Pri cievnej mozgovej príhode dochádza k rôznym príznakom, ktoré sú dobre rozpoznateľné. Mozgovocievne ochorenia sú treťou najčastejšou príčinou smrti a invalidity.
Skoré odhalenie a včasná liečba je kritériom pre dobrú prognózu.
Cievnu mozgovú príhodu poznáme aj vďaka iným názvom, ako je napríklad náhla mozgová príhoda, porážka, mozgový infarkt, iktus, apoplexia, mozgová mŕtvica či krvácanie do mozgu.
Podobne známe sú aj skratky CMP či NCMP, teda cievna mozgová príhoda a náhla cievna mozgová príhoda. Pričom vyjadrujú rovnakú skupinu cievnych ochorení mozgu, odborne aj cereborvaskulárne ochorenia.
Mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a invalidity vo vyspelých krajinách po srdcových a onkologických ochoreniach. Úmrtnosť na mozgovú príhodu sa pohybuje v rozmedzí približne 100 - 200 / 100 000 obyvateľov Slovenska.
Toto ochorenie je ekonomicko spoločenským problémom aj v dnešnej dobe, keď je odborná starostlivosť časovo dostupná a na dobrej úrovni.
Cievna mozgová príhoda je definovaná ako:
Náhle vzniknuté ochorenie zapríčinené rýchlo sa rozvíjajúcou ložiskovou stratou mozgových funkcií. Pričom príznaky pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín alebo sú následkom úmrtia. A to v tom prípade, keď bola dôsledkom smrti cievna príčina.
Mozog je orgán náročný na prísun kyslíka a cukru
Pre správnu činnosť mozgu je dôležitý neustály prísun kyslíka a cukru.
Glukóza, čiže cukor je jediným zdrojom energie pre nervové bunky a denne jej mozog spotrebuje približne 115 g. Spotreba je približne 5,5 mg na 100 gramov mozgového tkaniva, čo je 75 mg za minútu pre celý mozog.
Spotreba kyslíka je približne 3,5 ml na 100 gramov mozgového tkaniva, čiže 50 ml za jednu minútu pre celý mozog. Táto hodnota predstavuje asi 15 - 20 percentnú potrebu kyslíka pre celý organizmus. A preto je potrebný stály a dostatočný prietok krvi mozgom.
To predstavuje 50 - 60 ml krvi na 100 gramov mozgového tkaniva za jednu minútu.
Experimentálne bolo zistené, že mozgová ischémia, teda úplná spotreba kyslíka v mozgu nastáva približne po 2 - 8 sekundách. Po 12 sekundách nastáva porucha vedomia, kolaps, bezvedomie. Elektrická aktivita nie je na EEG prítomná po 30 - 40 sekundách.
Nezvratné poškodenie mozgu nastáva po 3 - 4 minútach. Po 9 minútach nie je možné prežitie pre úplnú ischémiu mozgu.
Výnimkou je iba stav podchladenia, čiže hypotermie, keď sa energetická a kyslíková náročnosť mozgu výrazne znižuje.
Preto pri ložiskovom, ale aj pri celkovom nedokrvení či čiastočnom, nedokrvení dochádza k poruche funkcie centrálnej nervovej sústavy náhle. Mozgové bunky sa počas života už ďalej nedelia, čo v prípade dlhodobého nedokrvenia znamená nezvratné poškodenie, a tým aj trvalé neurologické ťažkosti.
Foto: Cerebrinol
Poznáme viacero typov cievnej mozgovej príhody
Náhla cievna mozgová príhoda sa delípodľa toho, aký má mechanizmus vzniku.
Rozdeľuje sa na dva základné typy. A teda na ischemickú a krvácavú. Pričom príznaky oboch typov bývajú podobné. To ako sa CMP prejavuje závisí od miesta, rozsahu a dĺžky poruchy prekrvenia mozgového tkaniva.
Ischemická cievna mozgová príhoda je príčinou nedokrvenia pre trombózu, a teda aj aterosklerózu mozgových tepien, alebo embóliu uvoľneného trombu, čiže embolusu (krvnej zrazeniny) z inej časti tela a jeho zanesením krvou do mozgových tepien. Pričom asi 80 - 83 % prípadov tvorí ischemická príhoda.
Hemoragická, teda krvácavá mozgová príhoda, je vo veľkej miere spôsobená vysokým krvným tlakom alebo prasknutím poškodenej cievy, napríklad v mieste aneuryzmy. Pričom intracerebrálne krvácanie sa vyskytuje asi v 15 % prípadov.
Subarachnoidálne krvácanie, ktoré je inou formou krvácavej príhody, je zastúpené približne v 5 % zo všetkých cievnych mozgových príhod.
Tabuľka uvádza hlavné delenie CMP a niektoré príčiny
Ischemická NCMP mozgový infarkt
Intracerebrálne krvácanie ICH
Subarachnoidálne krvácanie SAH
Ateroskleróza veľkých extra a intrakraniálnych tepien
Hypertenzné
Vakovitá aneuryzma
Ateroskleróza malých mozgových tepien
Cerebrálna amyloidová angiopatia
Disekcia cievy
Kardiogénny embolizmus
Cievne malformácie, ako napríklad artériovenózna malformácia (AVM) rupturovaná vakovitá aneuryzma
Artériovenózna malformácia (AVM)
Hyperkoagulopatie
Primárny nádor alebo metastáza
Neoplazma (melanóm)
Vaskulitídy
Sympatikomimetiká, kokaín
Neobjasnené, ako nezistený zdroj krvácania
Hereditárne ochorenia tepien
Disekcia intrakraniálnej tepny
Disekcia artérie
Neobjasnené
Príčiny
Príčinou cievnej mozgovej príhody je porucha prekrvenia a prívodu potrebného kyslíku a živín do mozgu.
Príhoda môže byť spôsobená na základe dvoch mechanizmov. Najčastejším je upchatie cievy, mozgovej tepny a druhým variantom krvácanie. Následkom je vznik neurologických ťažkostí.
Ischemická cievna mozgová príhoda
Ischemická CMP je výsledkom čiastočného alebo úplného upchatia cievy, keď mozgové tkanivo nie je dostatočne alebo vôbec prekrvované. Porucha mozgovej cirkulácie má za následok vznik neurologických ťažkostí, čiže neurologického deficitu.
Intenzita a druh symptómov je priamo závislá na mieste, rozsahu a celkovej dĺžky trvania poruchy cirkulácie krvi.
Cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť aj vo forme prechodného ischemického ataku, ktorý sa označuje aj ako TIA, čiže tranzientný ischemický atak. Pomenovanie prechodný má preto, že neurologické ťažkostí úplne vymiznú do 24 hodín od začiatku symptomatológie.
Každú minútu sa v nedokrvenej časti poškodí približne 1,9 milióna neurónov.
V minulosti sa používal tiež výraz RIND - Reverzibilný Ischemický Neurologický Deficit (ktorého príznaky ustúpia behom 7 dní). V súčasnosti sa termín nepoužíva. Nahradil ho práve termín TIA.
Závažnou formou je trvalý neurologický deficit, teda mozgový infarkt - CI. Stretnúť sa môžeme aj s označením LIM.
Do jedného roka zomiera približne 1/3 ľudí postihnutých ischemickou cievnou mozgovou príhodou.
LIM je skratka pre ložiskovú ischémiu mozgu. Čo je označenie pre lokálny nedostatok krvi a živín. Tento nedostatok je následkom dočasného alebo trvalého neurónového poškodenia.
Mozgový infarkt je najčastejšie spôsobený aterotrombózou veľkých ciev (40 - 60 %), nasledujú kardioembolické príčiny (20 - 30 %), Lakunárny iktus (15 - 20 %) a iné či nezistené príčiny.
Iným spôsobom je delenie ischemickej cievnej mozgovej príhody podľa vyvolávajúceho faktoru, a to na:
ochorenia veľkých tepien, napríklad pre aterosklerózu veľkých mozgových tepien, pričom stena cievy je poškodená aterosklerózou, čo bráni cirkulácii krvi
kardioembolizačná, pri srdcových ochoreniach a embolizácii do mozgových tepien (fibrilácia predsiení, infarkt srdca, chlopňová náhrada, endokarditída)
ochorenie malých tepien, následkom postihnutia malých tepien, lakunárne infarkty s malým rozsahom do veľkosti 1 - 1,5 cm, a napríklad aj pre neliečenú hypertenznú chorou
iné príčiny ako napríklad vaskulitída, vaskulopatia, angiopatia, genetické ochorenie
CMP alebo tiež iktus = porážka = apoplexia = stroke.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Táto forma cievnej mozgovej príhody vzniká následkom krvácania.
Mozgové krvácanie má za následok poškodenie mozgu dvomi spôsobmi. Prvým je útlak okolitého tkaniva unikajúcou krvou z narušenej cievy. Druhým je porucha cirkulácie krvi do danej oblasti mozgu, a teda nedostatočné okysličenie a prívod živín.
Poznáme dva typy krvácavých cievnych mozgových príhod.
Intracerebrálne a subarachnoidálne krvácanie. Do tejto skupiny sa nezaraďujú krvácania do lebky, ktoré vznikli následkom úrazu. Krvácavé príhody sú spojené s vyššou mierou poškodenia mozgu a úmrtnosťou, ako ischemické CMP.
Do jedného roka po krvácavej cievnej mozgovej príhode zomierajú približne 2/3 postihnutých ľudí.
Prvým typom je intracerebrálne krvácanie (ICH), teda krvácanie do mozgového tkaniva - parenchýmu. Vyskytuje sa v nižšej miere, ako ischemická príhoda, a to približne v 15 percentách prípadov.
Avšak, má najzávažnejší devastačný dopad. Uvádza sa, že do roka ich následkom umiera približne polovica postihnutých. Polovica z tých čo prežívajú má závažné neurologické poškodenie a len 20 % ľudí je sebestačných.
Druhým typom krvácania je subanarchnoidálne krvácanie (SAH). Vyskytuje sa v približne 5 % prípadov CMP. V tomto prípade je krvácanie lokalizované medzi arachnoideu a pia mater (mozgové blany), do likvorových ciest. Vo veľkej miere je jeho príčinou prasknutie cievnej aneuryzmy, a to až v 85 %.
Prečítajte si tiež: Článok so všeobecnými informáciami o aneuryzme na Zdravotéke.
Je charakteristické vysokou úmrtnosťou v priebehu jeho vzniku (5 - 10 % prípadov). Subarachnoidálne krvácanie vzniká bez zjavnej príčiny alebo po záťaži. Pričom tou môže byť fyzická námaha, ale aj rozčúlenie. Vzniknúť môže aj po zakašľaní, kýchnutí či po stolici.
Tabuľka znázorňuje najčastejšie príčiny cievnej mozgovej príhody
Druh
Príčina
Ischemické príhody
Ateroskleróza embolizácia, napríklad pri srdcových ochoreniach mikroangiopatia disekcia krčnej tepny trombóza trombofilný stav vaskulitída infekcia útlak pri vnútrolebkovej expanzii (nádor) vasospazmus (vzniká aj pri subarachnoidálnom krvácaní) genetické ochorenie
Intracerebrálne krvácanie
choroby malých mozgových ciev - small vessel disease hypokoagulácia, napríklad pri antikoagulačnej liečbe angiopatia kavernózny hemangiom, teda kavernóm arteriovenózna malformácia AVM krvácanie do expanzívnej lézie komplikácia ischemickej príhody intrakraniálne venózne trombózy
Subanarchnoidálne krvácanie
krvácanie z aneuryzmy AVM kavernóm
Rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú vznik CMP
Existujú rizikové faktory, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú vznik mozgových cievnych ochorení. Tieto sú buď ovplyvniteľné alebo neovplyvniteľné.
Pričom malú skupinu neovplyvniteľných rizikových faktorov tvorí:
vek, pričom riziko sa zvyšuje vyšším vekom (nad 65 rokov)
pohlavie, muži majú vyšší sklon ku vzniku CMP
rasa a geografické rozdiely. vyšší výskyt je u Japoncov, Švédov či Fínov
Príznaky cievnej mozgovej príhody sú výsledkom poruchy cirkulácie krvi, a teda narušením nervových funkcií. Neurologické ťažkosti sa vyskytujú v oboch prípadoch, či už ide o ischemickú alebo krvácavú formu. Sú si podobné a môžu mať rozdielny priebeh.
Cievna mozgová príhoda sa nedá zhrnäť pod jeden typický príznak, pričom u niekoho má ľahkú formu, u iného sa prejaví ako ťažká mozgová príhoda s rozličným stupňom postihnutia a komplikácií.
Príznaky pri krvácavých príhodách nastupujú zväčša veľmi rýchlo a často aj z úplného zdravia.
Pri hemoragii sa vo vyššej miere vyskytuje porucha vedomia, bezvedomie či prejavy epilepsie. Ale aj prudké bolesti hlavy nastupujúce v sekundách. Varovné sú prvé bolesti hlavy v živote, alebo náhly výskyt iných neurologických ťažkostí po prvýkrát.
Avšak, v niektorých prípadoch sú ťažkosti naopak menej intenzívne. Preto nie je možné jednoznačné určenie či je príhoda ischemická, alebo hemoragická. Presná diagnóza sa určuje na základe odborného vyšetrenia neurológom a po CT vyšetrení.
Pri CMP sa môžu vyskytnúť akékoľvek neurologické ťažkosti. A to ako sa prejaví, závisí od miesta, rozsahu a v neposlednom rade aj od dĺžky trvania. Neurológ určuje lokalizáciu podľa príznakov aj na povodie jednotlivej artérie (cievy).
Samozrejme, symptómy sú závislé aj od toho v akej časti cievy sa problém vyskytol. Od toho sa odvíja i to, aké môže mať cievna mozgová príhoda následky.
Príklad rozdelenia CMP pri postihnutí jednotlivých artérií:
a. ophtalmica - spôsobí slepotu
a. cerebri media - často embolická príčina, pričom vzniká porucha mobility či reči
a. cerebri anterior - porucha reči, porucha mobility
a. cerebri posterior - porucha priestorového vnímania, poruchy zraku
a. bazilaris - najvyššie ohrozenie života, porucha vedimia, kóma
a. carotis interna - poruchy zraku
a. carotis communis
Asi najznámejšími príznakmi sú porucha hybnosti alebo reči. Anatómia nervového systému je usporiadaná tak, že sa hemisféry krížia. Problém v ľavej polovici mozgu (v ľavej hemisfére) sa ukáže ako ťažkosti s hybnosťou pravej končatiny.
Človeku môže ochrnúť končatina. Tú si necíti, nevie s ňou hýbať. Tento pocit poznáme napríklad aj pri dlhšom zaľahnutí ruky v spánku.
Ochrnutie môže byť čiastočné, ako oslabenie. Človek vie hornou končatinou pohnúť, ale v ruke neudrží pohár, alebo ho vôbec neuchopí. Pričom sila druhej končatiny je zachovaná na normálnej úrovni.
Nevie hýbať jednou dolnou končatinou, neudrží sa na nohách a padá. Alebo pri chôdzi za sebou jednu nohu ťahá. Nemusí si cítiť jednu stranu tváre, pery (tak ako u zubára po vpichnutí znecitlivujúceho lieku, teda lokálneho anestetika).
Ochrnúť môžu aj mimické svaly, čiže svaly tváre. Čo sa prejaví poklesom ústneho kútika.
S rečou je to podobne. Podľa miesta poškodenia sa vyskytujú rozdielne symptómy. Príkladom je dysartria, keď má človek zhoršenú artikuláciu a chybne vyslovuje niektoré písmenká, ako napríklad "r". Pričom doteraz nemal s tým problém. Inou formou poruchy reči je afázia.
Pri afázii môže postihnutý človek rozumieť čo mu rozprávate, ale nedokáže vám odpovedať, iba blaboce, nevie vysloviť slová. Narušená je tvorba reči. Označuje sa aj ako expresívna afázia. Iným typom je senzorická afázia, čo je porucha porozumenia reči.
Človek vôbec nerozumie, ale schopnosť tvoriť slová je zachovaná.
Poznáme aj amnestickú (anomickú) afáziu, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou vybaviť si určitý pojem. Ten však dokáže inak popísať. Vyskytuje sa aj globálna (totálna) afázia, pri ktorej nie je dotyčný schopný komunikácie, je to úplná strata komunikačných schopností.
Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu vyskytnúť príznaky, ako napríklad:
kvantitatívna porucha vedomia (spavosť - somnolencia, sopor až kóma)
kŕče tela, ako pri epileptickom záchvate
Aj človek bez zdravotníckeho vzdelania dokáže zhodnotiť vedomie či dýchanie. Samozrejme, je prirodzená prítomnosť stresu pri závažných situáciách. V rámci cievnej mozgovej príhody je dôležité včasné rozpoznanie ťažkostí, nakoľko to má priamy vplyv na zdravie či život človeka, a skorú diagnostiku a liečbu.
Dôležité je rozpoznať:
náhlu stratu schopnosti hýbať končatinami alebo nápadnú slabosť, najmä ak človek nevie hýbať jednou stranou tela
poruchu chôdze, ťahanie jednej končatiny za sebou
poruchu citlivosti, znecitlivenie či tŕpnutie polovice tela, tváre
náhly vznik dezorientácie, zmätenosti, agresie
poruchu reči
poruchu videnia, dvojité videnie
náhle vzniknuté závraty, stratu rovnováhy a koordinácie pohybov, padanie
intenzívnu bolesť hlavy, najmä ak sa vyskytla prvýkrát v živote, bez známej príčiny alebo po fyzickej námahe
kolaps a porucha vedomia
V tomto prípade je potrebné poskytnúť prvú pomoc a zavolať na tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby, čiže číslo 155. Pri volaní operátor záchrannej zdravotnej služby hodnotí potrebu a naliehavosť vyslania ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Otázky operátora ZZS, ktoré sú dôležité a je potrebné ich zodpovedať:
adresa, presné miesto udalosti, orientačný popis?
meno, dôležité najmä pri adrese v bytovom dome
vek
stav vedomia, reaguje, rozpráva, iba pozerá, pozerá na jedno miesto?
dýcha či nedýcha, dýcha rýchlo, lapavo, chrčí, pískavo?
reaguje adekvátne, je orientovaný, dezorientovaný?
reč je zhoršená, nerozumie, nerozpráva, bľaboce?
hýbe končatinami, vykoná jednoduchý úkon?
čo teraz robí, v akej je polohe?
má bolesti, kde má bolesti?
bolí ho hlava, bolesť hlavy je dlhodobá alebo po prvýkrát?
ako dlho trvajú ťažkosti?
lieči sa na cukrovku, pichá si inzulín?
vyskytli sa u neho kŕče tela?
nie je po úraze?
mal v minulosti CMP?
ostatné dlhodobé ochorenia
Diagnostika
Príznaky cievnej mozgovej príhody sú dobre rozpoznateľné. Tak ako je uvedené v časti vyššie, je dôležité si všímať vedomie, kontakt s osobou, reč, mobilitu, citlivosť a svalovú silu. Pridružené bolesti hlavy, závraty a vracanie môžu viesť k podozreniu pre cievnu mozgovú príhodu.
To o aký druh cievnej mozgovej príhody ide, nie je v teréne dôležité. Hlavné je všimnúť si ťažkosti včas a rýchlo dopraviť postihnutého človeka na odborné vyšetrenie. To ako dlho ťažkosti trvajú má dopad na výsledok liečby.
Pri ischemickej príhode je terapeutické okno a najlepší výsledok do 3 hodín od vzniku prvých ťažkostí.
Foto: Cerebrinol
Dôležitá je anamnéza a klinický obraz, hodnoty fyziologických funkcií, ako je krvný tlak, pulz. U diabetika je dôležité zmerať glykémiu, aby sa CMP nezamenila s hypoglykémiou. A následne transport do cieľového zdravotníckeho zariadenia. Kde sa vykonáva CT a neurologické vyšetrenie.
Medzi iné diagnostické metódy sa zaraďuje aj MRI, teda magnetická rezonancia a USG. CMP môže mať srdcový pôvod, a preto sa vykonáva EKG, ECHO, Holterovo vyšetrenie najmä EKG Holter na diagnostiku poruchy rytmu (fibrilácia predsiení), alebo tlakový Holter pri arteriálnej hypertenzii, ktorá sa prejavuje najmä v noci (tzv. non-dipper typ pacienta) čo predstavuje zvýšené riziko ICMP a IM. Hlavne pri zistenej poruche srdcového rytmu.
Robia sa aj laboratórne vyšetrenia krvi. Pri neurologických ťažkostiach je dôležité odlíšenie inej diagnózy. Ako je napríklad hypoglykémia, dehydratácia (najmä v prípade malých detí a seniorov).
Priebeh
Vo väčšine prípadov je nástup choroby akútny, čiže rýchly. V prípade hemoragickej CMP to môže byť prudké vzniknutie ťažkostí. Človek sa sťažuje na intenzívne bolesti hlavy, závraty, pocit na vracanie až vracanie.
Pričom tieto ťažkosti sa môžu vyskytnúť z úplného zdravia a bez známej príčiny.
Môže to byť bezprostredne po fyzickej námahe, rozčúlení sa, po toalete - stolici či po pohlavnom styku. Avšak, niekedy aj v pokoji.
V prípade krvácajúcich príhod je frekventovaná krátkodobá strata vedomia, kolaps. Ale aj porucha vedomia, spavosť, neschopnosť prebudiť človeka na oslovenie, až na bolesť či kóma.
Medzi symptómy CMP patria aj náhla dezorientácia, zmätenosť, agresia či psychomotorický nepokoj. Samozrejme, podľa rozsahu môže byť priebeh aj miernejší a ťažkosti sa vyvíjajú o niečo dlhšiu dobu.
Pri ischémii, teda nedokrvení je taktiež prítomný náhly výskyt symptómov ako napríklad svalová slabosť, ochrnutie alebo porucha reči.
Chorí môžu opisovať necitlivosť strany tela alebo len polovice tváre, pier. Pri ochrnutí mimických svalov poklesne jeden ústny kútik. Alebo vznikne náhla porucha zraku, dvojité videnie, či strata zorného poľa.
Nápadné je padanie do jednej strany a neschopnosť chodiť u ľudí, ktorí nemali problém s mobilitou.
Rôznorodosť príznakov a priebeh ochorenia sa nedá zhrnúť do jedného typizovaného príkladu. Preto akékoľvek neurologické ťažkosti nemožno zanedbať. Niekoho postihne slabá (malá) mozgová príhoda a iného ťažká forma s rozličnými komplikáciami. Závisí to od rozsahu, miesta postihnutia mozgu a dĺžky trvania.
Pri ich výskyte sa odporúča okamžité vyšetrenie. Hlavne pri prudkom nástupe ťažkostí, ktoré sa u daného človeka ešte v živote nevyskytovali.
Odporúčame:
Certifikovaný, overený a bezpečný výživový doplnok na prírodnej báze. Je účinne nápomocný pacientom po ischemickej, alebo hemoragickej cievnej mozgovej príhode a po traumatickom poranení mozgu k opätovnému dosiahnutiu nezávislosti v každodennom živote. Obsahuje vyvážený komplex synergicky pôsobiacich zložiek, ktoré priaznivo podporujú rehabilitačný proces.
Na základe schválenia Európskej komisie č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach, konkrétne zložky produktu Cerebrinol®:
prispievajú k adaptogénnej aktivite,
normalizujú činnosť nervového systému,
prispievajú k normálnej funkcii krvného systému,
zabezpečujú transport kyslíka,
prispievajú k normálnej činnosti cievnej sústavy
inhibitujú tvorbu tukového tkaniva.
Cerebrinol® je schválený a registrovaný Úradom verejného zdravotníctva SR a preverený nezávislým akreditovaným laboratóriom. Komplexnosť jeho zloženia a s ňou súvisiace najširšie spektrum synergických účinkov prispievajú k obnove nezávislosti v aktivitách každodenného života.
solen.sk - Diagnostika a liečba náhlych cievnych mozgových príhod, MUDr. Ivan Gogolák, PhD., Katedra neurológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Neurologická klinika FNsP Bratislava – Nemocnica Ružinov
solen.sk - Praktický manažment pacienta s fibriláciou predsiení, Pokorná V., Kalužay J., Bobocká K. IV. interná klinika LFUK a UNB
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
