Šokový stav: Čo je medicínsky výraz šok, aké má príčiny, typy a fázy?

Šokový stav: Čo je medicínsky výraz šok, aké má príčiny, typy a fázy?
Zdroj foto: Getty images

Šok - tento pojem používame zväčša v hovorovej forme ako označenie stresovej reakcie. Avšak, v medicíne má úplne iný význam. Označuje stav, keď je človek akútne ohrozený na zdraví a živote.

Charakteristika

Slovo šok zväčša používame v jeho hovorovej forme, keď ním označujeme situáciu pri akútnej stresovej reakcii. Avšak, v medicíne má úplne iný význam a nevyjadruje duševné rozpoloženie človeka.

Najčastejšie vás zaujíma: 
Čo v medicíne znamená výraz šok? 
Čo môže byť jeho príčinou? 
Aké typy a fázy šoku poznáme? 
Ako sa prejavuje?

Šok označuje celkovú reakciu organizmu, ktorá nastáva na základe viacerých príčin. Šokový stav zasahuje rôzne telové systémy a prejavom sú rôznorodé symptómy. Ohrozuje človeka na zdraví a živote.

Čo je to šok? Ako znie jeho definícia?

Pri hľadaní definície šoku, môžeme naraziť na niekoľko foriem. Ich podstata je rovnaká, obmieňa sa iba spôsob vyjadrenia.

Šok je...

1.

... nepomer medzi potrebou a dodávkou kyslíka i živín pre organizmus.

2.

... život ohrozujúci stav, ktorého základom je porucha prekrvenia buniek, tkanív a orgánov. V prípade, ak sa včas nelieči, dochádza k postupnému zlyhávaniu funkcie orgánov a orgánových systémov. Postihuje životne dôležité orgány, a to je mozog, srdce či obličky a pľúca.

3.

... je akútna, čiže náhla alebo aj subakútna zmena makrocirkulácie a mikrocirkulácie, ktorá sa prejaví zníženým prekrvením tkanív a orgánov. V bunkách je nedostatočné množstvo kyslíka a živín. Hromadia sa v nich toxické produkty metabolizu - metabolity.

Hypoxia - odborné označenie pre nedostatok kyslíka v bunkách, tkanivách či orgánoch.

Následne prechádza do poruchy funkcie samotných buniek, orgánov a nakoniec aj celých orgánových systémov. V prípade omeškania liečby prechádza do nezvratnej, teda ireverzibilnej fázy. Dochádza k poškodeniu mozgu, srdca, obličiek a ostatných orgánov.

Konečným vyvrcholením je smrť postihnutého.

4.

... je závažný dynamický stav, pri ktorom prívod kyslíku do tkanív životne dôležitých orgánov nepostačuje ich momentálnemu energetickému nároku

Nastáva kyslíkový dlh a rozvíja sa metabolická acidóza.

Informácie o acidóze a alkalóze uvádzame v magazínovom článku: Tvrdenie o prekyslení je nezmysel.

Pričom jeho príčinou je nepomer medzi veľkosťou cievneho riečiska a množstvom krvi, teda tekutín v krvnom obehu.

Lekárka v šoku
Šok lekára nešokuje. Foto: Getty images

3 fázy šoku

O šoku sa tvrdí, že je to dynamický stav. A to preto, lebo prechádza niekoľkými fázami. Toto rozdelenie je dôležité najmä z pohľadu liečby.

Šok má tri fázy, ktoré sa označujú aj ako kompenzovaný šok, dekompenzovaný šok či ireverzibilný, teda nezvratný šok. Pričom prechod z jednej fázy do druhej prebieha dynamicky a rýchlosť závisí na viacerých faktoroch.

Rýchlosť rozvoja šoku závisí na:

  1. stave organizmu v čase akútnej zmeny
  2. veku
  3. pridružených ochoreniach
  4. imunite
  5. koagulácii
  6. CNS - centrálneho nervového systému
  7. psychike
  8. rozsahu vyvolávajúcej príčiny
  9. dobe vplyvu vyvolávajúcej príčiny
  10. prítomnosti negatívnych faktorov, ako napríklad únava či podchladenie organizmu

Jednotlivé fázy šoku uvádza tabuľka

Fáza šoku Stručný popis
Kompenzačná Kompenzovaný šok
  • organizmus sa prispôsobuje náhlej, teda akútnej zmene
  • nastáva centralizácia obehu
  • snaha udržať prekrvenie základných životne dôležitých orgánov
    • mozog, srdce, nadobličky (pre produkciu adrenalínu a noradrenalínu)
  • ostatné tkanivá a orgány sú prekrvené v nižšej miere
    • obličky, pľúca, svaly, koža, slezina
  • zrýchľuje sa dych
  • zrýchľuje sa srdcová činnosť, frekvencia, pulz
  • zosilňuje sa srdcová kontrakcia - vypudzovanie krvi - systola
Dekompenzačná Dekompenzovaný šok
  • po vyčerpaní kompenzačných mechanizmov
  • dilatácia krvného riečiska - rozširujú sa cievy
  • na základe toho klesá krvný tlak
  • zvyšuje sa priepustnosť ciev pre tekutinu
  • tá prestupuje z ciev do mimo cievneho priestoru
  • zhoršuje pokles tlaku
  • čo spôsobuje zníženie prekrvenia životne dôležitých orgánov
  • nedokrvené a poškodené bunky vyplavujú toxické látky, metabolity, enzýmy
  • tieto látky negatívne ovplyvňujú činnosť srdca
  • riziko vzniku DIC - čo je diseminovaná intravaskulárna koagulopatia
  • a MODS - multiorgánového zlyhania - dysfunkcie
Ireverzibilná Terminálna fáza, teda konečná, ireverzibilná - nezvratná
  • trvalé poškodenie buniek, tkanív a orgánov
  • porucha funkcie orgánových systémov MODS + DIC
  • zlyhanie životných funkcií
  • smrť

Nekróza, teda odumretie buniek = bunková smrť.
Ak bunková smrť postihne určitý počet buniek životne dôležitých orgánov...
...nepomôže ani odstránenie základnej príčiny šoku. 
Podstata ireverzibilnej fázy šoku.

Príčiny

Šok vzniká na podklade nepomeru medzi dodávkou a potrebou kyslíka i živín.

A plus, pre poruchu odvodu toxických látok, ktoré vznikajú pri metabolizme a narušenej funkcii z buniek. 

Cieva, krv, červené krvinky
Krv nesie kyslík a živiny do orgánov - pumpuje ju srdce. Foto: Getty images

Príčiny vzniku šoku môžu byť rozličné.

1. Dôvod môže byť strata tekutín z krvného obehu.

Nastáva tak pre krvácanie, popálenie významného rozsahu či ťažkú dehydratáciu. Všeobecne sa označuje ako hypovolemický šok.

2. Druhou príčinou môže byť zníženie výkonnosti a porucha funkcie srdca

Čo je aj kardiogénny šok. Ktorý môže nastať pri poruche srdcového rytmu alebo pre infarkt srdcového svalu. Iným subtypom je aj obštrukčný šok, ktorý vzniká na podklade tamponády perikardu.

3. Treťou hlavnou kategóriou je zväčšenie cievneho riečiska.

Zjednodušene, pri nadmernom roztiahnutí ciev. Označuje sa ako distribučný šok. Nastáva napríklad pri anafylaxii, ako anafylaktický šok, alebo pri ťažkej sepse.

Sepsa, septický stav, septikémia - ľudovo otrava krvi - čo je ťažká infekcia, pri ktorej sa patogény krvou rozosievajú do celého organizmu.

Riziko vzniku šoku nastáva aj pri ťažkostiach ako je:

  • diabetická kóma - hyperglykemická kóma, ale aj hypoglykemická kóma
  • porucha funkcie štítnej žľazy
  • zlyhanie funkcie obličiek
  • akútne zlyhanie pečene
  • dekompenzácia cirhózy pečene
  • intoxikácia
  • rozsiahle úrazy
  • dlhý operačný zákrok

Rozdelenie šoku podľa vyvolávajúcej príčiny

Šok sa rozdeľuje podľa príčiny vzniku.

Tabuľka uvádza rozdelenie - typy šoku

Hlavná kategória Názov šoku Vyvolávajúca príčina
Nedostatočné množstvo tekutiny v cievnom riečisku - nedostatok krvi  Hemoragický pre krvácanie, ktoré môže nastať napríklad pri:
Traumatický pri poraneniach:
  • veľké krvácanie, napríklad z tepny
  • otvorené zlomeniny s veľkou stratou krvi
  • zlomeniny so skrytým krvácaním (zlomeniny stehna či panvy)
  • krvácanie do orgánov po tupých či penetrujúcich poraneniach
  • polytrauma - viacpočetné poranenia orgánových systémov, napríklad pri dopravnej nehode či páde z výšky
Popáleninový vzniká pri všetkých vážnejších popáleninách
  • únik plazmy - krvnej tekutiny z ciev do mimo - cievneho priestoru
  • vzniká generalizovaný opuch
  • zníženie množstva cirkulujúcej krvi a nedostatočné prekrvovanie tkanív
  • nízky tlak krvi
  • riziko pridruženia infekcie - sepsy a septického šoku
Hypovolemický pri zníženom objeme tekutiny v organizme, ak nie je zabezpečená dostatočná náhrada stratených tekutín
  • hnačka
  • pretrvávajúce vracanie
  • nadmerné potenie
  • nadmerné močenie
  • peritonitída
  • ileus
  • ascites
Všeobecne, ale nepresne, sa táto kategória označuje ako hypovolemický šok.  Nastáva pri znížení objemu cirkulujúcej krvi o viac ako 25 - 30 % počas 30 minút - alebo pri malej, ale dlhodobej strate krvi.  Pri zlomení stehnovej kosti môže stehnový sval prijať až 1 liter krvi - nastane zväčšenie približne o 1 cm v obvode. 
Nedostatočný minútový objem srdca Znížená funkcia srdca ako pumpy. Klesá množstvo krvi vypudenej do telového obehu zo srdca. V cievach je dostatočný objem krvi. Kardiogénny
  • infarkt myokardu IM (srdcového svalu)
  • srdcové zlyhanie
  • akútna myokarditída
  • arytmia - poruchy srdcového rytmu
  • Tako - tsubo kardiomyopatia
    • broken heart syndrome - syndróm zlomeného srdca
    • po nadmernej stresovej reakcii
    • strate životného partnera, po rozchode
    • hlavne u žien po menopauze
    • pri koronarografii nie je prítomné poškodenie koronárnych ciev
    • nedochádza k nekróze srdcového svalu ako pri IM
Obštrukčný
  • embólia do pľúc
  • tamponáda perikardu
  • tenzný pneumotorax
  • disekcia aneuryzmy aorty
  • endokarditída a chlopňové chyby
  • stenóza chlopne
Periférna porucha Označuje sa aj ako distribučný šok. V cievach je dostatok krvi, príčinou nie je krvácanie či zlyhanie srdca ako pumpy.     Anafylaktický pri ťažkej alergickej reakcii, teda anafylaxii napríklad po alergii na:
  • poštípanie hmyzom (včelou, osou, sršňom)
  • lieky
  • potraviny
Toxický  pri intoxikácii organizmu chemikáliou, ale aj pri pankreatitíde
Septický  Sepsa, otrava krvi, ako komplikácia niektorých infekcií, aj pri popáleninách
Neurogénny  Pri poranení mozgu a miechy - najmä v oblasti krku a hrudníka
Endokrinný pri poruche funkcie žliaz s vnútorným vylučovaním

Príznaky

Šok je generalizovaná, teda celotelová reakcia. Zúčastňuje sa pri ňom viacero telesných systémov. Zmeny nastupujú postupne cez kompenzačnú fázu, po fázu dekompenzácie.

V prípade oneskorenia liečby alebo jej zlyhania po nezvratnú - ireverzibilnú fázu. V tomto momente nastane zlyhanie funkcie orgánov a celých systémov a ich poškodenie. Končí sa smrťou.

Šok má všeobecné prejavy:

  • nepokoj, úzkosť
  • slabosť, únavu až ospalosť
  • závraty
  • porucha videnia
  • nevoľnosť, pocit na vracanie - nauzea až vracanie
  • bledosť pokožky
  • studená koža
  • nadmerné potenie - lepkavý a studený pot
  • zrýchlenie srdcovej frekvencie, tepu
  • pulz je rýchly a zle hmatateľný - plytký až nitkovitý
  • zrýchlené dýchanie
  • pocit sťaženého dýchania
  • porucha vedomia v neskoršej fáze - bezvedomie
Šok - bledá a spotená pokožka - tvár muža
Prejavom je bledá koža s prítomným studeným potom. Foto: Getty images

Tabuľka uvádza rozdelenie príznakov šoku podľa orgánového systému

Orgánový systém Príznaky
Respiračný - dýchací 
  • zrýchlenie dýchania - tachypnoe
  • znížené prekrvenie pľúc pre centralizáciu obehu
  • až poškodenie pľúc - šokové pľúca
Srdcovo - cievny
  • zrýchlenie srdcovej činnosti
  • pulz je zrýchlený, plytký až nitkovitý
  • v konečnom štádiu nehmatný
  • klesá krvný tlak
  • až je nakoniec nemerateľný
  • pre nedokrvenie srdcového svalu arytmia
Koža
  • bledá
  • studená
  • zvýšené potenie
  • studený lepkavý pot
  • modrá koža - cyanóza
  • následne sivá
  • mramorová kresba
Neuro - mozog - psychika
  • nepokoj
  • apatia
  • malátnosť, slabosť
  • zmätenosť
  • strach zo smrti
  • ospalosť - somnolencia
  • až porucha vedomia - bezvedomie, kóma
  • pre nedokrvenie mozgu je riziko aj cievna mozgová príhoda
Vylučovací
  • znížené prekrvenie obličiek
  • znížená tvorba moču - oligúria
  • až zastavenie močenia - tvorby moču - anúria
  • pri nedokrvení obličiek na čas dlhší ako 90 minút
    • zlyhanie obličiek - šoková oblička
Tráviaci
  • zníženie prekrvenia čriev
  • narušenie črevnej bariéry a prestup toxínov, opuch
  • prehĺbenie šoku
  • nedokrvenie pečene spôsobí zlyhanie jej funkcie

Rozdelenie šoku podľa klinickej závažnosti

Šok sa z tohto pohľadu rozdeľuje na ľahký, stredne ťažký, ťažký a terminálny šok.

1. Ľahký šok

Človek je malátny, unavený, celkovo skleslý. Zatiaľ je pri vedomí. Pridružuje sa bledosť, pocit chladu, pocit sucha v ústach a smädu.

Koža je na dotyk studená, vlhká - spotená.

Zrýchľuje sa činnosť srdca, ktorú môžeme pozorovať ako zrýchlený pulz - približne 90 - 100 pulzov za minútu. Zatiaľ je krvný tlak nad hranicou 100 mmHg.

Viac informácií o hodnotách krvného tlaku v prehľadnej tabuľke magazínového článku.

Pri krvácaní môže ísť o stratu krvi v rozsahu 1000 - 1200 ml = 20 - 25 % objemu kolujúcej krvi.

2. Stredne ťažký šok

Zhoršuje sa psychický stav, človek je apatický, nemá záujem o okolie.

Koža je veľmi bledá - "je biela ako stena". Typicky sa vyskytuje studený lepkavý pot.

Zvyšuje sa tepová frekvencia, a to na 110 - 120 pulzov za minútu - tachykardia. A v tejto fáze už klesá aj krvný tlak, pričom jeho hodnota je nižšia ako 100 mmHg - čo sa označuje ako hypotenzia.

Prečítajte si tiež článok: Nízky krvný tlak - hypotenzia.

Približná strata krvi sa môže odhadovať na 1500 - 1700 ml krvi = 30 - 35 % objemu cirkulujúcej krvi.

3. Ťažký šok

Zhoršuje sa duševný stav človeka. Je výrazne slabý a apatický. Pridružuje sa nauzea (pocit na vracanie) až vracanie.

Koža má sivý odtieň, pridružuje sa cyanóza - čo je modré sfarbenie. Môžeme ju badať na prstoch, perách ale aj na ušiach a končeku nosa.

Pulz stúpa nad 120 - 160 za minútu. Krvný tlak, naopak, klesá pod 80 mmHg.

Krvné straty v tomto prípade môžeme odhadovať aj na 2000 mililitrov.

4. Terminálny šok

Je poslednou fázou prejavu šoku. Človek je bezprostredne ohrozený na živote.

Prítomná je porucha vedomia - bezvedomie, kóma.

Koža je má mramorovú kresbu. Nehmatáme pulz a krvný tlak už v tomto čase neodmeriame - je nemerateľný.

Nepravidelné dýchanielapavé dychy sú znakom blížiaceho sa konca.

Krvné straty v tejto fáze sú odhadované nad 2500 mililitrov - čo je 50 % objemu cirkulujúcej krvi.

Diagnostika

Pri šoku je veľmi dôležitá včasná diagnostika a jeho liečba. Závisí od toho konečný stav postihnutého, teda jeho prognóza.

Pri oneskorenej liečbe hrozí prehĺbenie šoku do jeho nezvratnej podoby a do terminálneho štádia, teda k smrti človeka.

Pri diagnostike sa využíva: 

  • anamnéza, teda zisťovanie prítomnosti bolesti (napríklad na hrudníku, brucha), subjektívne vnímanie kvality dýchania, začiatku ťažkostí
  • klinický obraz, čiže to ako sa ťažkosti prejavujú
  • fyzikálne vyšetrenie - krvný tlak, pulz, frekvencia dýchania, saturácia krvi kyslíkom a iné
  • odber krvi a moču na laboratórne vyšetrenie
    • krvný obraz, hemokoagulácia, mineralogram, zápalové markery, ABR - acidobázická rovnováha, biochémia
  • zobrazovacie metódy
    • EKG, ECHO, RTG, CT, MRI, sonografia
    • pri kardiálnych ťažkostiach aj koronarografia
Pacientka v ambulancii záchrannej služby a záchranári
Odborná diagnostika a pomoc. Vyšetrenie a sledovanie životných funkcií. Foto: Getty images

Šokový index

Pri šoku sa môžeme stretnúť s počítaním takzvaného šokového indexu.

Pomer medzi systolickým tlakom (sTK) a frekvenciou pulzu (P):

  1. Normálny stav = 1,5 
    • čo je výsledok pomeru
    • 60 P za minútu : 120 sTK
    • 60 : 120 = 1,5 
  2. Rozvinutý šok = 1,0
    • 100 P za minútu : 100 sTK
    • 100 : 100 = 1
  3. Ťažký šok = 2,0
    • 120 P za minútu : 60 sTK
    • 120 : 60 = 2,0

Priebeh

Priebeh šoku a výskyt ťažkostí je podmienený druhom šoku.

Hypovolemický šok

Charakterizuje ho zníženie venózneho návratu.

Označuje sa aj ako studený šok.

Znamená to, že je znížené množstvo pritekajúcej krvi z telového obehu späť do srdca. Na základe toho sa zvyšuje srdcová činnosti.

Dochádza pritom k navýšeniu na dvoch úrovniach, a teda zrýchlenie frekvencie - tachykardia, plus navýšenie sily kontrakcie - inotropia. Plus, zvyšuje sa vaskulárna (cievna) rezistencia - pre vazokonstrikciu.

Úlohou tohto mechanizmu je zachovať prekrvenie životne dôležitých orgánov, ako je mozog a srdce.

Pre centralizáciu obehu sa zúžia cievy - vazokonstrikcia, zrýchľuje sa frekvencia. Významná hypotenzia sa dostavuje pri strate približne 20 % objemu cirkulujúcej tekutiny. Spomalenie srdcovej činnosti (bradykardia) je znakom neskorého štádia.

Kardiogénny šok

Vzniká na základe zníženého prekrvenia tkanív a orgánov. Príčinou je zníženie schopnosti srdca prečerpávať - pumpovať krv.

Znižuje sa minútový objem srdca.

V krvnom obehu je dostatok krvi.

Prítomný je nízky krvný tlak, znížený srdcový výdaj, taktiež sa pridružuje tachykardia. Pre periférnu vazokonstrikciu, čiže zúženie ciev v okrajových orgánoch a tkanivách, sa znižuje tvorba moču, koža je bledá, studená, spotená, prítomná je aj svalová slabosť a zmena psychiky.

75 % je následkom akútneho infarktu myokardu.
Na základe dekompenzácie ischemickej choroby srdca
Príkladom inej je srdcové zlyhávanie

Distribučný šok

Pri tejto forme šoku sa nevyskytuje vazokonstrikcia - zúženie ciev, ale naopak, vazodilatácia - čo je rozšírenie cievneho riečiska.

Aj v tomto prípade je množstvo cirkulujúcej krvi zachované.

Prítomná je skôr teplá koža.

Teplá koža, a teda zvýšená telesná teplota je pri septickom šoku spôsobená infekciou - patogénnymi organizmami. 

Pri sepse sa pridružujú aj príznaky ako:

Sepsa je systémová zápalová odpoveď organizmu - SIRS (Systemic Inflammatory Response Syndrome) na rôzne podnety. Príkladom je bakteriálna infekcia, ale aj pankreatitída. Zväčša sa rozvinie u starých ľudí a u ľudí s pridruženými ochoreniami.

Tento druh šoku sa označuje aj ako teplý šok.

Zo začiatku je zachovaná dobrá funkcia srdca.

Neskôr, pre vyplavovanie toxických látok, sa funkcia srdca zhoršuje. Nastáva acidóza (presun pH vnútorného prostredia smerom ku kyslému), hypoxémia (zníženie okysličenia krvi), hypoxia (nízke okysličenie tkanív).

Syndróm toxického šoku

Spôsobuje ho zlatý stafylokokus alebo aj streptokoková infekcia. Známa je infekcia zo 70. - 80. rokov pre vaginálne tampóny pre menštruáciu.

Medzi iné príčiny sa zaraďuje infekcia operačných rán, rôzne abscesy, infikovanie popálenín, konjunktivitída.

Prebieha za prítomnosti príznakov ako je:

  • horúčka
  • nízky krvný tlak
  • vracanie
  • hnačka
  • bolesť svalov
  • zníženie funkcie obličiek
  • zmeny psychiky, apatia, zmätenosť
  • kožný výsev - exantém
  • začervenanie očných spojoviek
  • povlak na jazyku

Anafylaktický šok

Spomedzi distribučnej formy najrýchlejšie prebieha anafylaktický šok. Približne do 30 minút od kontaktu s alergénom.

Ako najťažšia forma alergie. Napríklad po aplikácii liekov, potravín či poštípaní hmyzom.

Ťažkosti nastupujú veľmi rýchlo.

Vyskytuje sa pri ňom:

  • závažné rozšírenie ciev - vazodilatácia
  • opuchy pre zvýšenú cievnu priepustnosť
  • kožné prejavy, ako je žihľavka - urtika, začervenanie
  • bledosť až cyanóza
  • nízky tlak krvi, pre znížený srdcový výdaj
  • nádcha
  • napínanie na vracanie až vracanie
  • bolesť brucha - kŕče
  • zúženie dýchacích ciest - bronchospazmus
  • v konečnom štádiu aj zlyhanie obehu, pľúcny edém
Podanie epipenu pri alergii - u alergika
Alergik by mal mať pri sebe Epipen - dôležité je jeho rýchle podanie. Čo zabráni rozvoju šoku. Foto: Getty images

Neurogénny šok

Neurogénny šok prebieha prítomnosťou triády symptómov, a to je hypotenzia (nízky krvný tlak), bradykardia (zníženie srdcovej frekvencie) a hypotermia (zníženie telesnej teploty). Prítomná je vazodilatácia, teda rozšírenie krvného riečiska.

Príčinou môže byť vagotónia, čiže dráždenie nervus vagus - blúdivého nervu, hlboká celková anestézia, prehnané emócie - strach, poškodenie mozgu či nedokrvení miechy.

Rodzielom je spinálny šok, ktorý pri poranení miechy.

Pri spinálnom šoku je zvýšená stimulácia sympatiku. Čo sa prejaví náhlym vysokým krvným tlakom, s vysokou či nízkou frekvenciou srdca. Vysoký krvný tlak strieda pokles krvného tlaku, a to aj dlhodobo.

Protišokové opatrenia - 5T - infografika
Zásady 5T - protišokové opatrenia

Ako sa lieči: Šok - šokový stav

Liečba šoku: Podľa druhu + prvá pomoc, 5T protišokové opatrenia

Zobraziť viac

Zábavné, ale poučné video Michala Kubovčíka - BAŠTRNG - SEPRP - Šok

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané