI na posúdenie poškodenia kĺbov.
Ako sa lieči artritída?
Liečba sa líši podľa typu artritídy a zahŕňa užívanie liekov proti bolesti a zápalu, fyzikálnu terapiu na udržanie pohyblivosti kĺbov a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok na opravu alebo náhradu poškodených kĺbov.
Je možné artritídu vyliečiť?
Zatiaľ nie je možné artritídu úplne vyliečiť, ale súčasná liečba môže výrazne zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.
Aké sú najlepšie spôsoby na zmiernenie symptómov artritídy?
Okrem liečby je dôležité udržiavať zdravú hmotnosť, pravidelne cvičiť, jesť protizápalovú stravu a prípadne využívať teplé, alebo studené obklady na boľavé kĺby.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
.jpg "Znázornenie postihnutia kĺbov ruky pri artritíde. Zdroj foto: Canva")
