Točenie hlavy, závraty, vertigo opisuje stav zmeny vnímania polohy tela v priestore. Točenie či kolísanie, nevoľnosť, neistý postoj, chôdza i narážanie do predmetov patria medzi najčastejšie príznaky celosvetovo. Poznáte možné príčiny točenia hlavy? Kedy je potrebné vyhľadať lekára?
Točenie hlavy, závraty, alebo odborne latinsky vertigo, označujú stav chorobnej zmeny vnímania polohy tela v priestore. Presnejšie sa závrat opisuje ako stav nešpecifickej priestorovej dezorientácie a poruchy rovnováhy.
Veritgo je pocit nevoľnosti, pri ktorom dochádza k pocitom točenia hlavy. Je sprevádzaný neistotou a nevoľnosťou.
Človek vníma točenie hlavy či točenie sveta naokolo, prípadne kolísanie, ku ktorému sa pridružujú taktiež iné subjektívne ťažkosti. Príkladom je pocit na odpadnutie, nevoľnosť, pocit na vracanie až vracanie, poruchy zraku (dvojité videnie) až zraková dezorientácia a často i hučanie v ušiach (tinitus).
Točenie hlavy sa vyskytuje u detí, dospelých i seniorov, a to po celom svete.
Závraty patria medzi druhý najčastejší dôvodnávštevy lekára, a to hneď po bolesti.
Uvádza sa, že závraty postihujú 20 až 30 % svetovej populácie. A počas života sa s nimi stretne takmer každý aspoň raz. U ľudí nad 60 rokov postihujú každého druhého. Nad 75. rok života postihujú 50 - 60 % ľudí.
Pýtate sa, čo je príčinou točenia hlavy? V tomto prípade neexistuje jednoznačná odpoveď. Závraty nie sú choroba, ale príznak. Preto treba za nimi hľadať dôvod vzniku.
V základe môže ísť o nezávažnú funkčnú poruchu krčnej chrbtice, ale i o závažnejšie neurologické či internistické ochorenie. V neposlednom rade je možnosťou i psychiatrická porucha.
Diagnostika je veľmi dôležitá, pretože nie je možné jednoducho určiť diagnózu, ktorá stojí za týmto nepríjemným vnímaním. Závraty nepodceňujte. Dajte sa vyšetriť.
Chcete vedieť viac? Čítajte s nami. V článku uvádzame základné rozdelenie vertiga a tiež hlavné príčiny.
Čo je to vertigo a ako sa prejavuje?
Vertigo je pocit narušeného vnímania polohy, pohybu i rovnováhy v priestore. Ide o priestorovú dezorientáciu, pocit neistoty v stoji či pri chôdzi. Ide o subjektívny pocit, ktorý môže každá osoba opisovať inak.
Nemusí ísť iba o točenie sveta naokolo či kolísanie, ale akýkoľvek pocit, ktorý je spojený s narušením vnímania seba samého v priestore. Príkladom je i stav pripomínajúci opitosť.
Ide o poruchu vnímania, ilúziu - pocit pohybu tela voči okoliu alebo okolia voči telu. Jednoducho, svet sa okolo človeka točí i keď stojí, alebo naopak, človek sa točí vo svete, i keď v skutočnosti stojí.
Niekoho postihuje pocit na odpadnutie, iný opisuje pocit omamnosti, alebo tiež zrakovú dezorientáciu, nerovnováhu pri chôdzi či v stoji. Niekomu sa točí svet v polohe ležmo, iný uvádza problém so zmenou polohy do stoja, alebo závraty pretrvávajú v akejkoľvek polohe.
Vnímanie polohy, pohybu a orientácie v priestore + delenie poruchy
Orientáciu v priestore získavame na základe zložitého mechanizmu.
Zúčastňujú sa pri ňomsenzomotorické funkcie, ktoré získavajú informácie spoluprácou zrakových vnemov, vnemov sluchovo-polohového, čiže statoakustického aparátu (vnútorného ucha) a receptorov vo svaloch a pohybovom aparáte.
Vertigo je výsledkom toho, ak sú signály z periférie nesprávne, či chybne vyhodnotené, alebo je poškodené centrum spracovania v centrále - teda v mozgu. Naviac, porucha sa môže týkať oboch, teda periférneho i centrálneho úseku a má zmiešaný charakter.
Podľa toho sa i zhruba závraty rozdeľujú, na periférne či centrálne.
Periférna porucha nastáva v prípade, ak ide o zmenu týkajúcu sa vnútorného ucha a vestibulárneho aparátu, nervu.
Centrálna porucha sa môže týkať centier, ktoré spolupracujú na vyhodnotení, a teda mozgu, mozočka, mozgového kmeňa, talamusu či mozgovej kôry.
Tieto dve poruchy sa navzájom líšia charakteristickými črtami:
periférne = závraty vznikajú prudko, sú náhle,
trvajú krátko, sekundy, desiatky sekúnd, minúty, občas hodiny,
zhoršujú sa so zmenou polohy tela,
+ človek pociťuje ťahania tela do strany,
pridružuje sa pohyb očí, očných buliev - nystagmus,
poruchy sluchu i hučanie, pískanie v ušiach - tinitus,
nevoľnosť, vracanie,
centrálne = taktiež môžu vznikať náhle a prudko, ale...
majú dlhšie trvanie,
sú zväčša miernejšej intenzity,
poloha a zmena polohy nemá vplyv,
neistá chôdza,
pocit plávania v priestore,
poruchy videnia,
pridružujú sa tiež iné neurologické príznaky.
Závraty sa delia podľa toho, či vznikajú ako následok poruchy vestibulárneho aparátu, alebo nie. Delia sa teda na vestibulárne závraty a nevestibulárne závraty.
Pri vestibulárnej poruche ide o narušenie funkcie polkruhových kanálikov (labyrintu vnútorného ucha a stato-akustického aparátu), alebo systému drobných kamienkov, otolitov, s pohybovým, rotačným či jednosmerným pohybom.
Nevestibulárna porucha vnímania polohy môže byť zapríčinená širokým spektrom ochorení, od srdcovo-cievneho systému, cez nervový. Môže mať metabolickú príčinu, a taktiež vzniká v dôsledku nezávažného funkčného bloku krčnej chrbtice.
Hlavné príčiny vertiga - točenia hlavy
Ako je uvedené, príčin môže byť veľké množstvo a niekedy zostáva základ ochorenia neznámy.
Poznáme vážne, menej vážne i nezávažné príčiny točenia hlavy.
Hlavné príčiny závratov sú:
choroby vnútorného ucha - 30 až 50 %,
vnútorné choroby - 5 až 30 %,
neurologické ochorenia - 2 až 30 %,
psychiatrické poruchy 15 - 50 %,
problém s krčnou chrbticou - až do 50 %,
neznáma príčina - až do 50 %.
Tabuľka uvádza informácie o hlavných príčinách vertiga
Skupina
Príčina
Choroby vnútorného ucha
vestibulárna neuritída - zápal nervu s pridružením vracania,
benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV) - akútne ataky točenia hlavy, zväčša provokované polohou a držaním hlavy, pridružuje sa i nystagmus,
najčastejší typ závratov,
predpokladá sa mechanická porucha vnútorného ucha,
Menierová choroba - opakované záchvaty vertiga s hučaním v ušiach, tlakom v ušiach, poruchou sluchu, pridružuje sa nevoľnosť, vracanie, nystagmus a pády neznáma príčina,
fyziologický závrat - bez chorobného procesu, vzniká pre fyziologický mechanizmus kinetóza - motion sickness - pohybová choroba, závraty a nevoľnosť vznikajú na základe nesúladu medzi vnímaním pohybu a zrakovým vnemom, na lodi (morská choroba), či v aute (cestovanie na zadných sedadlách),
osoba v aute číta knihu alebo pozerá do telefónu - statický vnem, pričom auto sa hýbe, a to polohový aparát vníma ako pohyb, čím vzniká rozpor vnímania zrakom a polohovým aparátom,
alternobaric závrat - tlakový rozdiel medzi stredným uchom pri zablokovaní Eustachovej trubice, pri lietaní, potápaní, výraznejšom prechode s tlakovým rozdielom,
výškový závrat - pri pohľade z hora kolmo dole, hlavne vo veľkých výškach,
závrat v beztiažovom stave - bez vplyvu gravitácie sa drobné kamienky statického aparátu pohybujú chaoticky,
závrat pri extrémnom záklone hlavy - príklad s vešaním záclon, zníži sa prietok krvi v oblasti vertebrálnych artérií,
dekompresná choroba,
vestibulárna migréna - spojenie závratov a migrény, neznáma príčina,
liekový a toxický závrat - CO intoxikácie, niektoré lieky, atropín, barbituráty, salicyláty, alkohol, nikotín, kovy ako arzén, olovo, ortuť, ale tiež toluén, sírovodík a iné otravy a jedy.
psychogénne vertigo je časté a veľakrát ho dotyčný človek opisuje ako stratu kontroly na okraji priepasti,
točenie hlavy zo stresu je bežné, hlavne pri dlhodobom a nadmernom psychickom preťažení.
Vertigo a krčná chrbtica
na vzniku sa často podieľajú poruchy krčnej chrbtice a svalstva krku,
syndróm artérie vertebralis, stlačenie cievy artéria vertebralis, častejšie u starých ľudí, ktorí majú cievy postihnuté aterosklerózou, poloha hlavy v úplnom záklone, ako pri vešaní záclon, plus s rukami natiahnutými hore,
patologické informácie z krčných senzorických receptorov,
whiplash injury, dopravné nehody - pri náhlom pohybe hlavy,
únik mozgovo-miešnej tekutiny (likvoru) pri traumatickom prasknutí dura mater, čo je tvrdá mozgová blana obalujúca aj miechu a časť nervových spletí vychádzajúcich z miechy - nervových koreňov,
s príznakmi ako vertigo, nystagmus, poruchy zraku, hučanie v ušiach (tinitus), zhoršenie sluchu,
k porušeniu môže dôjsť pri úraze, alebo aj iatrogénne, pri lumbálnej punkcii (odber likvoru na diagnostické a terapeutické účely); únik likvoru cez narušenú dura mater je aj príčinou tzv. postpunkčného sydrómu, ktorý sa takisto prejavuje vertigom, silnou bolesťou hlavy a stuhnutou šijou,
vrodené a funkčné deformácie v oblasti prechodu krčnej chrbtice na lebku.
+
Krk bol prispôsobený pohybu, otáčaniu, rotácii, predklonu i záklonu hlavy.
Vplyvom sedavého spôsobu života a práce za počítačom, manipulácie s mobilnými zariadeniami je krčná chrbtica dlhodobo nevhodne preťažená. To má za následok rôzne funkčné poruchy a tie úzko súvisia s ťažkosťami ako je bolesť hlavy či závraty (cervikokraniálny syndróm CC a cervikálne-vertigo CV) + s presunom bolesti medzi lopatky a do horných končatín (cerviko-brachiálny syndróm CB).
+
Čítajte viac v článku: Ako súvisí krčná chrbtica a točenie hlavy
Neznáma príčina
50 % prípadov točenia hlavy nemusí mať známu príčinu.
Náhle točenie hlavy, závrat, vertigo. Zdroj foto: Cserhelyi photo
Točenie hlavy v noci a pri ležaní?
S točením a kolísaním sa spája tiež únava.
Tá vzniká dôsledkom poruchy spánku, pričom sprevádza i chronický únavový syndróm.
Dlhodobá únava, malátnosť, v dôsledku preťaženia organizmu, dlho trvajúcej a nadmernej pracovnej, fyzickej či psychickej, duševnej záťaže je základom problému.
Točí sa vám v hlave pri zmene polohy?
Myslite na nízky tlak krvi. Stáva sa tak najmä v prípade, ak hneď po zobudení „skočíte na nohy“.
Preto je pri vstávaní z polohy ležmo dôležité dodržať niekoľko zásad:
ráno po zobudení je vhodné ešte - krátko si poležať,
následne sa posadiť s nohami na posteli, či podložke,
zvesiť dolné končatiny z postele, či podložky,
posedieť si chvíľu a zastabilizovať telo, hlavu i zrak,
následne sa opatrne postaviť,
prípadne, môžete mať na ráno pri posteli nachystaný pohár vody a napiť sa skôr, ako sa postavíte a urobíte prvý krok.
Tento proces síce zaberie dve minúty (niekomu možno i 5 minút), ale nebudete mať problém s ranným závratom, či pocitom na odpadnutie hneď po prebudení.
Ortostatický kolaps, synkopa, či mdloba. V podstate podobné odborné výrazy, ktoré sa mierne líšia...
Pri rýchlom postavení sa z nižšej polohy, sa doslova nestihne vyrovnať tlak v cievach. Mozog nie je dostatočne prekrvený a človek má pocit na odpadnutie, závraty, až odpadne.
Popri tom môže cítiť nával tepla, náhle potenie, čiernotu pred očami, búšenie srdca pre zrýchlenie srdcovej činnosti, či pískanie a hučanie v ušiach, ale i slabosť v nohách.
A zrazu je na zemi. Po krátkom bezvedomí sa upraví tlakový rozdiel, mozog sa opätovne prekrví a človek sa preberá k úplnému vedomiu.
Točenie hlavy a podobné ťažkosti sa môžu pridružiť aj v predklone, či pri zdvíhaní ťažkého bremena z predklonu, teda nie len pri vstávaní.
Tieto stavy sú rizikové z pohľadu úrazu hlavy.
Človek sa nepreberá ani po pár sekundách či minúte k vedomiu? Príčina bude inde...
Točí sa vám svet pri fajčení? Môžu za to zmeny na úrovni cievneho systému (a iné), a to hlavne u začínajúcich fajčiarov. Negatívny vplyv fajčenia má však oveľa dlhší zoznam, nie iba nepríjemný závrat.
Točenie hlavy v tehotenstve i počas cyklu
Prvotné znaky a signály tehotenstva môžu obsahovať i točenie hlavy. Spojenie je možné hľadať vo zvýšenej únave, pre hormonálne i rozličné telesné zmeny.
Spomedzi prvotných príznakov tehotenstva možno uviesť:
vynechanie menštruácie,
zvýšená citlivosť bradaviek,
zväčšenie pŕs,
zmena výtoku ž pošvy,
zmeny chute, prípadne nechutenstvo, či bolesť žalúdka,
nevoľnosť a ranná nevoľnosť, ale môže sa vyskytnúť hocikedy počas dňa,
pocit nafúknutia a plnosti brucha,
celkovo problém s trávením,
zmeny nálad, plačlivosť,
zvýšená únava,
závraty,
a iné.
Samozrejme, ide o individuálne prejavy. Sú ženy, ktoré nemajú žiadne ťažkosti.
Slabosť, únava či pocit na omdletie sa zvykne podceňovať. Ťažkosti ženy pripisujú bežným fyziologickým zmenám či dehydratácii.
Pri točení hlavy a pocite na omdletie, by si mala žena sadnúť, prípadne sa dať do podrepu. Mohlo by to zabrániť úrazu pri kolapse. Stav sa nezlepšuje? Treba si ľahnúť a dať nohy nad úroveň hlavy, čím sa zlepší prekrvenie.
Upozornenie: Ak nejde o jednorazový či zriedkavý stav, ale je prítomné neustále vertigo, je nutné odborné vyšetrenie.
Čo všetko môže byť za točením hlavy počas tehotenstva, ukazuje nasledujúca infografika:
Spojenie závratov s hormonálnymi zmenami sa nachádza i počas bežného menštruačného cyklu, a to hlavne pred menštruáciou. Prípadne sa zhoršené točenie hlavy vyskytuje v prípade silného, či dlho trvajúceho krvácania alebo pri intenzívnych bolestiach.
Podobne, zmeny hladín hormónov nastávajú i v období menopauzy.
Diagnostika a liečba Vertiga
Od správnej diagnostiky príčiny vzniku vertiga priamo závisí konkrétny liečebný postup.
Diagnostiku závratu okrem anamnézy a posúdenia klinických príznakov pacienta spočíva v základnom neurologickom vyšetrení.
Pacient okrem štandardného vyšetrenia absolvuje vyšetrenie u neurológa a otorinolaryngológa, prípadne ortopéda, ktorí sa zameriavajú na vyšetrenie nervvov, reflexov a anatomických štruktúr oblasti ucha i krku.
Možná je indikácia k zobrazovacím vyšetreniam, ako je CT (počítatočová tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia).
Krvný test pomáha laboratórne odhaliť prítomnosť infekcie v tele spôsobenej vírusmi alebo baktériami. Taktiež stanovuje hodnoty glykémie, keratinínu, železa, či pečeňových testov a iných parametrov.
Samotná liečba závratu závisí od príčiny vzniku, resp. vyvolávajúceho ochorenia či poruchy.
Vo všeobecnosti liečba zahŕňa úpravu životosprávy, rehabilitáciu, farmakologickú liečbu (lieky a liečivá pre konkrétne ochorenia a poruchy) a v krajných prípadoch závažnejších porúch aj operačný zákrok.
V rámci konzervatívnej liečby je dbaný dôraz na vhodnú kompenzačnú pohybovú aktivitu, ergonómiu pohybu, spánkovú hygienu, elimináciu stresového faktoru, vyváženú plnohodnotnústravu a iné faktory.
Čo pomáha pri točení hlavy?
Hneď, ako sa vám začne točiť hlava, posaďte sa, poprípade zaujmite polosed-poloľah na posteli.
Vyvýšte si dolné končatiny a zabezpečíte tak riadny prísun krvi do mozgu.
Zamerajte svoj pohľad na fixný bod , čo Vám pomôže zmierniť pocit točenia.
Pomaly a zhlboka dýchajte – upokojíte tak svoje telo i myseľ. Hlboké dýchanie do bránice pomáha aj pri úzkostiach a pocitoch paniky, ktoré sú častou súčasťou vertiga.
Dbajte na dostatočný pitný režim čistej sviežej vody.
Dbjate na stály prísun čerstvého vzduchu a vyvetranú miestnosť.
Nielen ráno vstávajte z postele pomaly. Najprv si sadnite na pár sekúnd a až následne sa opatrne postavte.
Vyvarujte sa náhlym, švihovým a rýchlym pohybom hlavy.
Vyvarujte sa sa konzumácii alkoholických a kofeínových nápojov. Nefajčite a nekonzumujte omamné látky.
Kedy navštíviť lekára?
Svojho lekára navštívte vždy, ak pociťujete časté, opakujúce sa, alebo náhle a intenzívne, či neustupujúce točenie hlavy a závraty.
Ak pociťujete ťažkosti v podobe točenia hlavy a závratov, a zároveň sa k nim pridružia aj následujúce príznaky, je potrebná okamžitá lekárska pomoc:
náhla a intenzívna bolesť hlavy,
pád, zranenie, úraz,
bolesť na hrudníku,
ťažkosti s dýchaním,
strata vedomia,
znecitlivenie rúk, nôh, tváre alebo tŕpnutie jazyka,
zdvojené videnie až strata zraku,
zmätenosť, problémy s rozprávaním,
nepravidelný tep,
problémy s chôdzou a motorikou,
pretrvávajúce vracanie.
Vyšetrenie vestibulárneho aparátu lekárom. Zdroj foto: Schutterstock.
Pýtate sa: najčastejšie otázky a opovede o závrate
Čo je to závrat a točenie hlavy?
Závrat je pocit nevoľnosti, neistoty alebo nestability, pričom točenie hlavy je pocit, že sa okolie alebo človek sám otáča alebo sa pohybuje.
Aké sú najčastejšie príčiny závratov a točenia hlavy?
Vestibulárne poruchy (napríklad Benígna paroxyzmálna polohová vertigo (BPPV), Ménièrova choroba).
Nízky krvný tlak.
Dehydratácia.
Anémia (chudokrvnosť, nízka hladina železa).
Infekcie uší a ochorenia ucha.
Migrény.
Neurologické ochorenia.
Úzkosť a stres.
Liekové vedľajšie účinky.
Krčná chrbtica - pohybový aparát.
Kedy by som mal navštíviť lekára kvôli závratom?
Ak sú závraty časté, silné alebo trvajú dlhší čas.
Ak sú sprevádzané inými príznakmi, ako sú silné bolesti hlavy, problémy s videním, sluchom alebo rečou.
Ak dôjde k pádu alebo zraneniu.
Ak sa objavia náhle, silno a intenzívne.
Aké vyšetrenia môžem očakávať u lekára?
Základné fyzikálne vyšetrenie.
Krvné testy.
Zobrazovacie vyšetrenia (ako MRI alebo CT).
Testy sluchu a rovnováhy (audiometria, vestibulárne testy).
Neurologické vyšetrenie.
EKG.
Ako sa liečia závraty a točenie hlavy?
Lieky a medikamentá (napr. proti nevoľnosti, migréne, úzkosti).
Zmena životného štýlu (zlepšenie hydratácie, stravy, spánku, cvičenia).
Chirurgické zákroky (v závažných prípadoch).
Môžem nejako predchádzať závratom a točeniu hlavy?
Dodržiavať zdravú stravu a piť dostatok vody.
Vyhýbať sa rýchlym zmenám polohy.
Redukovať stres a zvládať úzkosť.
Udržiavať zdravý krvný tlak.
Vyhýbať sa alkoholu a nikotínu.
Je vertigo nebezpečné?
Hoci vertigo samotné nie je život ohrozujúce, môže byť nebezpečné kvôli zvýšenému riziku pádov a zranení.
Ak sú symptómy náhle a silné, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, aby sa vylúčili vážnejšie príčiny.
Čo je Benígna paroxyzmálna polohová vertigo (BPPV)?
BPPV je pomerne bežná vestibulárna porucha, ktorá spôsobuje krátke, ale intenzívne epizódy točenia hlavy pri zmenách polohy hlavy. Je spôsobená posunom drobných kryštálov v uchu človeka.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.