Koronavírus - COVID-19

Koronavírusy tvoria širokú skupinu. Avšak, tento nový variant dokázal preniknúť do pandémie. Obáva sa ho celý svet.

Vzplanutie epidémie začalo v Číne, presnejšie v meste Wuhan (ktoré má približne 11 miliónov obyvateľov). Z Číny sa od konca decembra 2019 vírus rýchlo rozšíril po celom svete.

V Európe, presnejšie v Taliansku vzniklo nové epicentrum. Ale, vysoké počty infikovaných ľudí hlásia i iné štáty, ako je Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a tak ďalej.

Slovensko hlási prvý prípad 6.3. 2020.

Čo sú to koronavírusy,
čo je to nový koronavírus a
čo COVID-19?

Koronavírusy sú širokou rodinou vírusov, ktoré postihujú cicavce a vtáky. U ľudí spôsobujú bežné akútne ochorenia dýchacích ciest, ale taktiež ťažké formy. 

U zvierat môžu vyvolať rozličné ťažkosti, ako napríklad u vtákov dýchacie ochorenia a u ošípaných a hovädzieho dobytka hnačky.

Virus > Riboviria > Nidovirales > Coronaviridae > Orthocoronavirinae.

Fakty:

• typ (+)ssRNA
• veľkosť 120 nm
• genóm má zhruba 30 000 báz
• kvapôčková infekcia
• zoonotické ochorenia = šíria medzi zvieratami
• zoonózy - infekcia prechádza zo zvieraťa na človeka
• SARS-COV-2 sa pravdepodobne preniesol z netopiera na človeka

Prostredník medzi prechodom z netopiera na človeka nie je do teraz známy. Možný je priamy prechod, nakoľko časti tiel a exkrementy netopierov používa čínska ľudová medicína.

Známe sú 4 rody vírusu , ktoré vyvolávajú ochorenia u zvierat i ľudí: 

1. alphacoronavirus - má viacero subtypov, u ľudí, ošípaných, netopierov
2. betacoronavirus - myší coronavirus, taktiež u ľudí, netopierov, tiav, králikov, ježkov, a iných, zahŕňa SARS, MERS či SARS-CoV-2
3. gamacoronavirus - vtáčie koronavírusy, vyvolávajú ochorenia iných zvierat a ľudí
4. deltacoronavirus - vtáčie vírusy

Zmienky zo 60. rokoch 20. storočia ako infekčná bronchitída kurčiat. 

Vírus má názov odvodený zo svojho vzhľadu. Ten je okrúhly, oválny až podlhovastý. Z obalu vystupujú výbežky, ktoré pripomínajú kráľovskú korunu i slnečnú korónu.

Ľudské koronavírusy

Koronavírusy vyvolávajú u ľudí bežné, nezávažné akútne ochorenia horných dýchacích ciest, ktoré poznáme pod prejavmi prechladnutia či chrípke podobného ochorenia.

Avšak, druhú skupinu tvoria tie, ktoré sa vyznačujú ťažkým až kritickým priebehom. Ochorenie ktoré vyvolajú sa komplikuje a môže končiť smrťou.

U ľudí vyvoláva ochorenia 7 subtypov, a to:

1. ľudský koronavírus 229E
2. ľudský koronavírus OC43
3. SARS-CoV (rok 2002 - 2003)
   • prvým zo závažných CoV
   • potvrdených približne 8098 prípadov
   • 774 obetí, čo je približne 9,6 % miera úmrtia
   • SARS = Severe acute respiratory syndrome
   • ťažký akútny syndróm dychovej nedostatočnosti = syndróm akútneho respiračného zlyhania
4. HCoV NL63 (rok 2004)
5. HKU1 (rok 2005)
6. MERS-CoV (v roku 2012)
   • druhý v poradí zo závažných foriem
   • Middle East respiratory syndrome = Blízkovýchodný respiračný syndróm
   • 136 zaregistrovaných chorých zomrelo 58 nakazených
   • úmrtnosť približne 43 %
   • do roku 2017 bolo hlásených zhruba 2000 prípadov MERS
7. SARS-CoV-2 (2019 - 2020)
   • nový koronavírus, ktorý môže prebiehať kriticky
   • úmrtnosť odhadovaná na 2,3 % (pri klinicky preukázaných a potvrdených prípadoch)

Zhruba sa teda delia na nezávažné a závažné formy. Závažné sú SARS, MERS a SARS-CoV-2.

Zaujímavosť: 
Analýza zistila, že existujú dva subtypy SARS-CoV-2. 
Typ L = vyvoláva 70 % ochorení. 
Typ S = 30 % prípadov. 

Čo je to COVID-19?

COVID-19 (CoViD-19) z anglického Coronavirus disease 2019 = koronavírusová choroba z roku 2019. 

Akútne respiračné ochorenie, ktoré postihuje primárne horné dýchacie cesty a neskôr sa môže komplikovať vírusovým zápalom pľúc. 

Priebeh ochorenia je bezpríznakový, mierny, stredne ťažký až kritický. Keď sa komplikuje zlyhaním dýchania, viacerých orgánov a šokovým stavom a môže končiť smrťou. 

Následne sa v prípade závažnejšieho priebehu rozširuje na dolné dýchacie cesty a pľúca. Vyvoláva obojstranný vírusový zápal pľúc.

Výsledkom môže byť komplikovaný závažný akútny respiračný syndróm.

Prvýkrát bolo ochorenie spozorované koncom roka 2019 v Číne. Mesto Wuhan sa stáva epicentrom šírenia. 

Uvažuje sa nad prvotným ohniskom na Wuhanskom trhovisku, kde sú ľudia v úzkom kontakte so zvieratami.

V roku 2020 vypukla pandémia, ktorá zasiahla celý svet. Slovensko nevynímajúc.

Príčinou šírenia je kvapôčková infekcia. 

Vírus sa šíri kašľom, kýchaním a blízkym kontaktom, rozhovorom. Nakoľko sa čiastočky vírus nachádzajú v telesných tekutinách a v hliene nakazeného človeka, prenášača. 

Infikovaný aerosól môže kontaminovať okolité predmety, veci každodenného používania a iné blízke objekty z prostredia, kde sa pohybuje človek.

Je dokázané, že vírus vo vzduchu pretrváva 30 minút až 3 hodiny a môže sa presunúť až na 4,5 metra.

Naviac...

Vírus prežíva dlhší čas i na materiáloch ako: 
Papier, kartón 24 hodín. 
Plast až 5 dní. 
Latex (rukavice) viac ako 8 hodín.

K šíreniu prispieva priamy prenos kašľom, keď sa kontaminovaný aerosól dostáva cez nos a ústa do tela zdravého človeka.

1 zakašľanie vypudí do okolia až 3000 kvapôčok respiračných vírusov,
a to pri ochorení COVID-19 či chrípke.

Rizikový je i nepriamy prenos kontaminovanými rukami, a to pri dotyku tváre, očí, nosa a úst.

Preto sa pri prevencii šírenia zdôrazňuje hygiena a očista prostredia.

Inkubačný čas je v priemere 5 - 6 dní. Celkovo je stanovený na 1 až 14 dní.

Vírus vyvolá akútne respiračné ochorenie.

COVID-19 sa vyznačuje hlavnými príznakmi:

1. únava, slabosť, malátnosť
2. bolesť celého tela, kĺbov, svalov, hlavy
3. zvýšenie telesnej teploty až horúčka (telesná teplota nad 38 °C)
4. zimnica/triaška
5. suchý kašeľ
6. sťažené dýchanie

Ochorenie má v tomto štádiu prejavy ako iné akútne respiračné ochorenia (ARO), príkladom je chrípka a jej podobné choroby. 

Pričom, pri ochorení sa vyskytujú tiež ostatné symptómy. Neskôr bolo pozorovaním zistené, že ide o približné percentuálne prerozdelenie symptómov.

Percentuálne znázornenie ťažkostí pri COVID-19:

• horúčka - 87,9 % prípadov
• suchý kašeľ má 67,7 % chorých
• únava u 38,1 %
• zahlienenie 33,4 %
• sťažené dýchanie 18,6 %
• bolesť kĺbov a svalov 14,8 %
• bolesť hrdla 13,9 %
• bolesť hlavy 13,6 %
• zimnica 11,4 %
• nevoľnosť a vracanie 5 % 
• nádcha 4,8 %
• hnačka 3,7 %
• vykašliavanie krvi 0,9 %
• zápal očných spojoviek 0,8 %
• strata čuchu a chuti

Zo štúdie u 138 hospitalizovaných pacientov vo Wuhane prebiehalo:

• 98,6 % prípadov s horúčkou
• 69,6 % s únavou
• 59,4 % i so suchým kašľom.

Menej časté príznaky sú tráviace ťažkosti, bolesť brucha, hnačka či vracanie.

Laboratórne sa dokazuje prítomnosť vírusu pomocou metódy RT-PCR alebo vyšetrením protilátok. Plus, doplní sa krvný obraz, CRP, sedimentácia erytrocytov FW a iné parametre podľa ťažkostí.

Pri zápale pľúc je na RTG prítomný obraz infiltrácie pľúcneho tkaniva. 

Doplniť sa môžu zobrazovacie metódy, ako je CT a iné, a to podľa prebiehajúceho stavu.

Samozrejme, dôležitá je anamnéza a cestovateľská anamnéza.

Priebeh ochorenia môže byť:

1. bezpríznakový = asymptomatický - neznáme %
2. mierny - 80,9 % prípadov
3. stredne ťažký - 13,8 % prípadov
4. kritický - 4,7 % prípadov

Celkový počet nakazených s miernymi ťažkosťami bude vyšší,
nakoľko nebol testovaný každý človek. 

U väčšiny ľudí je prítomná horúčka. K tej sa pridružuje zimnica, slabosť a únava. Bolesť celého tela, svalov a hlavy sú rovnako súčinnými prejavmi.

Tento priebeh je prítomný približne u 80 % chorých.

Avšak, u 13,8 % prípadov sa do 24 až 48 hodín vyvíja obojstranná pneumónia, teda zápal pľúc. K nemu patrí i sťažené dýchanie (dušnosť, dyspnoe). Približne 5 % chorých si vyžaduje intenzívnu liečbu. 

Rizikom je prevalenie stavu do zlyhania dýchania. Následne môže stav progredovať do multiorgánového zlyhania až šokového stavu. 

Najzávažnejšou komplikáciou sa tak stáva smrť.

Rizikový priebeh sa predpokladá u:

• starých ľudí nad 65 rokov, hlavne nad 70. a 80. rok života
• u ľudí s chronickými ochoreniami, srdca, pľúc, cukrovkou
• u ľudí s oslabenou imunitou
• u fajčiarov

Štúdia z pozorovania 138 hospitalizovaných ukázala:

Od prvého príznaku po sťažené dýchanie prešlo 5 dní, po hospitalizáciu približne 7 dní, po ARDS (syndróm akútnej respiračnej tiesne) 8 dní.

Pritom, ARDS sa vyvinula u 20 % hospitalizovaných a umelá pľúcna ventilácia bola treba u 12,3 %. Ďalej sa zistilo, že 10. deň je významný v progresii ochorenia.

Doba liečby v prípade miernych foriem bola približne 2 týždne.

Ťažké stavy si vyžadovali liečbu od 3 až do 6 týždňov.

Pri kritických formách prešlo od prvého príznaku po smrť približne 8 týždňov.

Miera úmrtnosti na COVID-19 podľa vekovej kategórie:

• 14,8 % po 80. roku života = najvyššia miera úmrtí
• 8,0 % od 70. do 80. roku života
• 3,6 % po 60. roku života
• 1,3 % v období po 50. roku
• 0,4 % u 40 ročných
• 0,2 % do veku 38 rokov

Celková miera úmrtnosti je približne 2,3 %.

Pýtate sa na približnú dobu trvania ťažkostí?

Doba liečenia nezávažných foriem COVID-19 je približne 14 dní. Avšak, i po odznení ochorenia pretrváva slabosť, únava, zvýšená vyčerpateľnosť. A to i viac ako 2 týždne.

Ako prebieha ochorenie u detí?

U detí má všeobecne mierny priebeh. Do 9. roku života nie je známy prípad úmrtia.

Z pozorovaní z Číny sa zistilo, že vírus sa medzi deťmi šíri pomerne rýchlo. I preto sú významným článkom v prenášaní SARS-CoV-2. 

U detí zväčša ochorenie prebieha mierne. 

Závažné komplikácie sa môžu vyskytnúť u detí s dlhodobým ochorením.

Rovnako ako u dospelých, i u detí prebieha ochorenie bezpríznakovo alebo v miernej forme. V klinickom obraze s horúčkou, malátnosťou a slabosťou i suchým kašľom.

Ochorenie bolo dokázané i u novorodencov. Prenos nastal v priebehu niekoľkých dní po pôrode od pozitívne testovanej matky či iného člena rodiny.

Celkovo u detí sa môže...

Pridružujú sa tráviace ťažkosti, vracanie, nádcha, bolesť hrdla. 

COVID-19 a tehotenstvo

Akékoľvek vírusové ochorenie môže počas tehotenstva prebiehať s vyššou intenzitou. Platí to pri chrípke, a teda i pri COVID-19.

Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by ochorenie malo horší priebeh. Rovnako, nepotvrdilo sa ani to, že by vírus prechádzal cez placentu na plod. Nie je dokázaný ani prenos z rodičky na novorodenca.

Avšak, COVID-19 nie je dostatočne preskúmané a preto sú odpovede na túto tému stále otvorené.

Viac o novom koronavíruse vám ponúkame i v článkoch:

• Čo je nový koronavírus a COVID-19? Ako sa prejavuje a šíri? Dá sa liečiť?
• Nový koronavírus: Príznaky, podobnosť a odlišnosti s chrípkou
• Nový koronavírus: Ako sa prenáša a ako sa dá chrániť?
• Aký je priebeh ochorenia pri Koronavíruse COVID-19?
• Nový koronavírus: COVID-19 na Slovensku
• Ako sa chrániť pred novým koronavírusom COVID-19? Prinášame 8 efektívnych zásad a opatrení
• Ako dlho prežije nový koronavírus na plaste, papieri či na mobile, iných povrchoch a vo vzduchu?
• Koronavírus COVID-19: Nová vakcína a doterajšia liečba
• Aký respirátor je účinný proti koronavírusu / COVID-19? Je potrebná ochrana FFP1, FFP2 či FFP3? Alebo postačuje maska?