Nervozita ako príznak či súčasť života? Odhaľte hlavné príčiny

Každý si fázou nervozity už prešiel. O nervozite hovoríme vtedy, keď je človek plný strachu, trápi sa alebo má obavy. Zároveň je trošku nabudený (excitovaný).

V literatúre sa udáva, že cítiť sa nervózny je občas normálne a má to aj svoje benefity. Nervozita je teda aj nápomocnou pri zvládaní stresových reakcií a individuálnej záťaže.

Pokým nervozita je všeobecne dočasnou a špecifickou k danej situácií, môže byť aj príznačná pre úzkostnú poruchu. Vtedy sa niekedy môže vyskytovať nervozita ako symptóm.

S úzkostnou poruchou sa vyskytuje nervozita buď excesívna (rozsiahla), alebo perzistentná (pretrvávajúca).

Nervozita môže vplývať na bežný život.

Nervozita je teda dočasným pocitom trápenia, strachu, úzkosti alebo obáv. Je typická vtedy, keď má ísť dotyčný na test, na pohovor pred pracovným zaradením či keď má rozprávať pred veľkým davom. Následne nervozita spontánne ustúpi.

Popri pocitoch nervozity pociťuje táto osoba aj pocit neodpočinutia, netrpezlivosť, chvenie, zvýšené srdečné tempo a búšenie srdca, či zrýchlené dýchanie. Prítomné bývajú aj spotené dlane. Niektorí opisujú, akoby mali "motýle v bruchu".

Nervozita je prirodzená reakcia organizmu, že niekedy môže byť niečo v okolí pre nás nebezpečné.

Súvisí s konceptom boj-útek, teda vývojovo starším systémom v organizme. Tento koncept súvisí s prežitím ako takým.

Nervozita súvisí tiež so stresovou reakciou organizmu. Dochádza pri nej k psychologickým zmenám, ale aj hormonálnym.

Príčiny

Medzi bežné príčiny nervozity patrí:

• Test
• Odpoveď pred triedou alebo davom ľudí
• Lekárska prehliadka – očkovanie a podobne
• Pohovor pred pracovným zaradením
• Prvé rande
• ...

Zaujímavosti

Nervózny a úzkostný nie je to isté.

Zatiaľ čo nervozita je dočasnou, anxieta nastúpi ako reakcia na to, čo bude. Je teda niekedy aj preventívnym mechanizmom.

Niekedy sa hodnotí nervozita ako čosi negatívne. V tomto kontexte sa javí nervózny človek ako agresívny.

Síce človek stojaci pred triedou a odpovedajúci nepociťuje bytostne ohrozenie, organizmus ako taký vníma možné nebezpečenstvo a preto nastupuje nervozita.

Nervozita dáva telu informáciu, aby bolo za každých okolností v pozore. Nielen že udržuje organizmus v bezpečí, zlepšuje aj koncentráciu a dáva dostatok energie na úsudok a reakcie. Súvisí to s vyplavením hormónu adrenalínu, ktorý zvýši srdečnú rýchlosť či krvný tlak.

Výskum je vedený po inovatívnych cestách, aby pomáhal pri nervozite. Štúdia z roku 2022 ukazuje, že virtuálna realita môže pomôcť pri nervozite. Štúdia z roku 2014 ukazuje, že podeliť sa s niekým o svoje ťažkosti znižuje celkový stres a vedie k zlepšeniu stavu.

Pokiaľ sa nervozita prejavuje viac, presahuje bežnú reakciu, lekár premýšľa nad možnosťou anxióznej poruchy. Rizikovými faktormi sú rodinný výskyt psychického ochorenia, úraz či stres v detstve.

Pri anxióznej poruche, ktorá nie je prirodzenou reakciou organizmu ako nervozita, sa jedná o komplexnosť niektorých faktorov ako príčine vzniku. Ide o genetickú predispozíciu, biochemický profil mozgového tkaniva, ale aj životné udalosti.

Pri úzkostnej poruche prežíva pacient to isté ako keby bol nervózny, len je to nekontrolovateľné a niekedy bez evidentného stresora (čo reakciu vytvoril).

Príznaky pri anxióznej poruche sú bolesti hlavy, zvláštne pocity na tele, znížená citlivosť, bolesti, dráždivosť, tras, nespavosť, horšie sústredenie, rýchly srdečný tep, pocit napätia v hrudi, únava, hnačka či potenie. Aj tými sa odlišuje toto ochorenie od nervozity.

Liečba a prevencia

Počas situačnej nervozity je normálne, že ju dotyčná osoba alebo pacient pociťuje ako niečo nepríjemné.

Relaxačné cvičenia môžu naučiť vyššej odolnosti v záťažových situáciách a zmierniť silnú nervozitu.

Vhodný môže byť aj autogénny tréning či iné psychoterapeutické postupy.

Rehabilitačná liečba ponúka okrem cvičenia aj vodoliečbu, teploliečbu či elektroliečbu, ktorá môže mať dobrý terapeutický efekt pri nervozite, resp. aj anxióznej poruche. Masáž a aromaterapia sú tiež vhodnými metódami.

Medzi liečebné úkony, ktoré môžu zlepšiť nervozitu, patria:

• relaxačné cvičenia – nácvik bráničného dýchania, hlbokého, meditácie, jóga,...
• životný štýl – príjem dostatku nutrientov, fyzická aktivita a šport, adekvátny spánok. Správne nastavená životospráva znižuje prílišný stres aj nervozitu, učí zároveň telo odolnosti.
• vedomosť o spúšťačoch – touto cestou je možné sa prichystať na stresor, pestuje sa touto cestou odolnosť
• emocionálna podpora okolia – je vhodné hovoriť priateľom či terapeutovi o tom, čo spôsobuje nervozitu
• dostatočná príprava – vedomosti alebo prezentácia- je vhodné byť pripravený na záťažovú udalosť po všetkých stránkach
• Nezabudnúť, že nervozita je normálnou a prirodzenou reakciou organizmu. Nie je dobré báť sa nervozity, lepšie je ju pochopiť.

Ak je nervozita súčasťou anxióznej poruchy, liečenie tejto poruchy môže pomôcť aj pri ťažkostiach s nervozitou. Typicky je anxiózna porucha liečebná psychoterapiou, antidepresívami či anxiolytikami.

Anxiolytiká alebo aké spôsoby liečby úzkosti poznáme?