Avitaminóza alebo nedostatok vitamínov. Aké sú jej riziká?

Nedostatok vitamínov sa odohráva v dvoch rovinách – pri poklese hladiny vitamínov pod referenčné hodnoty dochádza najskôr k rozvoju hypovitaminózy, čo je predstupeň závažného nedostatku.

Ak hypovitaminóza nie je kompenzovaná a hladina vitamínov ďalej klesá, rozvíja sa závažnejší a v niektorých prípadoch život ohrozujúci stav – avitaminóza.

Zatiaľ čo hypovitaminóza sa klinicky prejavuje širokou škálou porúch jednotlivých funkcií organizmu, pri avitaminóze pozorujeme už vznik závažných ochorení.

Závažnosť, priebeh a prejavy avitaminózy vždy závisia od konkrétneho typu vitamínu, ktorého sa deficit týka.

V súčasnosti sa s avitaminózou stretávame najmä vo vyspelých štátoch sveta veľmi výnimočne. Oveľa častejšie sa vyskytujú rôzne podoby hypovitaminóz.

Vitamínová deficiencia môže postihovať všetky vekové kategórie a zvyčajne súbežne koexistuje s nedostatkom minerálov (napríklad zinkom, jódom, železom atď.).

Čo sú vitamíny a aká je ich úloha?

Vitamíny sú zlúčeniny organickej povahy, ktoré majú rôznorodú ale pomerne jednoduchú chemickú štruktúru.

Sú považované za nevyhnutné esenciálne mikroživiny, ktoré ľudský organizmus nie je schopný tvoriť samostatne (s výnimkou niektorých). Sme preto odkázaní na príjem vitamínov v potrave.

Vitamíny sa prirodzene vyskytujú v potrave vo veľmi malých množstvách.

Fyziologická funkcia vitamínov je pomerne rozmanitá a zároveň pre každý vitamín jedinečná.

Vo všeobecnosti sú nenahraditeľné a potrebné pre normálne fungovanie metabolických procesov, udržanie zdravia a tiež pre normálny rast a vývin organizmu.

Zasahujú do rady biochemických procesov buď priamo alebo oveľa častejšie fungujú ako koenzýmy, tzn. procesy v organizme ovplyvňujú sekundárne.

Ako koenzýmy sú súčasťou telových enzýmov a podmieňujú ich účinok. Enzýmy sú následne už schopné urýchľovať alebo spomaľovať samotné biochemické procesy.

Okrem toho niektoré vitamíny pôsobia ako hormóny.

Základné pôsobenie vitamínov v organizme preto môžeme zhrnúť nasledovne:

• Ako hormonálne aktívne látky zasahujú do hormonálnej regulácie.
• Podieľajú sa na tvorbe nových buniek.
• Podporujú dozrievanie buniek.
• Majú antioxidačné účinky.
• Slúžia ako kofaktory, ktoré posilňujú metabolické dráhy.

Vitamíny vykazujú biologický efekt už pri veľmi nízkych koncentráciách.

Náhľad do histórie...

Vitamíny ako chemické látky boli izolované až na prelome 19. a 20. storočia. Prispel k tomu rozvoj analytickej chémie.

Nakoľko z nich prvou izolovanou chemickou látkou bola molekula s obsahom amínovej skupiny, ako skupina dostali pomenovanie vychádzajúc z latinských slov „vital“ a „amine“, čo v preklade znamená životne dôležité amíny.

Po objavení ďalších molekúl, z ktorých mnohé neobsahovali amínovú skupinu, bolo ich pomenovanie zjednodušené na „vitamíny“.

Prvým vitamínom izolovaným v kryštalickej forme bol v roku 1926 vitamín B₁.

Vitamínom sa za posledné roky venuje zvýšená pozornosť. Je to najmä vďaka ich antioxidačnému pôsobeniu a pozitívnemu vplyvu na obranyschopnosť organizmu voči nádorovým, srdcovo-cievnym a degeneratívnym ochoreniam (aj u starších ľudí).

Názvoslovie vitamínov a ich rozdelenie

Spočiatku sa rozlišovali dva typy vitamínov. Prvým bol vitamín rozpustný v organických rozpúšťadlách, ktorý dostal pomenovanie v tukoch rozpustný faktor A (neskôr nazvaný vitamín A).

Druhým bol pôvodný „vital amine“, ktorý sa nazýval vo vode rozpustný faktor B alebo tiež vitamín B.

V nasledujúcich rokoch boli objavené aj ďalšie molekuly vitamínov a tie sa pomenovávali písmenami v abecednom poradí (C, D, E atď.)

Výnimku predstavoval vitamín K. Ten má pomenovanie vychádzajúce z jeho funkcie v krvnom zrážaní (písmeno K pochádza z dánskeho slova „koagulation“ podľa jazyka jeho objaviteľa).

Postupne došlo k objavom viacerých vitamínov zo skupiny B, a preto sa začali označovať písmenom B a zároveň číslom v dolnom indexe (B₁, B₂, B₃, ..., B₁₂).

V súčasnosti sa vitamíny rozdeľujú podľa ich schopnosti rozpúšťať sa na dve základné skupiny – vitamíny rozpustné v tukoch a vitamíny rozpustné vo vode.

Vitamíny rozpustné v tukoch nachádzame v tukovej zložke potravín. Vo všeobecnosti platí, že ak sú tieto vitamíny prijímané vo veľkých množstvách, v organizme sa ukladajú najmä do tukového tkaniva a do pečene.

Ich zásoby sú pomerne veľké a uvoľňujú sa postupne a pomaly, v závislosti od potrieb organizmu. Aj preto sa príznaky ich nedostatku vyskytujú až po niekoľkých mesiacoch.

Vitamíny rozpustné vo vode sa naopak neuskladňujú v organizme, resp. ich zásoby sú veľmi malé, a preto musia byť prijímané v potrave na dennej báze.

Príznaky ich nedostatku sa prejavia v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.

Pri užívaní vysokých dávok týchto vitamínov zvyčajne nehrozia vedľajšie účinky a prebytočné množstvo sa jednoducho vylučuje z organizmu močom.

Rozdelenie vitamínov na základe ich rozpustnosti je opodstatnené aj z hľadiska výživy. Vitamíny rovnakej skupiny sa bežne vyskytujú v potravinách súčasne.

 Prehľad vitamínov podľa ich rozpustnosti je nasledovný:

1. Vitamíny rozpustné v tukoch

• Vitamín A – retinol, (provitamíny – karotenoidy)
• Vitamín D – kalciferol (D₂ – ergokalciferol, D₃ – cholekalciferol)
• Vitamín E – tokoferol, tokotrienol
• Vitamín K – (K₁ – fylochinón, K₂ – farnochinón)

2. Vitamíny rozpustné vo vode

• Vitamín B₁ – tiamín
• Vitamín B₂ – riboflavín
• Vitamín B₃ – niacín
• Vitamín B₅ – kyselina pantoténová
• Vitamín B₆ – pyridoxín
• Vitamín B₇ – biotín
• Vitamín B₉ – kyselina listová
• Vitamín B₁₂ – kyanokobalamín
• Vitamín C – kyselina askorbová

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu A

Vitamín A je inaktivovaný UV žiarením. V priebehu úprav ako je smaženie alebo pečenie dochádza k jeho stratám z potravín.

Koncentrácia vitamínu A v krvnej plazme je 30 – 95 µg/100 ml.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínov skupiny B

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu C

V priebehu skladovania pri izbovej teplote, prevoze alebo v priebehu úprav ako je varenie dochádza k rozkladu vitamínu C.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu D

Vitamín D je tvorený aj v našom organizme – a to v koži premenou cholesterolu za prítomnosti UV žiarenia.

Hlavne v letnom období je táto cesta hlavným zdrojom vitamínu D (až do 80 %z celkového množstva), prevyšujúcim príjem v potrave.

Koncentrácia vitamínu D v krvnej plazme je 10 – 60 ng/dl.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu E

Vitamín E sa vyskytuje v ôsmich základných formách – alfa, beta, gama, delta tokoferol a alfa, beta, gama, delta tokotrionol. Najvyššiu účinnosť má práve alfa tokoferol.

Koncentrácia vitamínu D v krvnej plazme je 300 – 1200 µg/dl.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu K

Zdrojom vitamínu K je tiež črevná mikroflóra, ktorá dokáže tento vitamín syntetizovať (Escherichia coli, baktérie rodu Proteus).

Vitamín K je citlivý na UV žiarenie a svetlo. V priebehu úprav ako je varenie dochádza k jeho rozkladu.

Koncentrácia vitamínu K (konkrétne fylochinónov) v krvnej plazme je 0,5 – 5,0 ng/ml.

S oveľa vyššou frekvenciou sú pozorované a diagnostikované hypovitaminózy.

Nízky až takmer zanedbateľný výskyt avitaminóz súvisí najmä s jednoduchou dostupnosťou potravín a tiež rozvojom potravinárskeho priemyslu, kedy sa jednotlivé potraviny zámerne obohacujú o najrôznejšie látky vrátane vitamínov.

S hypovitaminózami sa preto nestretávame kvôli nedostatku vitamínov v potrave, ale príčinou je skôr zdravotné hľadisko – výskyt rôznych porúch vstrebávania, chorobne zvýšené vylučovanie alebo stavy, kedy organizmus vyžaduje vyššie dávky vitamínov.

Vo všeobecnosti môžeme spomenúť niekoľko príčin hypovitaminózy, ktoré sa dajú vztiahnuť na všetky druhy vitamínov.

Medzi najčastejšie spoločné príčiny vzniku nedostatku alebo až úplného deficitu vitamínov v organizme zaraďujeme:

• Nedostatočný príjem vitamínov v potrave – chýbanie alebo nedostatočná kvantita čerstvých a pestrých potravín.
• Jednotvárna výživa – vegetariáni, vegáni, chýbanie živočíšnej potravy.
• Prevaha v konzumácii potravín konzervovaných alebo varených pri vysokých teplotách – varenie, smaženie, pečenie môže inaktivovať niektoré druhy vitamínov.
• Prítomnosť antivitamínov – ide o chemické látky s podobnou štruktúrou ako vitamíny, ktoré vďaka tejto podobnosti obsadzujú väzobné miesta pre vitamíny na receptoroch alebo systémoch, a tým blokujú ich pôsobenie.
• Poruchy absorpcie v tráviacom trakte – malabsorpčné poruchy, celiakia, Crohnova choroba, zápalové ochorenia, ochorenia pečene a pankreasu, žltačka, hnačky, užívanie antibiotík atď.
• Poruchy vylučovania spôsobujúce nadmernú elimináciu vitamínov – ochorenia obličiek.
• Stavy so zvýšenými nárokmi na príjem vitamínov, ako za normálnych okolností – tehotenstvo, dojčenie, obdobie rastu a vývoja, stres, zvýšená fyzická námaha, chronické ochorenia, infekcie atď.
• Diétne chyby a závislosti – nadmerný príjem sacharidov, alkoholizmus, drogy.
• Niektoré lieky.

Príkladom antivitamínu pre vitamín K je dikumarol, ktorý sa používa sa na liečbu pacientov náchylných na tvorbu krvných zrazenín.

Pre vitamín B₉ (kyselina listová) je antivitamínom liečivo metotrexát, 5-fluóruracil alebo aminopterín, používané na liečbu nádorových ochorení.

Okrem spomenutých príčin rozoznávame aj ďalšie špecifické príčiny, ktoré sú už ale viazané na konkrétny druh vitamínu.

Príčinou nedostatku vitamínov rozpustných v tukoch môže byť malabsorpcia tukov.

Dialyzovaní pacienti môžu zaznamenávať výskyt deficitu vitamínu B₁ alebo B₉.

Na vzniku nedostatočného množstva vitamínu B₁₂ sa môžu podieľať chirurgické zákroky v tráviacom trakte alebo užívanie liekov na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny (vitamín B₁₂ je v potrave viazaný na bielkovinu, z ktorej sa uvoľňuje iba pôsobením žalúdočnej kyseliny).

Nedostatok vitamínu je C je typický pre jarné obdobie, v dôsledku nízkeho obsahu vitamínu v potrave (jarná únava).

V prípade vitamínu D môže byť deficit spôsobený nedostatočnou expozíciou slnečnému žiareniu, alebo sa vyskytuje u ľudí s tmavou pokožkou.

U predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou často vzniká nedostatok vitamínu E.

Pri vitamíne K sa u novorodencov stretávame s hemoragickou chorobou, ktorá vzniká z dôvodu nízkeho prechodu vitamínu cez placentu, nízkeho množstva vitamínu v materskom mlieku a nízkej produkcie vitamínu v črevách v prvých týždňoch života dieťaťa.

Charakter týchto príznakov je takmer vždy možné odvodiť od biologickej funkcie jednotlivých vitamínov.

V nasledovnej časti uvádzame súhrn najčastejších príznakov, porúch alebo ochorení, ktoré v súvislosti s daným vitamínovým deficitom pozorujeme.

Vitamín A

• Poruchy zraku – problémy s adaptáciou očí na šero alebo šeroslepota, nočná slepota, suchosť spojiviek, poškodenie rohovky, citlivosť na svetlo, v závažnejších prípadoch slepota.
• Postihnutie slizníc a kože (suchosť, odlupovanie, svrbenie), anémia.
• Zmeny na epiteloch vedúce k infekciám dýchacích ciest, hnačkám, zápalom čriev, tvorbe kameňov v močových cestách.
• Porucha plodnosti (až neplodnosť).
• Poškodenie kostí a spomalenie tvorby zubnej skloviny.
• Spomalenie rastu a zníženie kognitívnych funkcií (myslenie a pamäť).

Vitamín B₁ – tiamín

• Príznaky hypovitaminózy sú únava, slabosť, nespavosť, nechutenstvo, depresívna nálada, halucinácie.
• Postihnutie orgánov s vysokým energetickým obratom – srdce, pečeň, obličky, nervový systém a kostrové svaly.
• Avitaminóza vedie k vzniku ochorenia beri-beri alebo Wernicke-Korsakoff syndrómu.
• Suchá forma beri-beri sa prejavuje degeneráciou nervov, poruchami citlivosti končatín, slabosťou a ochabnutím svalstva.
• Srdcová forma beri-beri je charakteristická prítomnosťou opuchov, zvýšeným srdcovým rytmom, zväčšením srdcového svalu až zlyhaním srdca.
• Wernicke-Korsakoff syndróm postihuje nervový systém a je typický pri alkoholizme – zmätenosť, dezorientácia, ochrnutie očných svalov, dvojité videnie, porucha hybnosti a strata pamäte.

Vitamín B₂ – riboflavín

• Zápal kútikov úst, zápal ústnej sliznice a jazyka, bledosť a olupovanie ústnej sliznice.
• Zápal očných spojiviek, prerastanie ciev cez rohovku, zväčšenie viečok, očné zákaly.
• Anémia.
• Kožné ochorenia, suchosť kože, akné.

Vitamín B₃ – niacín

• Pelagra – ochorenie troch D – dermatitída (zápal kože), diarea (hnačka), demencia (zmätenosť).
• Porucha vstrebávania vitamínu B₁₂.

Vitamín B₅ – kyselina pantoténová

• Kožné poruchy – zápaly, strata pigmentu, vypadávanie vlasov.
• Únava, slabosť, bolesť hlavy, nespavosť, nechutenstvo, tráviace ťažkosti.
• Anémia, strata citlivosti, pocit pálenia na končatinách.

Vitamín B₆ – pyridoxín

• Svalová slabosť, výskyt kŕčov.
• Anémia, ovplyvnenie imunity.
• Nevoľnosť, vracanie, hnačky, ochorenia kože, zápal očných spojiviek.
• Zmätenosť, útlm.

Vitamín B₇ – biotín, nazývaný aj vitamín H

• Kožné vyrážky najmä v oblasti obočia a tváre.
• Nevoľnosť, nechutenstvo.
• Zriedkavo svalová slabosť.

Vitamín B₉ – kyselina listová

• Deficit sa prejavuje predovšetkým na rýchlo sa deliacich bunkách.
• Poruchy krvi – nedostatok krvných doštičiek, červených a bielych krviniek.
• Poruchy rastu, celková slabosť, únava.
• Zápaly v ústnej dutine, tráviace ťažkosti.
• Zvyšuje sa množstvo aminokyseliny homocysteínu, ktorý je považovaný za rizikový faktor aterosklerózy a srdcových ochorení.

Vitamín B₁₂ – kyanokobalamín

• Poruchy krvi – nedostatok krvných doštičiek, červených a bielych krviniek.
• Nervové poškodenia – porucha rastu a citlivosti, znížené svalové napätie, ochabnutosť svalov, kŕče, abnormálne pohyby, paralýza, strata pamäte, depresia, zmena osobnosti.
• Zvyšuje sa množstvo aminokyseliny homocysteínu, ktorý je považovaný za rizikový faktor aterosklerózy a srdcových ochorení.

Vitamín C

• Príznaky hypovitaminózy zahŕňajú únavu či zvýšenú náchylnosť na infekcie.
• Krvácavé stavy, ako je drobné krvácanie do kože, slizníc, kĺbov, svalov alebo v tráviacom trakte, zvýšená tvorba modrín, anémia.
• Svalová slabosť a bolesť kostí.
• Zápal, začervenanie a opuch ďasien.
• Celkovo zhoršené hojenie rán.
• Avitaminóza vedie k vzniku skorbutu – opuch a krvácanie ďasien, vypadávanie zubov, podkožné krvácanie, tvorba modrín, bolesť a krvácanie do kĺbov, mäknutie a porucha rastu kostí (najmä u detí). Tieto poruchy súvisia s narušenou tvorbou kolagénu a prejavia sa približne po 1 až 3 mesiacoch.

Vitamín D

• Ochorenia kostí vedúce k mäknutiu, deformáciám a zlomeninám – krivica (rachitída) u detí, osteomalácia u dospelých.
• Svalové poškodenie, zníženie svalovej sily a napätia.
• Znížená hladina vápnika a fosforu v organizme.
• Zvýšená náchylnosť na infekcie.
• Prispieva k rozvoju srdcovo-cievnych ochorení, mentálnych (depresia, schizofrénia) a autoimunitných ochorení.

Vitamín E

• Nervové a svalové poruchy – degenerácia nervov, poruchy chôdze, poškodenie šliach.
• Anémia spôsobená rozpadom červených krviniek, poruchy priepustnosti ciev, krvácanie do očnej sietnice.
• Poruchy plodnosti (až neplodnosť).

Vitamín K

• Hemoragická choroba novorodencov – krvácanie do slizníc a orgánov z dôvodu zníženia množstva faktorov zrážania krvi.
• Poruchy zrážania krvi.
• Krvácavé stavy u dospelých – krvácanie z nosa, v tráviacom alebo močovo-pohlavnom trakte, svaloch alebo v podkoží.

Najčastejšie spoločné metódy, ktoré sa pri diagnostike využívajú sú nasledovné:

• Krvné testy – vyšetrením krvi je možné stanoviť hladinu jednotlivých vitamínov v krvnom sére a vyhodnotiť prípadné zníženie alebo deficit.
• Sledovanie príznakov alebo v závažnejších prípadoch už prítomnosť poruchy a ochorenia, charakteristických pre deficit daného typu vitamínu.
• Sledovanie odpovede organizmu na podávanie jednotlivých vitamínov. Pri zlepšení stavu je možné stanoviť nedostatok daného typu vitamínu.
• Stanovenie prítomnosti vitamínov v moči – na základe množstva vylúčených vitamínov, resp. ich prekurzorov alebo už metabolitov do moču, je možné určiť ich hladinu v organizme.

Medzi špecifické diagnostické metódy, ktoré sú už viazané na konkrétny druh vitamínu zaraďujeme napríklad očné vyšetrenie a zisťovanie prítomnosti porúch oka, v prípade podozrenia na nedostatok vitamínu A.

Stanovenie hladiny homocysteínu a kyseliny metylmalonovej pri vitamíne B₁₂, nakoľko pri chýbaní tohto vitamínu sa ich hladiny zvyšujú a spôsobujú vznik srdcovo-cievnych ochorení.

Pri podozrení na nedostatok vitamínu C sa vykonáva vyšetrenie pevnosti kapilár a tiež sa meria čas krvácania.

Sledovanie hladiny vápnika a fosforu, či rádiografické vyšetrenie kostí je typické pri deficite vitamínu D.

Viaceré krvné vyšetrenia sa uskutočňujú pri chýbaní vitamínu K a vitamínu B₉ – dozrievanie červených krviniek, vyšetrenie krvných doštičiek, protrombínový čas, hladina fibrinogénu atď.

Vitamínu B₉ sa týka aj hodnotenie tvorby nukleových kyselín.

Zníženie hladín vitamínov v organizme je proces rozvíjajúci sa niekoľko týždňov až mesiacov.

Hypovitaminóza niektorých vitamínov sa ani nemusí prejavovať navonok viditeľnými alebo citeľnými príznakmi. Týka sa to najmä prechodných alebo ľahkých foriem hypovitaminóz.

Pri dlhodobých alebo závažnejších formách hypovitaminóz pozorujeme rozvoj širokej škály porúch jednotlivých funkcií organizmu.

Rýchlosť rozvoja príznakov nedostatku závisí od charakteru a typu vitamínov.

Vitamíny rozpustné v tukoch sa vo veľkej miere ukladajú do tukových zložiek organizmu, z ktorých sa uvoľňujú postupne a pomaly. Preto sú príznaky ich nedostatku pozorovateľné až po niekoľkých mesiacoch.

Naopak vitamíny rozpustné vo vode sa v organizme uskladňujú vo veľmi malých až takmer žiadnych množstvách, a preto sa príznaky ich nedostatku prejavia do niekoľkých dní až týždňov.

V prípade, že pokles hladiny vitamínov nie je kompenzovaný, tzn. nijakým spôsobom sa nelieči, pokles sa prehlbuje a dostáva sa do druhej úrovne – vzniká avitaminóza.

Avitaminóza je charakterizovaná závažným nedostatkom až úplným chýbaním vitamínov v organizme. Je zriedkavá a vyvíja sa dlhodobo.

Pri avitaminóze pozorujeme už vznik závažných ochorení a porúch organizmu, niektoré môžu mať trvalé až smrteľné následky.

Jednotlivé chorobné prejavy hypovitaminózy a tiež ochorenia a poruchy organizmu súvisiace s úplným deficitom konkrétnych druhov vitamínov sú uvedené v časti „Príznaky“.