Chlamýdiová infekcia: Prečo vzniká a ako sa prejavuje u mužov či žien?

Spôsobujú ich baktérie rodu Chlamydia alebo Chlamydophila, a v závislosti od jednotlivých druhov tejto baktérie vyvolávajú široké spektrum infekčných ochorení – okrem najčastejšie zmieňovaných infekcií pohlavných orgánov sú pôvodcami tiež infekcie očí alebo dýchacieho systému.

Chlamýdie sú mikroorganizmy – baktérie bežne sa vyskytujúce v prírode. Z hľadiska štruktúry sú to malé gram-negatívne baktérie, ktoré žijú vo vnútri buniek. Hovoríme o intracelulárnych baktériách.

Napádajú sliznice vystlané epitelom (typ tkaniva).

Od iných gram-negatívnych baktérií sa odlišujú v zložení bunkovej steny. Tá neobsahuje kyselinu muramovú, obsahuje však väčšie množstvo lipidov.

Bunky tejto baktérie sú schopné rásť a množiť sa, avšak nedisponujú vlastným enzymatickým systémom pre tvorbu adenozíntrifosfátu (ATP).

ATP je organická zlúčenina, ktorá je univerzálnym zdrojom energie pre bunky.

Energiu pre vlastné potreby preto chlamýdie získavajú z buniek hostiteľa. Podľa toho dostali pomenovanie vnútrobunkové energetické parazity.

Chlamýdie sa vzhľadom na svoju absolútnu energetickú závislosť od hostiteľských buniek považovali v minulosti za prvoky, neskôr za vírusy väčších rozmerov.

Prežívanie chlamýdií mimo hostiteľského organizmu je pomerne krátke. Vo vode s teplotou do 50 °C prežívajú po dobu 30 minút, v odumretých orgánoch v rozmedzí 1 – 7 dní.

Aj ich odolnosť voči chemickým a fyzikálnym vplyvom je nízka. Sú citlivé na mnohé dezinfekčné prostriedky na báze 70 % etanolu, formaldehydu atď. Taktiež je možné ich inaktivovať vlhkým alebo suchým teplom.

Klasifikácia baktérií čeľade Chlamydiaceae na rody a druhy v tabuľke

Prehľad vybraných druhov chlamýdií a ich pôsobenia na hostiteľa (tabuľka)

Chlamýdie spôsobujú vznik bakteriálnych infekčných ochorení rôznych orgánov a tkanív. Niekedy sa tieto ochorenia označujú všeobecným pojmom chlamydiózy.

Prvou objavenou baktériou z čeľade Chlamydiaceae bola Chlamydia trachomatis v roku 1907.

Najrozšírenejším druhom chlamýdií je Chlamydia trachomatis, ktorá je pôvodcom infekcie genitálneho traktu. Je to zároveň aj najčastejšia infekcia, ktorá sa v súvislosti s chlamýdiami spomína v literatúre.

Chlamýdiová infekcia genitálií

Genitálna chlamydióza predstavuje jednu z najfrekventovanejších pohlavne prenosných ochorení. Vyskytuje sa častejšie ako kvapavka alebo syfilis.

Postihuje mužov aj ženy, u žien je však výskyt tohto ochorenia vyšší. Častejšie sa vyskytuje u mladých sexuálne aktívnych ľudí, najmä u žien vo veku 15 – 24 rokov.

Prieskumy ukazujú, že počet chlamýdiových infekcií v Európe neustále rastie.
Ročne pribudnú približne tri milióny nových prípadov ochorenia.

Hlavné nebezpečenstvo chlamýdiovej infekcie spočíva v tom, že v značnej väčšine prípadov má bezpríznakový priebeh (až 80 % infekcií u žien a 50 % infekcií u mužov je bez sprievodných príznakov).

Bezpríznaková infekcia odďaľuje diagnózu a môže viesť k vzniku závažných zdravotných následkov. Ak je infekcia nespoznaná už v ranom štádiu, prvými príznakmi sú pomerne vážne a neskoré komplikácie, ktoré sú v mnohých prípadoch už nezvratné.

Neliečená genitálna chlamydióza môže u žien spôsobiť chronický hlboký panvový zápal, mimomaternicové tehotenstvo až neplodnosť.

Kľúčovým faktorom pre zistenie už existujúceho ochorenia je preto pravidelná prehliadka u lekára.

Infekcia sa šíri kvapôčkami alebo priamym kontaktom z človeka na človeka.

Baktéria sa najčastejšie prenáša nechráneným pohlavným stykom s infikovanou osobou (vaginálnou, análnou alebo orálnou formou). Hovoríme o pohlavne prenosnej chorobe.

Ženy sa infikujú najčastejšie cez kŕčok maternice, konečník alebo aj hrdlo.
U mužov sa infekcia dostáva do organizmu cez močovú rúru, konečník alebo hrdlo.

Najčastejšími rizikovými faktormi vzniku a prenosu infekcie sú:

• Nechránený pohlavný styk
• Nižší vek (< 24 rokov)
• Nový sexuálny partner
• Striedanie sexuálnych partnerov

Okrem pohlavného styku sa infekcia môže prenášať aj inými cestami, napríklad z infikovanej matky na dieťa počas pôrodu. Vo veľmi výnimočných prípadoch bol zaznamenaný prenos infekcie cez očnú sliznicu.

Hovoríme o tzv. tichej infekcii.

Neprítomnosť príznakov rozvinutého ochorenia a s tým súvisiaca nevedomosť o infekčnosti spôsobuje, že postihnutí ľudia šíria infekciu ďalej na svojich sexuálnych partnerov. K šíreniu ochorenia prispieva aj fakt, že sa jeho príznaky objavia až neskôr (ak vôbec), niekoľko týždňov po pohlavnom styku s infikovaným človekom.

Príznaky infekcie u žien

U žien, ktoré sa nakazia chlamýdiami, primárne dochádza k infikovaniu krčka maternice. Vzniká zápal krčka maternice, ktorý sa odborne nazýva cervicitída.

Najčastejšími príznakmi zápalu sú:

• hnisavý výtok z pošvy,
• niekedy sprevádzaný krvácaním,
• svrbenie pošvy
• a tupá bolesť v podbrušku.

Niekedy dochádza k infekcii močovej rúry, čo vedie k vzniku zápalu – uretritídy.

Prejavuje sa:

• ťažkosťami pri močení, ako je bolesť alebo pálenie,
• a laboratórne zistiteľnou prítomnosťou bielych krviniek až hnisu v moči.

Vzhľadom na pomerne tesnú anatomickú blízkosť močovodu a pošvy, zápal pohlavnej a močovej sústavy mnohokrát koexistuje.

Infekcia sa môže z krčka maternice dostávať až do vyššie lokalizovaných reprodukčných orgánov, a teda do maternice, vajíčkovodov a okolitých tkanív. Tu spôsobuje závažný hlboký panvový zápal, pri ktorom je potrebná intervencia lekára.

Príznaky tohto zápalu zahŕňajú:

• silnú bolesť a citlivosť v panvovej oblasti,
• horúčku
• prípadne nevoľnosť.

Negatívnym následkom hlbokého panvového zápalu u žien je vznik chronickej panvovej bolesti, neplodnosti alebo mimomaternicového tehotenstva.

Postihnutie vajíčkovodov môže viesť k vytvoreniu cysty, ktorá zužuje ich priechodnosť. To môže byť jedným z faktorov prispievajúcim k neplodnosti u žien.

Pri priamom infikovaní rektálnej oblasti, alebo rozšírení chlamýdií z vaginálnej oblasti do oblasti konečníka, dochádza k rozvoju zápalu konečníka – proktitíde.

Prejavuje sa:

• nutkaním na stolicu,
• bolesťou,
• svrbením
• alebo krvácaním z konečníka s prímesou hnisu.

Pri kontakte infikovaných genitálnych výlučkov s očami sa môže rozvinúť zápal očných spojiviek – konjunktivitída s príznakmi ako:

• je začervenanie,
• opuch,
• svrbenie a podráždenie očí,
• alebo tiež citlivosť na svetlo.

Chlamýdiová infekcia očí je veľakrát zamieňaná s inými, častejšie sa vyskytujúcimi očnými infekciami.

V ojedinelých prípadoch dochádza pri kontakte baktérie s ústnou dutinou alebo hrdlom k vzniku zápalu hltanu – faryngitíde. Príznakom zápalu môže byť kašeľ, horúčka a bolesť hrdla.

Chlamýdiová infekcia v tehotenstve

U tehotných žien s neliečenou chlamýdiovou infekciou môže dôjsť k predčasnému pôrodu.

Počas pôrodu môže infikovaná matka preniesť infekciu na novorodenca a spôsobiť u neho rozvoj zápalu spojoviek a zápalu pľúc. Kľúčovou metódou prevencie novorodeneckých chlamýdiových ochorení je preto pravidelná kontrola a prípadná liečba chlamýdií u tehotných žien.

Novorodenci, ktorý sa narodia matkám infikovaným chlamýdiami, majú až 70 % pravdepodobnosť nákazy.

Všetky tehotné ženy by mali byť sledované z hľadiska výskytu chlamýdiovej infekcie už počas prvej gynekologickej prehliadky.

Tehotné ženy vo veku menej ako 25 rokov a tehotné ženy, ktoré majú zvýšené riziko vzniku chlamýdiovej infekcie (napríklad nový sexuálny partner, viacerí sexuálni partneri) by mali byť opätovne odsledované v treťom semestri tehotenstva.

Príznaky infekcie u mužov

Typickým následkom genitálnej infekcie chlamýdiami u mužov je vznik zápalu močovej rúry – uretritídy. Prejavuje sa najmä hlienovitým alebo vodovým výtokom a ťažkosťami pri močení, ako je bolesť alebo pálenie.

V menšej miere môže infekcia spôsobiť zápal nadsemeníkov – epididymitídu s príznakmi ako bolesť, citlivosť alebo opuch nadsemenníkov.

Infekcia sa môže rozšíriť dokonca aj na prostatu a spôsobiť zápalové komplikácie ako horúčka, bolesť pri pohlavnom styku a tiež bolesť v krížovej oblasti chrbtice.

Rovnako ako u žien, aj u mužov sa môže infekcia chlamýdiami prejaviť zápalom konečníka, zápalom očných spojiviek alebo zápalom hltanu

Čítajte tiež: 
Čo spôsobuje chronickú panvovú bolesť a ako sa lieči?

Tabuľkový prehľad najčastejších príznakov genitálnych chlamýdiových infekcií u žien a mužov

Na diagnostiku sa v súčasnosti používa niekoľko metód. Vo všeobecnosti ich delíme na metódy priameho a nepriameho dôkazu.

Priamy dôkaz sa vykonáva priamo na odobratom bunkovom materiáli.

Nepriamy dôkaz je založený na stanovení titra protilátok. Ide o typ krvného testu používaného na zistenie prítomnosti a hladiny protilátok v krvi, ktoré si organizmus vytvoril ako odpoveď na vzniknutú infekciu.

Metódy nepriameho dôkazu sa nikdy nepoužívajú samostatne, sú vždy len doplnkom ku priamemu dôkazu na dotvorenie celkového klinického obrazu.

Výtery pre priamy dôkaz sa odoberajú z krčka maternice, močovej rúry, spojiviek, nosohltanu alebo konečníka. Pri nepriamych dôkazoch sa používajú vzorky krvi.

Metódy priameho a nepriameho dôkazu chlamýdiovej infekcie (tabuľka)

Aký je priebeh a postup chlamýdií?

Rast a rozmnožovanie chlamýdií

Vývojový cyklus chlamýdií je v porovnaní s ostatnými mikroorganizmami výrazne odlišný. Počas neho prechádzajú chlamýdie dvomi základnými procesmi.

Na začiatku dochádza k infekcii hostiteľskej bunky. Baktéria sa po kontakte s bunkou hostiteľa dostáva do jej vnútra a to prostredníctvom fagocytózy. Fagocytóza je proces, kedy sa baktéria vnorí do membrány bunky, tá ju obalí do vezikuly a tejto podobe ju dopraví do vnútra bunky.

Baktéria do bunky preniká v podobe vysoko infekčného tzv. elementárneho telieska. Elementárne telieska majú špeciálny obal, ktorý ich chráni pred obrannými mechanizmami napadnutej bunky, a tak dokážu v bunke prežívať.

Špecifický vývojový cyklus chlamýdií z nich robí veľmi odolný druh baktérií voči pôsobeniu antibiotík.

Niekoľko hodín po vstupe do bunky sa elementárne telieska menia na retikulárne telieska, ktoré sú väčšie a zároveň už málo infekčné. Ich úlohou je intenzívne sa deliť, čím dochádza k množeniu baktérie.

Po delení sa telieska opäť dostávajú do podoby elementárnych teliesok, prenikajú do priestoru mimo bunky a napádajú ďalšie bunky hostiteľa. Takýmto spôsobom dochádza k šíreniu infekcie v organizme.

Počas jedného vývojového cyklu dochádza k vytvoreniu až 10 000 teliesok v jednej hostiteľskej bunke.

Vývojový cyklus sa končí rozpadom, resp. usmrtením hostiteľskej bunky (hovoríme o priamej deštrukcii buniek). Celý cyklus trvá približne 48 – 72 hodín a je charakteristický pre akútnu formu chlamýdiovej infekcie.

Okrem akútnej formy rozlišujeme aj chronickú formu chlamýdiovej infekcie. Pri tejto forme sa retikulárne telieska premenia, namiesto elementárnych teliesok, na perzistujúce telieska.

Tieto telieska sú najväčšie, nie sú schopné deliť sa a prežívajú vo vnútri hostiteľských buniek dlhší čas, až do vzplanutia ďalšieho ataku akútnej infekcie. Sú príčinou chronicity ochorenia.

Odpoveď organizmu na infekciu

Množenie baktérie a rozvoj infekcie vyvolá v hostiteľskom organizme vznik imunitnej reakcie. Dochádza k aktivácii buniek imunitného systému, ale taktiež aj k tvorbe protilátok.

Protilátky sú detekovateľné až po 2 – 3 týždňoch od začatia ochorenia, čo je potrebné brať do úvahy pri diagnostike.

Inkubačná doba, tzn. doba od infikovania do výskytu prvých príznakov, je približne 1 – 3 týždne.

Chlamýdie vedia významným spôsobom modifikovať priebeh prirodzenej imunitnej odpovede hostiteľa. Je to vďaka ich schopnosti napádať bunky imunitného systému alebo ich špecifickej forme parazitizmu vo vnútornom prostredí buniek.

Finálna odpoveď organizmu na prebiehajúcu infekciu preto závisí od vlastností samotnej baktérie (druh, invazivita atď.) a tiež od stavu imunity hostiteľa.

Nákaza chlamýdiami je akútna, priebeh ochorenia je však chronický, teda dlhodobý. Po akútnej fáze príznaky zvyčajne rýchlo ustupujú, avšak bez liečby k eliminácii baktérie nedochádza.

Baktéria tak pretrváva v bunkách hostiteľa aj niekoľko rokov a tak je ložiskom mikrozápalov, ktoré môžu kedykoľvek prepuknúť do ďalšieho akútneho ataku.

Infekcia chlamýdiami sa môže opätovne vyskytovať aj u ľudí, ktorý už prekonali infekciu v minulosti.

Chlamýdiová infekcia dýchacieho systému

C. pneumoniae najčastejšie vyvoláva infekciu horných dýchacích ciest, konkrétne zápal hltanu – faryngitídu a zápal krčných mandlí – tonzilitídu.

V porovnaní s rovnakými zápalmi vyvolanými inými druhmi baktérií, napríklad streptokokmi, býva priebeh chlamýdiovej infekcie miernejší.

V zriedkavejších prípadoch spôsobujú chlamýdie zápal prínosových dutín a zápal ucha.

Veľmi časté sú tzv. duálne infekcie, pri ktorých prebieha infekcia chlamýdiami súbežne s iným patogénom.

Pri postihnutí dolných dýchacích ciest dochádza k vzniku zápalu priedušiek – bronchitídy, s akútnym alebo chronickým priebehom.

V závažnejších prípadoch sa rozvíja zápal pľúc – pneumónia. Jeho priebeh sa od zápalu pľúc vyvolaného typickými patogénmi líši dlhšie trvajúcim kašľom, kratšími a menej častými horúčkami.

Zápal pľúc vyvolaný chlamýdiami predstavuje približne 6 – 25 % zo všetkých prípadov zápalu pľúc.

Rizikovou skupinou pacientov, u ktorých môže byť priebeh chlamýdiovej infekcie výrazne zhoršený, sú nasledovní pacienti:

• Geriatrickí pacienti.
• Pacienti s cystickou fibrózou.
• Pacienti so zníženým počtom bielych krviniek.
• Pacienti s už existujúcimi a dlhodobými pľúcnymi ochoreniami (napríklad astma).

Chlamýdiová nákaza sa šíri kontaktom medzi ľuďmi, najčastejšie kvapôčkovou infekciou.

Diagnostika prebieha výterom z horných dýchacích ciest alebo, častejšie a presnejšie, dôkazom z hlienu. V liečbe sa používajú rovnaké postupy, ako v prípade genitálnych chlamýdiových infekcií.

V prípade C. pneumoniae bolo dokázané, že spôsobuje aj nozokomiálne infekcie, tzn. infekcie vznikajúce u hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach.

Zopár slov na záver

Na záver môžeme spomenúť ďalšie infekčné ochorenie, spôsobené tentokrát druhom Chlamydophila psittaci.

Postihuje najčastejšie papagáje, vtedy hovoríme o psitakóze, alebo môže napádať aj iné druhy vtákov, napríklad holuby alebo hydinu. V tomto prípade sa nazýva ornitóza.

Infekcia môže byť prenášaná z vtákov na človeka a postihuje najmä dýchacie cesty, v závažnejších prípadoch srdce, pečeň alebo mozog.

Prejavuje sa vznikom:

• náhlej horúčky,
• bolestí hlavy a svalov,
• niekedy je pridružené aj vracanie.

Diagnostika a liečba je založená na rovnakých, už spomínaných princípoch.