Ničia vás nepokoj a vnútorná nervozita? Spoznajte príčiny - od stresu až po zdravotné problémy

Vnútorný nepokoj (nespisovne pocit nekľudu), neschopnosť pokojne obsedieť či psychická rozladenosť – tieto stavy opisujú ľudia rôzne, no spoločným menovateľom je nepríjemný pocit vnútorného napätia (agitácie). Kým občasná nervozita pred skúškou či dôležitým stretnutím je normálna, nepokoj (agitovanosť) ako príznak označuje intenzívnejší, často bez zjavnej príčiny pretrvávajúci stav, ktorý môže výrazne narúšať bežné fungovanie a kvalitu života.

Tento stav sa môže prejavovať nielen psychicky (podráždenosť, napätie, obavy, ťažkosti so sústredením), ale aj fyzicky (nutkanie neustále sa hýbať, podupkávanie nohou, poklepkávanie prstami, prechádzanie sa, neschopnosť relaxovať, tras končatín či tela).

Nepokoj nie je choroba sama o sebe, ale dôležitý signál, že niečo nie je v poriadku, či už na psychickej alebo fyzickej úrovni.

Najčastejšie príčiny nekľudu a nepokoja

Príčiny môžu byť veľmi rôznorodé, často sa aj kombinujú:

• Psychické a duševné príčiny:
  • Úzkostné poruchy: Generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, sociálna fóbia – nepokoj je jedným z kľúčových príznakov.
  • Stres: Akútna stresová reakcia alebo dlhodobý chronický stres.
  • Depresia: Niektoré formy depresie (tzv. agitovaná depresia) sa prejavujú práve výrazným nepokojom a neschopnosťou nájsť úľavu.
  • Bipolárna afektívna porucha: Najmä počas manických alebo zmiešaných epizód.
  • Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD): Prejavuje sa aj u dospelých vnútorným nepokojom a ťažkosťami s relaxáciou.
  • Demencia, ako napríklad aj Alzheimerova choroba.
  • Posttraumatická stresová porucha (PTSD).
• Fyzické a zdravotné príčiny:
  • Hypertyreóza: Zvýšená funkcia štítnej žľazy môže spôsobovať nervozitu, tras a nekľud.
  • Neurologické ochorenia: Napríklad syndróm nepokojných nôh, vedľajšie účinky niektorých liekov na Parkinsonovu chorobu (akatízia).
  • Chronická bolesť.
  • Abstinenčné príznaky: Pri vysadení alkoholu, drog alebo niektorých liekov (napr. benzodiazepínov).
  • Vedľajšie účinky liekov: Niektoré antidepresíva (najmä na začiatku liečby), lieky na astmu, kortikosteroidy, lieky na ADHD.
• Životný štýl a iné faktory:
  • Nadmerný príjem kofeínu.
  • Nedostatok spánku.
  • Užívanie niektorých stimulantov (drogy).

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patria úzkostné poruchy medzi najrozšírenejšie duševné problémy v Európe aj vo svete. Nepokoj a vnútorné napätie sú veľmi častými sprievodnými príznakmi týchto porúch.

Čo môže pomôcť a čo môžem skúsiť pre zvládnutie?

Základom je identifikácia a riešenie vyvolávajúcej príčiny.

Všeobecne môžu pomôcť:

1. Techniky zvládania stresu (relaxačné cvičenia, meditácia, jóga, mindfulness).
2. Pravidelná fyzická aktivita.
3. Zabezpečenie dostatočného a kvalitného spánku.
4. Obmedzenie alebo vylúčenie kofeínu a iných stimulantov.
5. Vyhľadanie odbornej pomoci (psychológ, psychiater) pre diagnostiku a terapiu (napr. kognitívno-behaviorálna terapia) alebo farmakoterapiu, ak je indikovaná.

Kedy vyhľadať lekára?

Lekársku pomoc by ste mali vyhľadať, ak je váš stav:

• Intenzívny, závažný.
• Dlhodobý alebo sa opakuje bez zjavnej príčiny.
• Zasahuje do vašej práce, vzťahov alebo každodenných aktivít.
• Sprevádzaný myšlienkami na sebapoškodenie alebo ublíženie iným.
• Máte podozrenie, že súvisí s užívaním liekov.
• Sprevádzajú ho iné znepokojujúce fyzické príznaky.

Nepokoj môže byť veľmi nepríjemný a vyčerpávajúci, no je dôležité vedieť, že existujú spôsoby, ako ho zvládnuť a liečiť. Prvým krokom je nebáť sa a o probléme hovoriť, vyhľadať pomoc.