Chrípka: Čo je a aké má príznaky či priebeh? Prenáša sa ľahko a rýchlo, poznáte prevenciu?

V najťažších prípadoch spôsobuje úmrtie.

Prvé písomné zmienky o epidémii chrípky sú z Atén roku 412 pred našim letopočtom od Hippokrata.

Vyvolávajú ju vírusy z čeľade Orthomyxoviridae. Rozpoznávame tri typy vírusov, a to A, B a C. Tie sa môžu odlišovať na rozdielne podtypy - subtypy. Ich odlišnosť a rôznorodosť im zabezpečujú dva glykoproteíny, antigény.

Prvým je hemaglutinín H a druhým neuraminidáza N. Na ich základe sa rozlišuje subtyp chrípky, ktoré im dávajú rôznorodé a charakteristické vlastnosti.

Hlavné typy chrípky:

1. Chrípkový vírus typu A
2. Chrípkový vírus typu B
3. Chrípkový vírus typu C

Najbežnejší je práve typ A, ktorý okrem ľudí postihuje aj zvieratá. Ako to bolo v prípade pandémie vtáčej či prasacej chrípky.

Chrípka má schopnosť meniť svoje antigénne vlastnosti, teda štruktúru. Tieto mutácie chrípke umožňujú, že človek nie je po prekonaní jedného typu imúnny na druhý. Tento iný a zmutovaný typ sa môže líšiť v závažnosti a v celkovom priebehu ochorenia.

Vírusy chrípky sa šíria vzduchom, ako kvapôčková infekcia, ale aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov. Na nich prežívajú v niektorých prípadoch aj 48 hodín.

Do nášho tela vstupujú cez ústa či nos, teda dýchací systém, ale aj cez očnú spojovku. Prispieva tomu kašeľ alebo kýchanie.

Závažnosti prenosu praje aj veľmi krátka inkubačná doba.

Uvádza sa, že od nakazenia po vypuknutie prvých príznakov môže prejsť 12 hodín až 3 dni. Pričom akútne vzplanutie ochorenia z úplného zdravia nasledujú príznaky ako je slabosť, únava, bolesť hlavy, celého tela, svalov a kĺbov. Ale aj zvýšená telesná teplota či kašeľ, kýchanie a tvorba hlienov.

Tabuľka uvádza rozdiel v typoch chrípky

 Chrípka je charakterizovaná tým, že sa vie veľmi rýchlo šíriť. Ročne spôsobuje celosvetové epidémie a pandémie. Čo znamená, že ochorenie zasahuje veľký počet obyvateľstva, a to mimo okruh miest, krajov či dokonca štátov.

Celosvetovo a celoročne postihuje 5 až 15 % populácie sveta.

Závažný priebeh ochorenia zasahuje až 5 miliónov ľudí. Uvádza sa, že chrípke podľahne a na jej komplikácie zomiera celosvetovo až do 500 000 chorých ľudí.

Na Slovensku ochorie približne 1 - 2 milióny obyvateľov na chrípku a jej podobné ochorenia.

Nastupuje na jeseň až do konca zimy. Uvádza sa, že jej sezóna vrcholí v januári až februári.

Postihuje každú vekovú kategóriu. Najviac ohrozenou skupinou sú seniori (nad 65 rokov), ktorí majú aj iné a dlhodobé zdravotné ťažkosti. Táto skupina je viac ohrozená komplikáciami.

Ďalej sú to deti, tehotné ženy a dlhodobo chorí ľudia. S onkologickými ochoreniami, chorobami respiračného či srdcového systému, ale aj ľudia s cukrovkou či oslabenou imunitou.

Najčastejšie komplikácie chrípky:

• zápal stredného ucha - otitis media
• zápal prínosových dutín - sinusitída
• zápal pľúc
  • bronchopneumónia komplikácia superinfekcie streptokokom alebo stafylokokom
  • primárna chrípková pneumónia
• zápal srdcového svalu - myokarditída
• Reyov syndróm - vzácna komplikácia, vzniká na základe kombinácie vírusového ochorenia a liečby detí salicylátmi, napríklad acylpirinom, ktorý je preto v tomto období kontraindikovaný, čiže sa neodporúča podávať deťom pri horúčke a bolestiach, treba vybrať inú liečivú látku 
• zápal mozgu, encefalitída
• dehydratácia
• u detí febrilné kŕče, teda kŕče z horúčky

Prečítajte si tiež:
Dehydratácia a jej príznaky
Závažnosť dehydratácie u detí

Aj keď sa chrípka označuje ako respiračné ochorenie, postihuje a zasahuje celý organizmus.

Diagnostika chrípky nie je zložitá a zakladá sa prvotne na príznakoch ochorenia. Jej liečba je v prvom rade symptomatická, pričom sa zmierňujú príznaky. Antivirotiká sa podávajú vybranej skupine rizikových ľúdí a pri závažnejšom priebehu.

Antibiotická liečba je neúčinná. 
Antibiotiká sú určené výhradne na liečbu bakteriálnych ochorení.
Používajú sa jedine pri superinfekcii bakteriálnou nákazou alebo ako jej prevencia.

Nevyhnutný je aj liečebný režim, ktorý zahŕňa pokoj na lôžku, odpočinok. Dôležitá je dostatočná dĺžka a izolácia od ostatných ľudí.

Chrípka má každoročný a celosvetový ekonomický dopad. Nakoľko je príčinou práceneschopnosti dospelých a aj absencie školskej dochádzky u detí.

Je to chrípka, prechladnutie či nádcha?

Chrípka je verejnosťou často zanedbávaná a ľudia ju označujú ako nevýznamné ochorenie. Avšak, jej liečba a prevencia má svoj význam. Často sa zamieňa s prechladnutím, nádchou alebo inou virózou.

Ako odlíšiť chrípku od nachladnutia či nádchy - uvádzame v tabuľke

 Ako rozlíšiť chrípku od prechladnutia či nádchy? Pomôžu vám v tom aj informácie z nasledovných článkov:

• Aké všetky ochorenia zahŕňa pojem zapálené hrdlo
• Prechladnutia u detí - nie len v lete
• Špecifiká chrípky u detí
• Na čo si treba dávať pozor pri chrípke v tehotenstve
• Základné informácie o nádche
• Čo je to zápal stredného ucha

Odlišujú sa tri typy A, B a C.

Influenzavirus Typ A sa vyskytuje u ľudí aaj u zvierat, ako sú napríklad vtáky - A Avian, prasatá - A Swine či kone - A Equi.

Okrem toho sa vírusy delia aj podľa zloženia a kombinácie hemaglutinínu - H a neuraminidázy - N. Označujú sa ako antigény, ktoré majú význam v imunitnej reakcii organizmu. Príkladom nebezpečných typov pre človeka sú H1, H2, H3 či N1 a N2.

Poznáme napríklad tieto kmene vírusu chrípky, uvádzame ich v tabuľke

Vznik viacerých typov a subtypov zabezpečuje vlastnosť výbornej premenlivosti.

Najvyššiu premenlivosť má chrípka typu A. Dochádza k zmene na úrovni H i N. Táto mutácia prebieha vo dvoch formách.

2 formy zmien, označujú sa ako:

1. antigénny posun - drift, ktorý má za následok menšie zmeny a dochádza k nemu častejšie
   • tieto menšie zmeny majú za následok vznik každoročných epidémií či pandémie
2. antigénna zámena - shift, ktorý sa podieľa na vzniku nového subtypu
   • menej často, a to raz za 10 až 40 rokov
   • najkratší interval trval 9 rokov
   • príkladom je vtáčia či prasacia chrípka

Vírus chrípky B je v tomto smere stabilnejší. Vyvoláva miernejšie a sporadické (menej časté) infekcie a menšie epidémie. Má ľahký priebeh.

Typ C pravdepodobne nevykazuje zmeny, alebo neboli dokázané, a neobsahuje neuraminidázu. Jeho postihnutím nevznikajú zdravotne významné ochorenia. Priebeh je mierny a často aj bezpríznakový.

Výskyt chrípky

Rôznorodosť chrípky je jej výhodou, ktorá každoročne spôsobuje ochorenia v rozličnom rozsahu a to až v zmysle epidémie či menej často pandémie. Chrípka má typický sezónny výskyt.

Nástup chrípkového obdobia, teda sezóny je na jeseň, približne od 1. októbra až do jari, teda približne 30. apríla.

Najvyšší vrchol dosahuje v januári až začiatkom februára.

Ako sa chrípka šíri - prenáša?

Prenos vírusov je zabezpečený vzduchom, a teda kvapôčkovou infekciou.

Ide o prenos z človeka na človeka.

Prispieva tomu kašeľ či kýchanie. Ale aj rozprávanie či priamy kontakt. Dokonca, v priaznivých podmienkach sa vírus dožíva až 48 hodín aj na rukách, hygienických vreckovkách alebo predmetoch.

Vírus chrípky prežíva aj v mrazoch. Mrazivý vzduch ľahšie vysuší sliznicu nosa, čo znižuje jej obranyschopnosť a zvyšuje šancu prieniku infekcie.

Zdrojom vírusu je chorý človek, ktorý vylučuje čiastočky z dýchacieho systému. Vírus do zdravého organizmu preniká opäť cez ústa, nos, čiže dýchacie cesty. K prieniku môže prísť aj cez očné spojovky.

Uvádza sa aj transplacentárny prenos, teda z tehotnej ženy na plod.

Preto má vylúčenie chorého z kolektívu a domáca liečba veľký význam. Plus, potrebná je dôkladná, zvýšená osobná hygiena a umývanie rúk. Prípadne dezinfekcia kľučiek dverí a iných predmetov častého styku a priameho kontaktu. Podobne, aj používanie jednorazových papierových vreckoviek.

K prenosu ochorenia prospieva najmä detský kolektív, ale aj akékoľvek hromadné zoskupenie, spoločenstvo ľudí.

Hlavne v prvé dni ochorenia sa vylučuje veľké množstvo vírusu do okolia.
Jeden mililiter sekrétu, hlienov obsahuje milióny čiastočiek vírusov.
Pre vypuknutie ochorenia postačuje niekoľko desiatok.

K infekčnosti chrípky prispieva:

• krátkodobá imunita, ktorá nepretrváva po celý rok
• šírenie vzduchom
• nízka dávka vírusov, potrebná k infikovaniu
• pobyt v uzavretých priestoroch
• nedostatočné vetranie
• vzduchotechnika
• spoločenstvo ľudí, nákupné centrá, stanice a podobne

Vírus sa rozširuje už od konca inkubačnej doby, ktorá trvá od 12 hodín až 3 dni, počas 10. dní. V prípade detí to môže byť aj dlhšie. 

Chrípka sa vyznačuje typickými ťažkosťami ako sú:

• slabosť, malátnosť a únava, ktorá pretrváva aj dva týždne
• bolesť celého tela
• bolesť svalov a kĺbov
• náhle zvýšenie telesnej teploty, a to až horúčka, často aj nad 39 °C
• zimnica, triaška
• pocit sucha v nose a v ústach
• suchý až dráždivý kašeľ, neskôr aj vykašliavanie hlienov
• bolesť hlavy
• nádcha
• kýchanie
• bolesť hrdla
• pálenie za hrudnou kosťou
• začervenanie očných spojoviek
• nechutenstvo
• nevoľnosť
• napínanie na vracanie, nauzea (nausea)
• tráviace ťažkosti až hnačka

Často sa pýtate: Ako dlho trvá chrípka?

Príznaky chrípky ustupujú zväčša za 5 - 7 dní.

Pričom únava a slabosť pretrváva aj dlhšie. Väčším problémom môže byt vypuknutie komplikácií.

Medzi časté komplikácie patrí zápal stredného ucha u detí, ale aj pridružená bakteriálna infekcia - superinfekcia - horných dýchacích ciest. 

Nebezpečný je zápal pľúc, ktorý môže byť primárne vyvolaná chrípkou, alebo sekundárne, tiež ako superinfekcia baktériami. Pridružuje sa dušnosť, zrýchlené dýchanie, nepokoj či cyanóza.

Medzi vzácnejšie komplikácie patria ochorenia spojené so srdcovo - cievnym systémom, ako je napríklad myokarditída či encefalitída, čo je zápal mozgu.

U detí je riziková laryngitída, a u malých detí sa uvádza respiračné zlyhanie a spojitosť so syndrómom náhleho úmrtia dojčiat. 

Avšak, odlíšenie od ostatných respiračných ochorení na základe príznakov je zložité. Pričom je možná a ľahká zámena s adenovírusom, rhinovírusom, RS virózou, enterovirózou, parainfluenzou. Jednoznačnú odpoveď poskytuje jedine laboratórna diagnostika.

Preto sa dopĺňa sa laboratórne vyšetrenie.

Základom je ster zo sliznice dýchacích ciest a izolácia vírusu. Robí sa ster z nosohltanu a kultivácia vírusov.

Pomocou fonendoskopu si lekár vyšetrí pacienta auskultačne. Keďže môže byť prítomný zápal pľúc, ďalšie možné vyšetrenia smerujú k jeho potvrdeniu, alebo vyvráteniu. K jedným z týchto vyšetrení patrí röntgenový snímok hrudníka.

Rýchlo voľbou je detekcia antigénu metódou ELISA - výsledok do 30 minút. Prípadne do 24 hodín PCR (polymérová reťazová reakcia) - čo je dôkaz RNA vírusu.

Inou metódou je napríklad HIT - hemaglutinačný inhibičný test, EIA - enzimatické imunoanalýzy, KFR - fixácia komplementu či neutralizácia vírusu VNT.

Vyskytuje sa slabosť, únava a malátnosť. K nej sa pridružuje zimnica, čiže triaška, a náhle vystúpenie telesnej teploty až vysoká horúčka, a to až do 40 °C. Typická je bolesť svalov, kĺbov a celého tela. Veľmi častá je bolesť hlavy a začervenanie očných spojoviek. Oči sú podráždené, pália a svrbia.

Pridružujú sa ostatné uvedené symptómy, ako je napríklad kašeľ. Ten je najskôr spravidla suchý a dráždivý. V neskoršom čase aj vlhký s vykašliavaním hlienu.

Vo väčšine prípadov prebieha všeobecne ľahko.

Čo znamená, že ťažkosti ustupujú do 5 - 7 dní. Zvyčajne ešte niekoľko dní pretrváva slabosť a únava.

Situácia sa mení, ak sa ochorenie komplikuje. V tom čase sa môžu vyskytovať rôznorodé ťažkosti. Tie sú závislé od miesta a postihnutia orgánu či orgánového systému.

Určité skupiny ľudí sú náchylné na zhoršený a ťažší priebeh chrípky.

Komplikácie chrípky je potrebné predpokladať u viacerých skupín ľudí. Príkladom sú malé deti, naopak, i seniori, ale i u ľudia s chronickými ochoreniami, a to srdca, dýchacieho systému, ľudia s cukrovkou a oslabenou imunitou. 

Prevencia chrípky

Pri chrípke, ale aj chrípke podobných ochoreniach, je dôležitá hlavne prevencia.

Dôležitá je dlhodobá prevencia a hlavne tá, ktorá by mala začať pred sezónou.

Preventívne opatrenia zahŕňajú napríklad:

1. správnu životosprávu
2. dostatočný pohyb vonku, na čerstvom vzduchu
3. cvičenie a dobrá fyzická kondícia
4. otužovanie
5. dostatočný oddych a spánok
6. zníženie stresu a psychickej záťaže
7. dostatočnú hygienu, a to hlavne v chrípkovom období, umývanie rúk
8. používanie jednorazových vreckoviek
9. časté vetranie
10. v sezóne obmedzenie hromadných akcií, ako je kino, divadlo, koncerty a podobne
11. primerané oblečenie
12. vhodné potraviny
13. dostatok ovocia a zeleniny 
    • cesnak
    • citrusy
    • čaje
    • kyslá kapusta
    • šalát
    • špenát
    • brokolica a podobne...
14. doplnky výživy
    • vitamín C a D
    • zinok
    • probiotiká
    • kolostrum
    • betaglukán
    • echinacea

Veľa ľudí chrípku podceňuje. Prechodí ju.

Tento spôsob zvyšuje riziko vzniku komplikácií. Tie môžu mať oveľa horší dopad na zdravie či život človeka. A to v dlhodobom časovom horizonte - pre trvalé následky.

Vakcinácia a jej význam

Zmeny v antigénnom zložení sú podkladom k vypuknutiu každoročných epidémií. Aj keď, uvádza sa, že vakcinácia jedným kmeňom H a N čiastočne zabezpečí odolnosť pre príbuzné kmene.

Avšak, ak príde k antigénnemu posunu, teda driftu, vakcinácia nezabezpečí imunitu. Tieto zmeny sú podkladom skúmania a tvorby účinnej vakcíny na nadchádzajúci rok.

Zloženie vakcíny určuje každoročne Svetová zdravotnícka organizácia, skratka SZO - WHO World health organization. Riadi sa podľa vyskytnutých subtypov chrípky v predchádzajúcom období epidémie.

K dispozícií sú dva hlavné typy vakcíny: subjednotková vakcína pre staršie osoby a oslabená intranazálna vakcína v spreji.

Očkovanie na chrípku tvorí najdostupnejšiu a najúčinnejšiu formu ochrany pred chrípkou. Zabezpečí tvorbu protilátok (približne počas 14 dní). Majú úspešnosť v rozmedzí 70 - 90 %. Prípadne zmierňujú celkový priebeh ochorenia a znižujú riziko komplikácií.

U mladých ľudí zabráni vakcinácia ochoreniu a zníži tak ekonomické straty spôsobené ich pracovnou neschopnosťou. U starších nezabráni ochoreniu, ale zmierni jeho priebeh.

Hlavne u pacientov, ktorí majú pridružené iné závažné ochorenia typu chronickej obštrukčnej choroby pľúc, je očkovanie proti chrípke významnou prevenciou.

Odporúča sa očkovanie pred chrípkovou sezónou, koncom septembra až v októbri. A to každoročne, nakoľko má vírus schopnosť meniť svoje vlastnosti.

Očkovanie je bezpečné a vhodné pre dospelých a aj malé deti. Očkujú sa už deti od 6 mesiaca života.

Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1999 zriadila Strategickú poradnú skupinu expertov pre imunizáciu (The Strategic Advisory Group of Experts SAGE on Immunization). Tá ma na starosti vakcíny a imunizáciu, ich výskum, vývoj a aj dodanie.

Odporúčaná vakcinácia podľa SZO:

• pri dlhodobých ochoreniach
  • dlhodobé ochorenia respiračného systému
  • srdcovo - cievne ochorenia
  • ochorenia obličiek
  • cukrovka
  • poruchy imunity
  • pri ožarovaní, liečbe cytostatikami
• detí a mládeže
  • nad 6 mesiacov
  • predškolský a školský vek
• ľudia na 65 rokov a aj ich rodinný príslušníci
• zdravotnícky pracovníci a ľudia pracujúci v zdravotníckych či sociálnych zariadeniach
• tehotné ženy
• vojaci
• policajti
• ľudia pracujúci v bankách, obchodoch, na pošte či v doprave
• športovci

Očkovanie v tehotenstve

Odporúča pred hlavnou chrípkovou sezónou, teda od októbra až po december.

Očkovacie vakcíny sú každoročne upravované podľa zadania Svetovej zdravotníckej organizácie. Obsahujú neživé časti vírusu, ktoré sú pre tehotenstvo bezpečné.

Očkovacia látka proti chrípke je bezpečná rovnako pred aj počas tehotenstva a nie je problém s očkovaním ani po pôrode.

Časť imunity prechádza aj na dieťa v maternici. Po pôrode prostredníctvom kojenia aj v materskom mlieku. To zabezpečuje ochranu pred ochorením aj pre dieťa.

Očkovacie látky s obsahom živých častíc sú v období tehotenstva zakázané.

Samozrejme, v prípade zhoršenia zdravotného stavu je vždy odporúčané odborné vyšetrenie.

Kedy vyhľadať lekára?

Väčšina ľudí vie rozoznať prejavy chrípky, hlavne keď sa jedná o sezónne obdobie tohto ochorenia. Ak sa u vás vyskytujú niektoré z prejavov chrípky a nechcete riskovať žiadne komplikácie, je vhodné vyhľadať svojho lekára.

Ak je u vás prítomné sťažené či skrátené dýchanie, bolesti hrudníka a bolesť za hrudnou kosťou, neustupujúce závraty, záchvaty či celkové zhoršovanie stavu, je potrebné vyhľadať odborníka.

Hlavne u starších ľudí, detí, je lepšie pri chrípkových stavoch konzultovať stav s lekárom. Toto sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí sa dlhodobo liečia cestou pľúcneho lekára na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc či iné respiračné ochorenie.

Aj pri podozrení na iné respiračné ochorenie alebo prechladnutie je lepšie vyhľadať svojho lekára.

Rozdiely medzi chrípkou a COVID-19

Pri oboch týchto ochoreniach sa jedná v prvom rade o ochorenie dýchacieho systému, ktoré sa šíri tesným kontaktom hlavne v nevetraných priestoroch. Vírusy sa šíria kvapôčkami počas rozprávania, kašľa či kýchania.

Aj prejavy týchto dvoch ochorení sú podobné - od horúčky, kašľa, únavy, sťaženého dýchania, plného nosa, bolestí hrdla sa obe prejavujú aj svalovou slabosťou či bolesťami hlavy. Aj pridružené komplikácie týchto vírusových ochorení sú podobné.

Rozdiely v týchto dvoch ochoreniach sú dané vyvolávateľom, ktorý je u každého z týchto ochorení iný. Ako bolo spomínané vyššie v texte, chrípku spôsobuje vírus chrípky A alebo B, kdežto COVID-19 spôsobuje koronavírus prezývaný SARS-CoV-2.

Rozdielna je aj inkubačná doba týchto ochorení. Kým chrípka prepukne u človeka, ktorý sa s vírusom dostal do kontaktu, už po 1 - 4 dňoch, pri COVID-19 je to 2 - 14 dní.

Je zrejmé, že chrípka sa nešíri tak rýchlo, ako COVID-19.

Pri chrípkovej infekcii dochádza častejšie k nasadnutiu bakteriálnej superinfekcie na respiračný trakt, ako pri koronavíruse. Na druhej strane, COVID-19 je nebezpečný tým, že môžu pri ňom vznikať krvné zrazeniny.

Vakcína proti chrípke neochráni pred ochorením COVID-19.