Úzkosť: Znaky chronickej úzkosti, záchvaty strachu? Ako sa ich zbaviť?

Úzkosť je emočný stav prejavujúci sa nežiadúcimi psychickými i fyzickými príznakmi. Podľa zdravotníckej svetovej organizácie približne 20 - 25 % populácie sa za život stretáva s pocitmi úzkosti.

Rozdiel medzi bežnou úzkosťou a chorobou úzkosťou, druhy úzkostí, príčiny vzniku, diagnostika, liečba, meditácia a mnohé iné zaujímavé informácie sa dočítate pokračovaním v článku.

Úzkosť = anxieta.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť je nepríjemný emočný stav spojený s negatívnym psychickým, a častokrát i fyzickým rozpoložením. Intenzita úzkosti je rôzna a závisí primárne od príčiny vzniku. Môže sa jednať o stav mierneho vnútorného nepokoja, obáv až po úzkostný panický stav.

Úzkosť vyjadruje najmä pocit strachu a obavy.

Sú to v podstate negatívne pocity v našej vlastnej hlave. Úzkostné poruchy sú stále častejšie diagnostikované a častejšie zasahujú do života bežných ľudí. Za ich zvýšeným výskytom stojí najmä silné emočné vypätie a častý stres z každodenného života. 

Oproti bežnému strachu, ktorý je len akousi emočnou odpoveďou na aktuálnu situáciu, má úzkosť silnú psychickú i fyzickú podobu.

Charakteristická je únava, bolesť hlavy, tlak na hrudi, stiahnutý žalúdok či nevoľnosť a iné. Silnejšie formy úzkosti môžu však obsahovať aj závraty či audiovizuálne halucinácie.

Úzkosť je teda emocionálny prejav podobný strachu, spojený s blížiacimi sa potenciálnymi udalosťami a situáciami. Úzkosť zahŕňa emocionálnu i telesnú sféru príznakov.

Podľa údajov WHO 20 - 25 % populácie prežíva v určitom životnom období nejakú podobu úzkostí. Prejavujú sa najmä v dospievajúcom veku a v období medzi 20. až 30. rokom života. Môžu sa však objavovať už aj v detskom či naopak staršom pokročilom veku, alebo tehotenstve.

Úzkosti sú pociťované najmä v spojitosti s negatívnymi a potencionálne negatívnymi situáciami/podmienkami. Úzkostné poruchy môžu byť spojené s určitým telesným organickým ochorením alebo ako súčasť psychických ochorení (depresia, bipolárna porucha, závislosť a iné).

Bežná úzkosť alebo chorobná úzkosť?

Základný rozdiel medzi „normálnym“ pocitom úzkosti a chorobnou úzkosťou je v intenzite, kvantite, prejavoch aneposlednom rade v príčine vzniku.

Bežná úzkosť a pocit strachu trvá krátko. Je daná určitým reálnymi momentami a situáciami v živote, z ktorých máme prirodzené obavy. Jedná sa tak o dočasný stav, ktorý za krátku dobu pominie.

Chorobná úzkosť je však chronická. Negatívne pocity sa opakujú a vracajú.

Pocity strachu a obáv sú častokrát iracionálne a potencionálne, a teda vznikajú i bez objektívnej príčiny. Taktiež reakcia na reálne negatívne podnety je nadmerne citlivá.

Chorobná úzkosť zasahuje častokrát do bežného života a spôsobuje akýsi vnútorný nekomfort a nepokoj.

Úzkostne poruchy môžu byť také intenzívne, že zasahujú do rodinného, sociálneho i pracovného života.

Kedy vyhľadať odborníka?

Ak často pociťujete strach, obavy a pocit smútku či pocit „zovretia“, a to i v neadekvátnych prípadoch, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Úzkosť sa častokrát prejavuje aj ťažkosťami so spánkom, únavou, libidom, tráviacim traktom a samotným príjmom potravy.

Tak, ako by sa mal človek starať o svoje fyzické zdravie, mal by sa zaujímať i o to psychické.

Ak Vás obmedzuje a zväzuje Vaše zmýšľanie, strach a neschopnosť bežne fungovať, je nutné navštíviť odborníka. Odborníkom je myslený lekár psychiater, prípadne psychológ či psychoterapeut.

Príčiny vzniku úzkosti

Úzkosť krátkodobého charakteru je spôsobená reálnym alebo potencionálnym negatívnym podnetom/situáciou. Úzkostné poruchy sú zase spôsobené kombináciou biologických, psychologických a externých faktorov.

Spúšťačom poruchy býva častokrát zvýšený nápor a stres.

Úlohu hrá i genetická predispozícia. Záchvaty úzkosti sú práve častejšie u jedincov narodených rodičom, u ktorých sa prejavila určitá úzkostná či duševná porucha. Nie je to však pravidlom.

Z biologického hľadiska sa jedná o zmenu chémii v mozgu, a to najmä nerovnováhu hladiny hormónu Serotonínu (hormónu šťastia) a iných neuro-transmiterov nervovej sústavy.

Externým faktorom je myslené vonkajšie okolité prostredie, v ktorom sa daný jedinec pohybuje. Príkladom sú ľudia, ktorí vyrastali s rodičmi trpiacimi úzkostnou poruchou či prípadne inou psychiatrickou diagnózou. Človek je silno ovplyvniteľný najmä v detskom a dospievajúcom veku.

Príklady etiológie (vzniku) úzkostných porúch:

• Genetické predpoklady
• Iné pridružené ochorenie
• Negatívne vzorce správania od detstva
• Nadmerné pôsobenie stresu
• Fóbie

Druhy úzkostných porúch

Typov a druhov úzkostných ochorení je pomerne veľa.
Každá z nich je špecifická etiológiou a sprievodnými symptómami.

Diagnostika jednotlivých úzkostných porúch môže byť komplikovaná. Nižšie je uvedených niekoľko rôznych typov.

Panická úzkostná porucha – je charakteristická náhlymi záchvatmi paniky, stresu a nervozity. Jedná sa o záchvat intenzívneho strachu, ktorý sprevádzajú fyzické príznaky, ako je napr. lapanie pod dyhu, tras, nadmerné potenie, bolesť na hrudi či celková nevoľnosť a závrať.

Generalizovaná úzkostná porucha - vyznačuje sa najmä nadmernými obavami z bežných každodenných problémov i tých vážnejších (zdravie, práca, vzťahy, program a aktivity). Úzkosť môžu vyvolať potencionálne „hrozby“.

Sociálna úzkostná porucha - je strachom najmä zo sociálnych situácií, ktoré môžu byť potencionálne trápne, znepokojujúce či nevhodné. Jedinec pociťuje strach zo sociálnych interakcií a taktiež situácií, ktoré so sebou prinášajú možnosť, že bude naň uprená pozornosť.

Obsedantno-kompulzívna porucha - spôsobuje opakujúce sa vtieravé a pomerne nechcené myšlienky. Tieto obavy sa môžu týkať napríklad osobnej hygieny, poriadku, upravenosti i zdravia.

Post-traumatická stresová porucha – je spôsobená následkom negatívnej udalosti, ktorá môže spôsobiť psychické a fyzické ťažkosti pri veciach a situáciách, ktoré sa spájajú s danou traumatickou skúsenosťou.

Fóbia – je charakteristická prežívaním strachu a vyhýbaním sa určitým predmetom alebo situáciám. Strach a obavy sú však nadmerné a častokrát nezodpovedajú rizikám a reálnemu nebezpečenstvu.

Úzkostná porucha spôsobená iným ochorením – Úzkosti môžu byť dôsledkom či súčasťou iného somatického ochorenia.

Príznaky a prejavy úzkosti

Konkrétne klinické príznaky závisia od typu úzkosti a prípadne od druhu úzkostnej poruchy.

Vo všeobecnosti sa však jedná o pocit smútku, vnútorného nepokoja a obáv.

Častým psycho-somatickým (duševno-telesným) príznakom je zvieravý pocit na hrudníku, pocit vyčerpania a nadmernej únavy.

Možné psychické symptómy:

• Nedostatok elánu a motivácie
• Pocit smútku a beznádeje
• Vnútorný nepokoj a rozpor
• Obavy a pocit strachu
• Pocit nedostatku energie
• Pocit zovretia na hrudníku
• Nechuť k bežných činnostiam
• Podráždenosť a zmeny nálad

Možné telesné symptómy:

• Zvýšená únava a vyčerpanie
• Nedostatok energie a sily
• Nadmerné potenie a studený pot
• Zvýšenie tlkotu srdca
• Bolesť (tlak) na hrudníku
• Zrýchlené dýchanie
• Zmena/zníženie kvality spánku
• Nesústredenosť
• Zmena/zníženie chuti do jedla
• Zápcha a problémy s trávením
• Zníženie libida

Diagnostika a liečba úzkosti

Diagnostika psychických diagnóz a porúch je pomerne náročná.

Keď si začnete myslieť, že Vaše úzkosti by bolo vhodné prekonzultovať s odborníkom, urobte tak.

Je potrebné vyhľadať odborníka, a teda psychológa alebo psychiatra. Každý zdravotný problém, a to fyzický i psychický, je lepšie podchytiť včas a dbať tak na prevenciu.

Lekár však najskôr vykoná rôzne testy, ktoré vylúčia telesné zdravotné problémy, ktoré by mohli spôsobovať dané psychické príznaky. Diagnostika úzkostných porúch prebieha v ambulancii psychiatrického lekára.

Pomoc odborníka a starostlivosť o duševné zdravie je stále viac a viac žiadaná.

Liečba je následne zameraná na odstránenie vyvolávajúcej príčiny a eliminácii klinických príznakov.

Presná forma terapia závisí od etiológie úzkostí, ich kvantite, kvalite a podobne.

Liečba úzkosti vo všeobecnosti zahŕňa farmakologickú liečbu (psycho-farmaká), psychoterapiu a najmä sebarozvoj (edukácia, relaxačné techniky a iné...).

• Farmakologická liečba
• Psychoterapia
• Seba-rozvoj

Lieky pomáhajú zmierniť príznaky úzkosti tým, že vyrovnávajú chemické látky a procesy v mozgu. Medzi bežne predpisované liečivá patria antidepresíva, anxiolytiká a betablokátory.

Benzodiazepiny sú zase skupinou liečiv volených pri akútnych úzkostiach. Účinkujú do 30 - 60 minút.

Vo všeobecnosti pri psycho-farmakách platí zásada začiatku nízkych dávok a prípadného postupného zvyšovania dávky. Je to najmä kvôli zvýšenej citlivosti pacientov na nežiadúce účinky týchto liekov.

Terapia, resp. psycho-terapia je typ odborného poradenstva, ktorý vám pomôže pochopiť a zvládnuť úzkostne stavy. Pomáha eliminovať kvantitu i kvalitu budúcich úzkostných stavov. 

Hlavnou úlohou liečby psychoterapiou je tak snaha o zmenu správania pomocou zmeny myslenia. Psychoterapia prebieha napríklad vo forme uvoľneného rozhovoru, vedenej meditácie, hier a iných techník.

Seba-rozvojom sú myslené prírodné postupy, ktoré by mal človek trpiaci úzkosťami pravidelne vykonávať. Jedná sa najmä o meditačné a relaxačné techniky upokojujúce telo i myseľ jedinca. Príkladom je autogénny tréning, hlbinná relaxácia, vedená meditácia a podobne. S výberom vhodnej techniky Vám pomôže odborník.

Pri správnej relaxácii dochádza k  hlbokému uvoľneniu napätia na telesnej, i psychickej úrovni. Meditácia pomáha obnoviť rovnováhu v organizme a následne navodzuje energetický stav pre ďalšiu činnosť.

Pri liečbe psychických porúch sa jedná aj o základy, ako je pravidelná plnohodnotná strava plná vitamínov, minerálov a bielkovín. Vhodná je eliminácia jednoduchého cukru. Naopak je výborné konzumovať zeleninu, ovocie, vlákninu i probiotiká.

Črevný trakt (mikrobióm) a mozog (CNS) sú veľmi úzko prepojené.