Vysoký krvný tlak: Čo je hypertenzia, aké má príznaky a príčiny? Tabuľka

Známe je aj prirovnanie tohto ochorenia k neinfekčnej epidémii.

V ľudských ušiach rezonuje aj označenie ako tichý zabijak. Je to hlavne preto, že človek nemusí dlhodobo ani tušiť, že má problém s vysokým krvným tlakom.

Práve v prípade chronického pretrvávania či neliečenia postupne negatívne vplýva naprieč celým ľudským organizmom. Je pôvodcom rôznych telesných ťažkostí, problémov a nových ochorení.

Vysoký krvný tlak nebolí. Nemusí mať žiadne príznaky.

Stáva sa, že jeho komplikácia, ako napríklad cievna mozgová príhoda, je prvým prejavom vysokého krvného tlaku. Preto je skoré odhalenie a včasná liečba hypertenzie významné v obmedzení jej rizikových faktorov a komplikácií.

Alarmujúci je tiež údaj, ktorý tvrdí, že až 25 % úmrtí nad 40 rokov má na svedomí práve vysoký krvný tlak.

Vysoký krvný tlak je zadefinovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou už od roku 1993 ako:

Hypertenzia v dospelosti je: 
trvalé zvýšenie krvného tlaku na hodnotu, alebo vyššie, 140/90 mmHG.
Pričom, táto hodnota bola nameraná opakovane aspoň vo dvoch prípadoch z troch meraní.

Pozor však, vysoký krvný tlak nepostihuje iba dospelú populáciu. Negatíva sedavého spôsobu života a nadmerná telesná hmotnosť sú rizikom pre vznik vysokého krvného tlaku aj v detskom veku.

Okrem rozdelenia, ktoré uvádza tabuľka, poznáme aj klasifikáciu hypertenzie na primárnu a sekundárnu.

Čo to znamená?

Primárna hypertenzia - nemá známu príčinu, alebo sa na jej vzniku podieľajú rôzne rizikové faktory. Uvádza sa aj ako multifaktoriálna, ktorá môže, ale aj nemusí byť ovplyvniteľná.

Odborne sa označuje aj pojmom esenciálna hypertenzia.

95 % chorých má primárnu formu hypertenzie.

Sekundárna hypertenzia je naopak taká, ktorej príčina je známa. Tá sa môže ukrývať v inom ochorení. Príkladom je choroba obličiek, hormonálny vplyv, tehotenstvo a preeklampsia, či eklampsia.

Odborne sa označuje aj pojmom symptomatická.

Tabuľka uvádza, ako definuje hypertenziu Európska spoločnosť pre hypertenziu a Európska kardiologická spoločnosť

Rizikové faktory, ktoré sa nedajú ovplyvniť:

1. vek, vo vyššom veku je vyšší krvný tlak,
2. pohlavie, pričom je vyššia pravdepodobnosť zvýšeného tlaku krvi u žien v prechode,
3. genetická predispozícia a rodinná záťaž, keď je predpoklad výskytu hypertenzie aj u potomkov, predpokladá sa 30 - 60 percentný podiel genetickej informácie,
4. porucha rovnováhy vazomotorickej regulácie.

Rizikové faktory, ktoré sa spájajú so vzostupom krvného tlaku a sú ovplyvniteľné:

• nadváha a obezita - hlavne BMI nad 30,
• inzulínová rezistencia,
• nadmerný príjem NaCl (Na - nátria - sodíka v soli)v strave a tekutinách, ako  je soľ a vysoko mineralizované nápoje,
• nedostatok horčíka - Mg, draslíka - K a vápnika - Ca,
• fajčenie,
• nadmerný príjem alkoholu,
• stres, nadmerná psychická záťaž,
• nevhodná životospráva, ako aj nedostatok oddychu,
• nedostatok pohybovej aktivity,
• znečistenie vonkajšieho prostredia, vzduchu.

Poznáte pojem hypertenzná kríza?

Tento pojem značí ťažkú a akútnu formu výstupu krvného tlaku. Zvýšenie tlaku sa v tomto prípade prejavuje na niektorom telesnom systéme (nervovom systéme, na zraku, srdci a podobne).

Pri tomto type vysokého krvného tlaku je veľké riziko vzniku komplikácií, ako je napríklad cievna mozgová príhoda alebo akútne zlyhanie srdca.

Hypertenzia je druhou najčastejšou príčinou zlyhania srdca.
Ako prvá sa uvádza ischemická choroba srdca. 
Viac informácií v článku hypertenzná kríza.

Pri hypertenznej kríze stúpa krvný tlak nad hodnoty 210 / 130.

Môže vzniknúť ako dôsledok nedostatočne alebo nesprávne liečenej hypertenzie. Prípadne, ako komplikácia sekundárnej hypertenzie.

Závažnosť je ovplyvnená tým, aký bol pôvodný krvný tlak, aký je aktuálne pri výskyte ťažkostí a rýchlosťou výstupu hodnôt krvného tlaku.

Inak reaguje na akútny výstup krvného tlaku človek s dlhodobou hypertenziou a inak človek, ktorý má dlhodobo normálny krvný tlak.

Od toho sa odvíja aj závažnosť, ktorá sa odborne označuje aj ako emergentný alebo urgentný stav.

Tabuľka uvádza informácie o emergentnom a urgentnom stave

Čo je to krvný tlak?

Krvný tlak je hydrostatický tlak, ktorý je vytváraný krvou na steny ciev. Krv je do krvného obehu, a teda do ciev vymršťovaná z ľavej komory srdca.

Srdce je pumpa, ktorá pumpuje okysličenú krv do tela, orgánov, tkanív. 

Krvný tlak je závislý na sile kontrakcie srdcových komôr, na odpore ciev a od objemu krvi. Jednoducho opísané, pri stiahnutí, čiže kontrakcii myokardu, srdcového svalu ľavej komory sa krv vypudí do aorty. Vtedy je tvorený systolický tlak.

Systolický krvný tlak je najvyšší tlak krvi.

Nemal by presiahnuť hodnotu 140 mm Hg. Jeho hodnota sa zapisuje pred lomkou z dvojice čísel tvoriacich hodnotu krvného tlaku. Označuje sa aj ako sTK (systolický tlak krvi).

Systolický krvný tlak postupne stúpa s vekom človeka.

Po ukončení vypudzovania krvi zo srdca, teda ochabení srdcového svalu, nastáva diastola. Vtedy sa krv nasáva späť do srdca, presnejšie pravej predsiene.

Diastolický krvný tlak je najnižší tlak krvi.

Hodnota by nemala presiahnuť 90 mm Hg. A hodnota diastolického tlaku sa zapisuje za lomkou. Označuje sa aj ako dTK (diastolický tlak krvi).

V domácom prostredí meriame krvný tlak najčastejšie pomocou digitálneho tlakomeru. Na obrazovke tlakomeru môžeme vtedy vidieť dve hodnoty.

Napríklad:

120/80 mmHg

Okrem toho, nám tlakomer môže zobraziť aj hodnotu frekvencie srdca, teda pulz a jeho pravidelnosť.

V magazínovom článku uvádzame aj prehľadnú tabuľku krvného tlaku.

Krvný tlak sa mení aj v závislosti na:

• cirkadiánny rytmus - biologický rytmus, čiže zmeny fyziologických funkcií ovplyvnené dennou periódou a striedaním dňa a noci,
• pohlavie, pričom muži mávajú vyšší krvný tlak,
• polohu tela, ležmo, v sede či v stoji,
• zvyšuje sa pri fyzickej záťaži alebo psychickom napätí,
• stúpa s vekom.

Ako sa správne meria krvný tlak?

Vzhľadom na súčasnú dostupnosť tlakomerov, môžeme krvný tlak merať aj v pohodlí domácnosti. Digitálne tlakomery sú automatické. Výhodou je, že merajú krvný tlak automaticky a namerané hodnoty sú viditeľné na prehľadovom displeji.

Poznáme dva druhy dostupných digitálnych tlakomerov:

• prvý je s manžetou na zápästie,
  • meranie s nimi je ale viac orientačné, ako s tlakomerom na rameno,
  • pri meraní sú dôležité správne zásady umiestnenia tlakomeru v úrovni srdca,
  • môžu byť prítomné odchýlky od správnej hodnoty,
  • tlakomer sa nasadzuje podľa návodu,
  • dôležité sú aj zásady správneho merania,
• druhý je typ s manžetou na rameno,
  • poloautomatický,
  • plne automatický.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou je, aby mal tlakomer dostatočne nabité batérie, alebo ešte lepšie, ak má adaptér na napájanie priamo z elektrickej zásuvky.

Následne sú dôležité zásady správneho merania.

Dôležité je, aby ste si dali pozor na nasledujúce body:

• poloha v sede alebo v ľahu,
  • hodnota diastolického tlaku je v ľahu približne o 5 mmHg nižšia, ako v sede,
• dolné končatiny voľne položené na podlahe, nie prekrížené,
  • v niektorých prípadoch sa meria aj po zmene polohy v stoji,
• ticho a pokoj v miestnosti,
• primeraná teplota v miestnosti, kde krvný tlak meriame,
• pri meraní tlaku by osoba nemala rozprávať,
• 30 minút pred meraním nepiť kávu a iné stimulujúce nápoje, nefajčiť,
• po ťažkej práci pokoj dve hodiny,
• pred meraním sa nevystavovať stresu,
• 5 minút pred meraním pokojne sedieť, ležať,
• meranie s prázdnym močovým mechúrom,
• výsledná hodnota je priemer 2 - 3 meraní s 2 minútovými pauzami,
  • ak človek trpí na poruchu srdcového rytmu, meranie opakovať 5 x,
  • a z neho priemer bude výsledná hodnota,
• meranie na paži, ramene, s lakťom opretým o podložku,
• manžeta tlakomeru by mala byť v správnej veľkosti,
• mala by byť vo výške srdca = 1 - 3 cm nad lakťovou jamkou,
• manžeta by nemala byť príliš stiahnutá, ani voľná,
• odev na hornej končatine musí byť voľný, aby neobmedzoval prietok krvi do končatiny,
• meranie krvného tlaku môžete vykonávať na oboch horných končatinách,
• uprednostňuje sa meranie na strane, kde bývajú hodnoty krvného tlaku vyššie.

Čo ak je krvný tlak na každej hornej končatine rozdielny?

Každé meranie krvného tlaku nám ukáže inú hodnotu. Nikdy to nebudú presne tie isté hodnoty na digitálnom tlakomery. Rovnako, krvný tlak je aj za normálnych okolností na oboch končatinách mierne rozdielny.

Avšak, pozor. Ak je hodnota krvného tlaku vyššia o viac ako 20 mmHg, môže to značiť nejaký zdravotný problém.

Príklad:

TK na pravej hornej končatine 120/70 mmHg.

TK na ľavej hornej končatine 150/90 mmHg.

Tento rozdiel sa označuje aj ako asymetria krvného tlaku na končatinách. A v jej prípade je nutné odborné vyšetrenie.

Torr či mmHG?

Na starších tlakomeroch sme mohli nájsť aj označenie torr. Je to staršia forma vyjadrenia hodnoty tlaku. 

1 torr = hydrostatickému tlaku, ktorý vyvolá 1 milimeter ortuťového stĺpca.

Ortuťový stĺpec má označenie ako mm Hg. Pričom v minulosti sa meranie tlaku vykonávalo na tlakomeroch, ktoré mali sklenené stĺpce naplnené ortuťou.

Ortuťový tlakomer, aj ako sfygmomanometer, je zložený z manometru, ktorý má ortuťový stĺpec a nafukovací systém s balónikom. Pri meraní sa používa aj fonendoskop.

Fonendoskop slúži na počúvanie vibrácií tepny spôsobené vírením toku krvi pri zmene tlaku vyvolanej z vonka nafúknutou manžetou. Označujú sa aj ako Korotkovove fenomény - zvuky.

Predpokladá sa pôsobenie viacerých činiteľov. Multifaktoriálne rizikové faktory spomíname vyššie. Kombinácia genetických faktorov a iných vonkajších činiteľov následne zvyšuje predispozíciu ku vzniku vysokého krvného tlaku.

I. štádium

Opisuje sa vtedy, ak nie sú prítomné žiadne organické zmeny.

II. štádium

Nastáva vtedy, ak dlhodobé pôsobenie vyššieho tlaku krvi spôsobí zmeny na orgánových systémoch či orgánoch.

Avšak, zatiaľ tieto zmeny nemajú negatívny vplyv na funkciu. Príkladom je aj zmena ciev na očnom pozadí, ale aj zväčšenie ľavej komory srdca.

III. štádium

V tejto dobe sa už organické zmeny prejavujú poruchou funkcie. Napríklad ľavostranné zlyhávanie srdca, poškodenie obličiek, mozgová príhoda či hypertenzná retinopatia opisovaná v článku o ochorení sietnice a sklovca.

Opakom esenciálnej je sekundárna hypertenzia. Tento druh vysokého krvného tlaku vzniká na podklade organickej príčiny, a teda na základe iného ochorenia.

Najčastejšie príčiny sekundárnej hypertenzie:

• ochorenie obličiek - obličky sa priamo podieľajú na regulácii krvného tlaku,
  • zápal obličiek,
  • nádor,
  • úraz,
• patologické zúženie obličkových ciev,
• endokrinné ochorenie,
  • primárny hyperaldosterizmus,
  • hypertyreóza - porucha funkcie štítnej žľazy,
  • feochromocytóm.

Opakom je náhle zvýšenie krvného tlaku - akcelerovaná hypertenzia až hypertenzná kríza. Keď vzniká urgentný alebo emergentný stav.

V najhorších prípadoch sa stáva, že náhle zhoršenie zdravotného stavu je prvým príznakom vysokého krvného tlaku. Príkladom takejto závažnosti je cievna mozgová príhoda či infarkt srdcového svalu.

Ľudia liečení na vysoký krvný tlak majú občas problém s tým, že im tlak stúpne. Príčinou môže byť rozrušenie, psychická či fyzická záťaž, zmena počasia, nedostatok oddychu či spánku.

Poznajú to na pridružených ťažkostiach.

Tí, ktorí ešte nemáte skúsenosť, treba na hypertenziu myslieť najmä v prípade výskytu týchto ťažkostí:

• únava a slabosť,
• bolesť hlavy,
  • nepríjemný pocit v hlave, tlak v hlave,
• závraty, teda točenie hlavy, pri zmene či stále,
• poruchy rovnováhy, ťahanie do strany,
• hučanie v ušiach, pískanie alebo iné zvuky,
• porucha videnia,
  • rozmazané videnie,
  • zahmlené videnie,
  • dvojité videnie,
• začervenanie alebo bledosť do tváre,
• návaly tepla,
  • do tváre,
  • do celého tela,
  • na hrudi,
• potenie,
• pocit na vracanie,
• vracanie,
• tras tela,
• porucha spánku,
• poruchy koncentrácie,
• krvácanie z nosa - epistaxa, po znížení tlaku zväčša ustúpi,
• bolesť na hrudníku,
  • tlak na hrudi,
  • iný nepresný pocit na hrudi,
• búšenie srdca,
• dýchavičnosť, subjektívny pocit zhoršeného dýchania - dyspnoe,
  • pri srdcovom zlyhaní sa celkový obraz mení,
  • viditeľné zhoršené dýchanie,
  • počuť chrapoty, bublanie aj na vzdialenosť - pľúcny edém,
• opuch dolných končatín, tiež ako prejav zhoršenia funkcie srdca.

Komplikácie vysokého krvného tlaku v skratke

Dlhodobo zvýšený krvný tlak spôsobuje problémy naprieč celým telom. Doplácajú cievy, srdce, mozog, cievy oka, obličiek, ale aj obličky samotné.

Dôsledok hypertenzie je vidieť na cievach a srdci, pričom sa urýchľuje a zhoršuje ateroskleróza. Tá následne opäť prehlbuje hypertenziu. Znížené prekrvenie srdca má za následok ischemickú chorobu srdca, a akútne nedokrvenie zase infarkt myokardu.

Chronickou komplikáciou je zlyhania srdca. Tu sa hypertenzia uvádza, ako jedna z najčastejších príčin chronického zlyhávania srdcovej funkcie.

Ďalej je to nervový systém, a teda mozog. Tu sa taktiež podpisuje ako negatívum ateroskleróza. Zvyšuje sa riziko cievnej mozgovej príhody, ktorá môže byť pre nedokrvenie, teda ischémiu mozgu, ale aj ako následok krvácania do mozgu.

Hypertenzia zaťažuje aj obličky, očné cievy a ostatné časti tela.

Riziko stúpa aj vtedy, ak sa popri vysokému krvnému tlaku vyskytuje aj iné ochorenie, ako napríklad cukrovka.

Dôležitá je spolupráca lekára a jeho pacienta. Človek si meria a zapisuje svoje hodnoty krvného tlaku namerané v určený čas. Informuje následne svojho lekára.

Diagnóza sa stanoví, ak sa nameria vysoký krvný tlak v najmenej dvoch meraniach z troch. Človek musí byť vo fyzickom a psychickom pokoji.

Potrebné je odlíšenie zvýšenia tlaku počas vyšetrenia pre - syndróm bieleho plášťa.

Prípadne sa dopĺňa tlakový Holter. To je vyšetrenie počas 24 hodín, keď sa tlak meria nasadenou manžetou a tlakomerom počas celého dňa i noci. Človek vykonáva bežné denné činnosti a zapisuje si významnú aktivitu. Čo následne hodnotí odborník.

Pri vysokom krvnom tlaku je dôležité aj vyšetrenie ostatných orgánov a orgánových systémov. Má to význam pri odhalení komplikácií, ktoré môže hypertenzia vyvolať.

Vykonáva sa fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie krvi, moču (funkcie obličiek). Dopĺňa sa EKG (ako aj záťažové EKG alebo aj EKG Holter - 24 hodinová forma), ECHO, RTG hrudníku, USG, čiže sonografia. Dôležité je aj očné vyšetrenie - vyšetrenie očného pozadia.

Dôvodom je postupné a dlho prebiehajúce zvyšovanie krvného tlaku. Telo si zvyká. Vysoký tlak aj napriek asymptomatickému priebehu vytvára ťažkosti.

Následne nastupuje štádium, keď už sú prítomné organické zmeny, ktoré zasahujú do funkcie jednotlivých orgánov.

Iným príkladom je aj náhle zvýšenie krvného tlaku z úplného zdravia. Prípadne, môže byť prvým príznakom doposiaľ neodhalenej hypertenzie.

Medzi takýto závažný stav sa radí napríklad cievna mozgová príhoda či infarkt srdca.

Ak sa vysoký krvný tlak zanedbá, nelieči sa, alebo sa lieči nedostatočne, stojí za vznikom závažných komplikácií. V tom čase sa už pridružujú ťažkosti spojené s konkrétnym problémom (mozog, srdce, obličky, zrak).

Preto je nevyhnutná skorá diagnostika a včasná liečba. Opäť je vidieť dôležitú úlohu preventívnej prehliadky.