Ateroskleróza: Poznáte príznaky či príčiny vzniku, riziká, prevenciu?

Pri tejto téme vás veľmi často zaujíma, čo je to za ochorenie a aké má príčiny. Ale taktiež, akými príznakmi sa prejavuje, a ktoré cievy postihuje (aortu, tepny dolných končatín či iné cievy). Plus v článku sa dočítate tiež o prevencii a liečbe.

Začiatočné štádium ochorenia je možné ovplyvniť životosprávou a liekmi. Neskorá fáza je rizikom pre vznik závažných komplikácií, ako je infarkt srdca alebo cievna mozgová príhoda.

Ateroskleróza je dlhodobé progresívne ochorenie, ktoré postihuje tepny.

Presnejšie stredne veľké a veľké. Môže zasiahnuť akúkoľvek tepnu v ľudskom organizme, ako napríklad aortu, koronárne (srdcové) či mozgové cievy, ale aj tepny dolných končatín. Ide o poškodenie vnútornej vrstvy cievnej steny, ktorou následne prenikajú tuky a ostatné krvné komponenty.

Ateroskleróza z gréckeho athéré, čiže kaša a skleros, teda tvrdý.

Tieto látky sa v stene cievy ukladajú, čo časom spôsobuje zúženie priesvitu, čiže vnútorného priemeru tepny. Toto zúženie negatívne pôsobí na prúdenie krvi a zmenený tok je rizikom pre vznik krvných zrazenín, teda trombov. Krvná zrazenina sa vytvára aj v prípade, ak toto ložisko praskne.

Dlhodobé zväčšovanie aterosklerotického ložiska, teda aterosklerotického plátu, má za následok zhoršený prietok krvi k bunkám a tkanivám. Tie sú v nedostatočnej miere okysličované a zásobené krvou. Ak sú takto zmenené koronárne tepny, vzniká ischemická choroba srdca.

Zaujímavé informácie o ischemickej chorobe srdca v článku na Zdravotéke.

Zúženie mozgových ciev je dôsledkom zhoršenia funkcie činnosti centrálnej nervovej sústavy, ako sú napríklad poruchy pamäti. A pri cievach dolných končatín zase ischemická choroba dolných končatín. Zasiahnuté môžu byť aj tepny obličiek, očí a ostatných orgánov.

Pri akútnom zúžení priesvitu cievy alebo úplnom upchatí vznikajú život ohrozujúce stavy.

Dôsledkom je prasknutie aterosklerotického plátu, následná trombóza (nasadanie krvných doštičiek) na poškodenej časti cievy. Vytvorený trombus (krvná zrazenina) čiastočne alebo úplne bráni v toku krvi. Vzniká napríklad angína pectoris či infarkt srdcového svalu.

Iným mechanizmom je, ak sa prítomná krvná zrazenina odtrhne a putuje cievnym systémom. Krvná zrazenina zapríčiní upchatie cievy v inej časti tela. Takto odtrhnutý trombus sa nazýva embolus a spôsobí embolizáciu. Známa a nebezpečná je embólia do pľúc, keď embolus pochádza z dolných končatín, či zo srdca do mozgu. 

Prečítajte si tiež články:
Cievna mozgová príhoda
Pľúcna embólia
Angína pectoris
Infarkt myokardu
Tromboembolická choroba

Základ: Aké vrstvy má cieva?

Cievy spolu s krvou slúžia na transport látok a plynov v tele.

Smerom od srdca k orgánom, tkanivám a bunkám prinášajú dôležitý kyslík, živiny a ostatné krvné komponenty. Srdce slúži ako pumpa, ktorá tlačí krv do organizmu a nasáva ju späť z tela. Dôležitá úloha ciev je odvod produktov a odpadových splodín metabolizmu k orgánom, ktoré ich odstraňujú z tela.

Cievy sú buď krvné, či lymfatické.

Krvné sa odlišujú:

• artérie, čiže tepny, vedú krv od srdca, vo väčšine prípadov okysličenú (až na malý krvný obeh), 
• žily, teda vény, žily privádzajú krv do srdca, vo väčšine prípadov odkysličenú,
• kapiláry, sú najmenšie cievy a prebieha v nich výmena plynov a ostatných látok.

Cievna stena má tri základné vrstvy, ktoré uvádzame v tabuľke

Negatívne spolupôsobenie sa pripisuje fajčeniu, zníženej miere pohybu a príjmu stravy bohatej na kalórie. Zvýšenému výskytu kardiovaskulárnych ochorení prispieva aj nadváha, obezita, hypercholesterolémia (zvýšená hladina cholesterolu v krvi) a cukrovka.

Ateroskleróza sa v minulosti označovala za degeneratívne ochorenie vyššieho veku. Nové poznatky názor na problematiku ochorenia zmenili. Stále nie sú úplne známe presné príčiny vzniku a postupu ochorenia. 

Význam sa prikladá obsahu a vlastnostiam aterosklerotického plátu. Tieto skutočnosti určujú riziko vzniku komplikácií, ako je napríklad cievna mozgová príhoda, infarkt srdca, či ischemická choroba dolných končatín.

Skúmanie aterosklerózy dalo základ pre vznik viacerých teórií príčiny tohto ochorenia. Ateroskleróza je proces, ktorý má multifaktoriálny pôvod a do značnej miery je ovplyvniteľný životosprávou a liekmi.

Tabuľka uvádza známe teórie kôrnatenia tepien

Rôzne zmeny na úrovni endotelových buniek dávajú základ pre rozvoj aterosklerózy. Tá sa vyvíja chronicky od mladosti až po starobu. Prvotne je postihnutý endotel, cez ktorý prestupujú do cievnej steny látky z krvi. Za účasti zápalovej reakcie poškodenie progreduje. Aterosklerotický proces sa rozdeľuje do 6. štádií.

Štádiá aterosklerotického procesu v tabuľke

Ochorenie má multifaktoriálny základ. Pri rozvoji aterosklerózy sa podieľajú viaceré mechanizmy a rizikové faktory, ktoré sa buď dajú, alebo nedajú ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory AS patrí vek, mužské pohlavie a genetická, dedičná predispozícia.

Pri ICHS je rizikový vek daný na 45 rokov pre mužov a 55 pre ženy.

Ovplyvniteľné rizikové faktory vzniku AS sú:

• vysoká hladina tukov v krvi a porucha metabolizmu tukov,
• vysoký príjem tukov v strave,
• nadváha a obezita,
• vysoký krvný tlak,
• metabolický syndróm,
• cukrovka, Diabetes mellitus,
• systémový zápal,
• infekcie vírusmi a baktériami,
• fajčenie,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• stres a depresia,
• nedostatok pohybu,
• nízke zastúpenie ovocia a zeleniny v strave,
• nízka hladina antioxidantov.

TIP: Prečítajte si články o vplyve fajčenia a alkoholizmu na zdravie v magazíne Zdravotéky.

Aterosklerotický plát 

V aterosklerotickom pláte sa ukladajú rozličné častice.

Ako najznámejšie sú tuky, a teda lipoproteíny typu LDL. LDL sú častice obsahujúce vysoký podiel cholesterolu. Následne sú tu zastúpené aj endotelové bunky, bunky hladkej svaloviny, zápalové bunky ako sú monocyty, makrofágy, T lymfocyty, ale aj trombocyty. 

Aterosklerotický plát sa rozdeľuje na:

• stabilný aterosklerotický plát,
  • vyznačuje nekrotickým lipidovým jadrom,
  • ktoré je pokryté hrubou fibróznou čiapkou,
  • zmenšuje priesvit, čiže vnútorný priemer cievy,
  • to zhoršuje prekrvenie orgánu či tkaniva,
• nestabilný aterosklerotický plát, označuje sa aj ako vulnerabilný plát,
  • má tenkú fibróznu čiapku,
  • riziko ruptúry, teda prasknutia,
  • následná trombóza, čiže zhlukovanie krvných doštičiek,
  • čiastočné alebo úplné upchatie cievy.

Ateroskleróza je dlhodobý proces, ktorý sa vyvíja niekoľko rokov, a to aj desiatky. Najskôr prebieha nepozorovane a nepoznane, čiže asymptomaticky. Až keď sú zmeny a poškodenie cievnej steny závažné, prejaví sa rôznymi ťažkosťami. Samozrejme, tie sú závislé od miesta, kde sa poškodenie nachádza.

Ateroskleróza nie je celoplošná. Spôsobuje viaceré ložiská v tepnách naprieč organizmom. Postihuje najmä stredne veľké a veľké tepny. Pričom sú to najmä aorta, srdcové cievy, krčné či stehenné tepny. Zasahuje aj artérie obličiek, očí a dolných končatín.

To ako sa ateroskleróza prejaví, závisí teda aj od miesta a cievy, ktorej vnútorný priemer zmenšuje.

Pri postihnutí krčných a mozgových ciev budú prítomné neurologické ťažkosti, ako je napríklad porucha pamäti či demencia. Pri akútnom poškodení mozgovej cievy vzniká cievna mozgová príhoda. S typickým obrazom ako je porucha reči, mobility, vedomia alebo správania.

Dlhodobý proces na koronárnych cievach je príčinou chronickej ischemickej choroby srdca a stabilnej angíny pectoris.

Ak aterosklerotický plát praskne, vzniká akútny koronárny syndróm, čiže napríklad nestabilná angína pectoris alebo infarkt srdcového svalu a v prípade rozsiahleho poškodenia srdca aj náhla kardiálna smrť. Aj pri aneuryzme aorty sa popisuje ako jedna z príčin ateroskleróza.

TIP: Článok o aneuryzme.

Ateroskleróza ciev dolných končatín sa prejaví zhoršením prekrvením nôh a typickými klaudikáciami. Klaudikácie, odborne aj cluadicatio intermittens, sú námahové bolesti dolných končatín.

Postihnutý človek je pri chôdzi bolesťou donútený spomaliť či úplne zastaviť. Následne po oddychu, počas pár minút, bolesť ustupuje.

Pri postihnutí ciev oka hrozí zhoršenie zraku až slepota. Ateroskleróza môže byť príčinou erektilnej dysfunkcie.

Tiež spôsobuje ischémiu (nedokrvenie) akéhokoľvek iného orgánu či gangrénu (odumretie) tkaniva na periférii tela.

Prítomnosť viacerých rizikových faktorov predurčuje vznik ochorenia. U človeka, ktorý bol zatiaľ zdravý a opakovane si nameria vysoký krvný tlak, treba vysloviť podozrenie na aterosklerózu.

Vtedy je treba myslieť na možné komplikácie a ostatné ochorenia. Dopĺňajú sa rozličné vyšetrenia, a to je napríklad laboratórne vyšetrenie krvi, biochémia, ale aj krvný obraz a zápalové parametre. Plus sa robia zobrazovacie vyšetrenia ako ECHO, USG, RTG. Význam má EKG.

Pri angíne pectoris alebo pri bolestiach na hrudi je potrebná diferenciálna diagnostika, ktorá môže zahŕňať koronarografiu. Pri neurologických ťažkostiach je to angio CT či MRI. Pre vylúčenie, či potvrdenie ICHS záťažové testy, ako ergometria.

Pri bolestiach dolných končatín je to napríklad Duplexná Dopplerovská ultrasonografia. Toto vyšetrenie využíva ultrazvuk na meranie tlaku a prietoku krvi v cievach.

Prvé prejavy ochorenia sa vyskytujú podľa miesta a rozsahu poškodenej cievy. Prítomné môžu byť neurologické, srdcové ťažkosti, slabosť, únava, zadýchavanie sa. Závažné ohrozenie zdravia a života nastáva najmä vtedy, ak príde k prasknutiu aterosklerotického plátu.

Na poškodenú cievnu stenu nasadajú krvné doštičky, teda trombocyty. Vzniká trombóza a tá ešte viac zmenšuje vnútorný priemer cievy. Zhoršuje sa prúdenie a tok krvi. Následne sa pridružujú ťažkosti.

Môžu sa objaviť napríklad v podobe náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP, CMP) alebo ako anginózne bolesti na hrudi pri angíne pectoris. Úplné nedokrvenie buniek srdcového svalu končí infarktom srdca.

Ak robí problém fyzická záťaž, chôdza na dlhšiu vzdialenosť alebo po schodoch, človek sa zadýcha, opúchajú mu nohy, treba myslieť na ischemickú chorobu srdca. Aj pri bolestiach dolných končatín, ktoré nastupujú pri chôdzi, treba myslieť na aterosklerózu.

Akútne zhoršenie môže značiť aj zmena sfarbenia pokožky (modrá, fialová, bledá až sivá), je na dotyk studenšia. Bolesť má ischemický charakter. Ten isto dobre každý človek pozná, a to z prípadov, keď v ľahu alebo v nepohodlnej, neprirodzenej polohe nastupuje nepríjemné a výrazne bolestivé brnenie v končatine.

Ateroskleróza - diéta a cvičenie + ostatné formy prevencie

Prvá pomoc pre ľudí trpiacich aterosklerózou je diéta a pohyb.

Zmena celkovej životosprávy spolu s úpravou jedálnička by mala byť prvou voľbou. Význam v tomto prípade majú aj preventívne vyšetrenia u praktického lekára a prípadne u špecialistov, ako je internista či kardiológ. 

Dostatočný pohyb a racionálna výživa sú základom pre prevenciu. Prevencia je dôležitá a má za úlohu zabrániť vzniku samotného ochorenia, a to už od detského veku. Deti sú v dnešnej dobe menej aktívne, čo prispieva k ich nadváhe a obezite. Riziková je nadváha či obezita u detí a mladistvých. Spôsobuje vznik ochorení v dospelosti.

Zaujímavé informácie uvádzame v magazínovom článku: 
Obezita u detí a mladých, čo proti nej robiť?
a 
Ako na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení?

Cvičenie ako také pomáha v každom veku. Vhodné je každodenné cvičenie nižšej intenzity aspoň 30 - 40 minút denne. Alebo fyzická aktivita niekoľkokrát počas týždňa s vyššou intenzitou. Nevhodné je silové cvičenie, ale skôr pohyb, ktorý rozprúdi krv v organizme, ako je beh, rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie.

Vo vyššom veku a pri zdravotných obmedzeniach sú vhodné aj pravidelné prechádzky.

Iným typom sú statické cvičenie a precvičovanie s váhou vlastného tela, pričom dôležité je zadýchať sa. Prirodzene, nie u človeka, ktorý trpí ochorením srdca. Ten by mal byť oboznámený so svojimi možnosťami od lekára. Čo sa týka zvýšenia fyzickej aktivity a cvičenia, treba dbať na postupnú zmenu. Nárazové zaťaženie môže mať za následok poškodenie pohybového aparátu, kĺbov aj svalov.

V rámci zmeny životosprávy sa odporúča obmedziť fajčenie. Uvádza sa, že malé množstvo alkoholu znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Pravidelné denné pitie väčšieho množstva alkoholu má ale naopak, negatívne účinky na celý organizmus.

Čo sa týka diéty, tak môže byť viacero typov diét, napríklad francúzska diéta. Stredomorský spôsob stravovania má tiež údajne preventívny vplyv proti srdcovo-cievnym ochoreniam. V oboch prípadoch ide o zvýšený príjem ovocia a zeleniny, a tiež o vyvážený pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín.

Prečítajte si magazínový článok: 
Stredomorská diéta a jej vplyv na zdravie človeka.

Taktiež je dôležitý aj príjem nenasýtených mastných kyselín. Francúzska diéta sa sústreďuje tiež na zvýšený príjem zeleniny, ovocia a mliečnych tukov, stredomorská diéta obsahuje viac obilnín, strukovín, olivového oleja a morských plodov.

Ide najmä o morské ryby a rybie produkty s dominanciou EPA a DHA, ktoré majú antisklerotický a antiarytmický účinok. V rámci morských plodov sa konzumujú najmä tuniak, makrela, losos, sardinky, morské riasy a rybie oleje.

Naopak ľudia s aterosklerózou by sa mali vyhýbať bielkovinovým potravinám ako sú mäso, syry, jogurty, tvaroh, obmedziť treba aj cukor a cukrárske výrobky. Ak už jete mäso, vyberajte si chudé, vyhnite sa vyprážaným jedlám a nejedzte ani údeniny a vnútornosti.