Nadmerné potenie a najčastejšie príčiny? Prevencia aj liečba + otázky: pripravte sa na vyšetrenie

Charakteristika nadmerného potenia

Vzostup teploty tela nad 37 °C vyvolá výrazný vzostup potenia a tým stratu tepla evaporáciou.

Vtedy zvýšená teplota v prednom hypotalame (časť mozgu) vyvolá aktiváciu špecifických nervových vlákien inervujúcich potné žľazy (umiestnené v koži na povrchu celého tela).

Je dôležité, aby došlo k zvýšeniu sekrécie potu za rôznych situácií.

Pri potení vzniká pot. Pot je tvorený potnými žľazami kože.

Pot obsahuje vodu, soľ a v malých množstvách aj ďalšie látky (močovina, kyselina mliečna a pod.). Má teda význam v regulácií teploty tela (teda v termoregulácií).

Zvýšená tvorba potu a odparovanie ochladzujú povrch tela (zvýšená námaha, horúčka...). Pot sa tvorí však aj v kľude a za normálnej teploty.

Veľké straty potom môžu viesť k dehydratácií – je vtedy potreba suplementovať (nahradiť) stratenú vodu a ióny, napr. pomocou iontových nápojov.

Vylučovanie potu z potných žliaz je regulované hlavne autonómnym (samofungujúcim) nervovým systémom.

K zvýšenému poteniu môžu viesť stavy pri podráždení autonómneho nervového systému:

• Nervozita
• Úzkosť
• Bolesť
• Nevoľnosť
• Niektoré lieky
• Cvičenie
• Prehriatie

Potenie môže byť:

• Žiadne - anhidróza
• Znížené - hypohidróza
• Zvýšené – hyperhidróza

Anhidróza sa vyskytuje pri popáleninách, dehydratácií či niektorých nervových a kožných ochoreniach.

Potné žľazy sú žľazy v koži produkujúce pot. Delíme ich na:

1. Ekrinné – reagujúce hlavne na zvýšenie teploty, následná evaporácia
2. Apokrinné – vyvinuté až v puberte, reagujúce na stres či sexuálne vzrušenie, nachádzajú sa na exponovaných miestach ako podpazušie a podobne, podieľajú sa na charakteristickom zápachu

Zaujímavosti

Niektorí ľudia sa potia viac ako iní. Zápach tela varíruje od osoby k osobe.

Zmeny v telesnom pachu môžu znamenať ochorenie.

Medzi zdravotné benefity potenia patrí detoxikácia ťažkých kovov, eliminácia chemikálií, čistenie od baktérií či výpomoc pri námahe.

V štúdií z roku 2015 odhalili, že glykoproteíny v pote viažu baktérie a pomáhajú ich tak dostať preč z organizmu.

Pot nemá zápach.

Zápach potu vzniká neskôr, keď sa do neho dostanú prímesi baktérií prípadne hormóny.

Prirodzený odor (pach) môžeme dosiahnuť pitím jedlej sódy, zeleného čaju, jablkového octu či citrónového nápoja.

Anhidróza doprevádza ochorenia ako Fábryho chorobu, Hornerov syndróm, alebo pri syndróme ektodermálnej dysplázie.

Nebezpečenstvo anhidrózy a hypohidrózy spočíva v tom, že sa telo pri zvýšenej telesnej námahe či okolitej teplote neochladzuje, ako je bežné. Môže to viesť k stavu, ktorý nazývame hyperpyrexia (nadmerne vysoká telesná teplota - prehriatie tela). Takýto pacienti musia byť naučení, ako s týmito ťažkosťami žiť a ako sa efektívne ochladiť.

Potenie v menopauze súvisí so znížením hladiny estrogénov.

Pri niektorých ochoreniach je zápach potu výraznejší. Patria sem choroby pečene, cukrovka (diabetes mellitus) či choroby štítnej žľazy.

Hyperhidróza

Znamená nadmerné (zvýšené) ťažké potenie v priebehu dňa alebo v noci. Môže byť spôsobená zníženým cukru v krvi, nervovými poruchami či poruchami štítnej žľazy.

Hyperhidróza môže byť:

• Primárna fokálna – len na určitej časti tela, vyskytuje sa od detstva, príčina je neznáma, aj keď sa zistil určitý genetický súvis
• Sekundárna generalizovaná – na viacerých častiach tela naraz, častokrát symetricky na oboch stranách, vzniká pri iných ochoreniach (psychiatrické poruchy, obezita, cukrovka, onkologické ochorenia, Parkinsonova choroba, cievna mozgová príhoda,...)

Hyperhidróza môže viesť ku kozmetickým zmenám kože, čo spôsobuje psychické problémy – zhoršuje sa celková kvalita života.

Primárna fokálna hyperhidróza – predisponovanými miestami sú dlane, plosky nôh či oblasti pod ramenami

Sekundárna generalizovaná hyperhidróza sa vyskytuje aj počas noci. Zvýšené potenie je prítomné aj vtedy, keď nie je naň dôvod (zvýšená záťaž pri cvičení a podobne).

Vyskytuje sa na celom tele. Môže byť prítomná na rukách, v oblasti genitálu, podpazušnej jamky, no aj v záhlaví a podobne.

Komplikácie hyperhidrózy sú hlavne psychické. Sociálne stiahnutie a depresie sú bežnými sprievodnými znakmi tohto ochorenia.

Medzi ďalšie komplikácie patria infekcie kože bakteriálne, alebo plesňové.

Prevencia, liečba a dostupná pomoc

Antiperspirant obsahuje zložky na báze hliníka (aluminiumhydroxychlorid), ktoré dočasne blokujú potné póry a tým znižujú množstvo potu.

Deodorant eliminuje odor (zápach), ale neznižuje pot ako taký. Deodoranty bývajú na alkoholovej báze, okysľujú prostredie kože a robia ho neatraktívne pre baktérie. Obsahuje často aj vonné prímesi, ktoré maskujú nepríjemný kožný odor.

Denný kúpeľ pomocou antibakteriálneho mydla znižuje nepríjemný odor a zlepšuje celkovú vitalitu organizmu.

Dôležité je pravidelná výmena oblečenia aj v závislosti od práve pripravovanej aktivity.

Je vhodné vyskúšať niektorú z relaxačných techník. Cvičenie pomáha znižovať celkové pôsobenie stresu na ľudský organizmus dlhodobo a tým aj znižuje nepríjemný odor.

Úprava diéty je tiež dôležitou. Obmedzenie korenistých jedál a kofeínových nápojov upravuje celkový odor. Najviac sa odor mení pri jedení cibule, cesnaku či alkoholu.

Liečba menopauzálneho potenia môže byť hormonálna, treba však zvážiť možné nežiadúce účinky takejto terapie.

Niekedy sa môžu použiť injekcie botulotoxínu do podpazušnej jamky.

Antibiotiká znižujú počet kožných baktérií.

V liečbe celkového potenia sa používajú lieky zo skupiny anticholinergík, betablokátory či niektoré iné.

Niekedy sa musí siahnuť po chirurgickej liečbe. Tá zahŕňa tzv. endoskopickú transtorakálnu sympatektómiu, laserovú abláciu, excíziu alebo subkutánnu liposukciu.

Pýtate sa: Kedy navštíviť lekára?

Lekára vyhľadáme vtedy, keď sa nám zdá, že samotné ťažkosti s potením sa zhoršujú. Buď sa nepotíme vôbec, alebo len málo (aj pri veľkej záťaži). Naopak, pri opačnej situácií sa potíme príliš aj v pokoji, čo môže byť sprevádzané nepríjemným odorom.

Vo všetkých týchto prípadoch nám môže pomôcť špecialista v odbore kožné lekárstvo, dermatológ. Ten vytvorí liečebný plán, vďaka ktorému sa môžu naše ťažkosti zmierniť, alebo úplne vymiznúť.

Dôležitá je tiež - príprava na stretnutie s lekárom

Svoj zdravotný stav budeme konzultovať so svojím obvodným lekárom.

Ten nám môže odporučiť vyšetrenie u špecialistu, dermatológa (kožný lekár).

Tu je niekoľko informácií, ktoré nám môžu pomôcť pripraviť sa na toto stretnutie. Na začiatok je vhodné pripraviť si niekoľko otázok, ktoré položíme kožnému lekárovi:

• Čo je pravdepodobnou príčinou mojich ťažkostí?
• Je môj stav dočasný, alebo bude trvať dlhšie?
• Aká liečba je možná a čo sa zvykne odporúčať pri týchto ťažkostiach?
• Existuje aj alternatíva k liekom, ktoré mi predpisujete?

Od lekára sa môžeme dočkať týchto otázok (vhodné je mať pripravené odpovede):

• Kedy ste začali pociťovať ťažkosti?
• Ako dlho pociťujete spomínané prejavy?
• Mávate tieto prejavy vždy, alebo prídu a odídu?
• Existuje niečo, čo zhoršuje vaše ťažkosti?