Vysilenosť a vyčerpanie? Spoznajte alarmujúce príznaky a príčiny

Nie je dôležitý dôvod, unavenosť môže zmeniť emocionálne a mentálne limity. V niektorých prípadoch vzniká extrémna unavenosť, ktorú nazývame exhauscia. Jedná sa o vyčerpanie.

Exhauscia, tiež nazývaná únava, sa stáva problematickou, keď pokračuje zo dňa na deň. Pôsobí na celkové zdravie a bezpečnosť.

Únava môže byť telesná, mentálna alebo zmiešaná. Normálne súvisí s väčším sklonom k oddychu.

Vyčerpanie nie je psychickou poruchou. Niekedy však môže byť exhauscia vyvolaná depresiou, anxietou, bipolárnou poruchou, neurologickými a spánkovými poruchami, anémiou, abnormalitami elektrolytov, cukrovkou, obezitou, infekciou či rakovinou.

Typicky sa vyskytuje vyčerpanie aj pri roztrúsenej skleróze či Parkinsonovej chorobe.

Exhauscia nebýva príčinou obáv. Aj napriek tomu však môže viesť k:

• nedostatku fyzickej a mentálnej energie
• neschopnosti zostať hore (nezaspať) a v pohotovosti
• možné je upadnutie do spánku, napríklad pri obsluhe veľkých strojov
• neschopnosť dokončiť aktivitu, činnosť
• ľahšie sa unaviť
• ťažkosti so zapamätaním, koncentráciou a emocionálnou stabilitou

Príznaky smútku (depresia) alebo úzkosti (anxietas) – pri depresii môže byť narušený spánok, skrátená jeho dĺžka. Pacient je neschopný spať po dlhú periódu. Veľa energie, ktorú si depresia vyžiada, oberá pacienta o normálne aktivity.

Pri úzkosti sa objavuje aj extrémna dráždivosť a únava.

Vyčerpanosť môže viesť k unavenosti do tej miery, že bez energie si pacient vytyčuje ciele, no nevie ich naplniť. Podobne je to aj s problémom koncentrovať sa na úlohy, napríklad v práci. To môže viesť k frustrácií.

Rozlišujeme aj mentálne vyčerpanie. To sa deje vtedy, keď mozog má veľa stimulácie, no nedostavuje sa odpočinok.

Mentálne vyčerpanie sa niekedy nazýva aj mentálnou únavou a deje sa keď:

• je prítomná častá práca alebo štúdium veľa hodín po sebe bez prestávky
• keď sa každým dňom človek venuje plnej zodpovednosti
• keď človek žije s mentálnymi zdravotnými symptómami
• keď sa venuje veľké množstvo energie mysleniu na trápenia, problémy a iné čiastky stresu

Pri mentálnej únave môže dôjsť k zmene pri schopnosti myslieť, riešiť problém, či regulovať emócie. Zmeny sa samozrejme môžu odraziť na vzťahovom poli a viesť k sociálnym zmenám.

Pri mentálnej únave môže dôjsť k pociťovaniu typicky niektorých pocitov ako hnevu, odlúčenia, úzkosti, smútku či žiaľu. Niekedy sa hovorí aj o syndróme vyhorenia - z angl. burn-out syndróm.

Pri mentálnej exhauscii môžu byť doprovodné od typickej zvýšenej dráždivosti či depresie aj fyzické zmeny ako bolesti hlavy a žalúdku, problémy so spánkom či priberanie na hmotnosti.

Príčiny

Medzi príčiny únavy (vyčerpanosti) patria:

• Alkohol a závislosti na iných drogách
• Veľa fyzickej aktivity a žiadny odpočinok
• Desynchronóza – porucha vznikajúca pri narušení biorytmu napríklad pri opakovanom cestovaní lietadlom cez široké časové pásma
• Nedostatok fyzickej aktivity
• Skrátenie spánku a problémy so spánkom všeobecne
• Niektoré lieky ako lieky na kašeľ, prípadne antihistaminiká, antidepresíva a pod.
• Nezdravé návyky pri stravovaní
• Anémia – chudokrvnosť
• Rakovina
• Neurologické ochorenia – Sclerosis multiplex, Parkinsonova choroba,...
• Infekcie – chrípka, tuberkulóza, malária, HIV,...
• Diabetes mellitus (cukrovka)
• Depresia a anxieta (úzkosť)
• Reumatické ochorenia
• Ochorenia vnútorných orgánov – arytmie srdca, obličkové ochorenia,...
• Vitamínové deficiencie (nedostatok)

Medzi spúšťače mentálnej exhauscie patria:

• Zamestnanie, kde je dotyčný veľmi pod tlakom
• Narodenie dieťaťa
• Finančný stres
• Veľa práce bez možnosti zobrať si voľno
• Nespokojnosť s prácou
• Žitie s chronickým psychickým alebo fyzickým ochorením
• Strata milovanej osoby
• Nedostatok emočnej opory popri zamestnaní

Zaujímavosti

Exhauscia tiež zhoršuje sociálne kontakty a vzťahy u pacienta.

Pri opakovaní sa vyčerpanosti, hlavne bez hlavného dôvodu, je vhodné vyhľadať svojho lekára a povedať mu o svojich ťažkostiach.

Stres je prirodzenou reakciou organizmu na nové, strach naháňajúce situácie, novosti. Vplyvom biologických zmien dochádza k zrýchleniu úsudku, zrýchleniu srdečnej akcie či zvýšeniu krvného tlaku. Tieto zmeny majú na starosti hormonálne mechanizmy, hlavne adrenalín a kortizol.

Chronický (dlhotrvajúci) a prolongovaný stres však môže viesť k mentálnej únave.

Chronický únavový syndróm je súbor príznakov charakterizovaný pretrvávajúcou únavou v trvaní najmenej šesť mesiacov.

Pitie kávy a iných kofeínových nápojov v neskoršej hodine môže viesť k poruchám zaspávania.

Fajčenie cigariet a užívanie tabakových výrobkov všeobecne pôsobí stimulačne na nervový systém, môže to viesť k poruchám spánku, ako aj rôznym srdcovým arytmiám.

Prevencia a liečba

Dostatočný spánok je extrémne dôležitý. Je potrebné, aby si pacient vyhradil na spánok dostatočne dlhý čas a oddýchol si pri ňom. Zároveň je dôležité ísť do postele len vtedy, keď je človek unavený.

Medzi diétne opatrenia patrí obmedzenie kofeínu či vysadenie nikotínu. Kofeín môže zvyšovať celkovú dráždivosť. Je obsiahnutý v káve, niektorých čajoch či energetických nápojoch.

Starostlivé a pravidelné cvičenie je tiež dôležité. Zo začiatku pociťuje človek viac únavy, postupne sa to zo dňa na deň pri opakovaní cvičenia zlepšuje. Treba si stanoviť horný limit, napríklad cvičiť len po dĺžku 15 minút.

Niekedy môže cvičenie zvýšiť príznaky únavy.

Psychoterapia je tiež vhodnou metódou, ako predísť prílišnej únave. Zaoberá sa porozumením stresorov v prostredí, i záťažou samotnou. Niekedy môže byť vhodná arteterapia, muzikoterapia, prípadne autogénny tréning na lepšie zvládanie stresu.

Redukcia stresu je základnou liečebnou metódou pri mentálnej exhauscii. K nej patrí aj edukácia – pacient sa musí naučiť nielen zvládať stres, ale aj pravidelne odpočívať.

Rehabilitačná a kúpeľná liečba majú v pláne liečby tiež svoje miesto. Vhodné sú napr. masáže alebo aromaterapia. Horúce kúpele pôsobia upokojujúco a majú silný relaxačný účinok.

Všímanie si základných potrieb je kľúčové. Patrí sem nielen starostlivosť o výživu, pravidelnú fyzickú aktivitu, slnenie a čerstvý vzduch, ale aj správne socializovanie sa.

Z liekov niekedy lekár - špecialista predpíše antidepresíva, anxiolytiká alebo sedatíva.