Čo je to horúčka a ako ju znížiť? Prečo vzniká a aké má typy?

Charakteristika horúčky a hodnoty telesnej teploty

Horúčka (odb.pyrexia) je zvýšenie telesnej teploty. Je známkou, že v tele prebieha nejaké ochorenie. Horúčka sa môže vyvinúť rýchlo, alebo pomaly a môže byť občasná, alebo konštantná.

Normálna telesná teplota je počas dňa kolísavá v rozmedzí 1 °C. U prevažnej väčšiny zdravých nepresahuje 37 °C a nikdy neklesne pod 35 °C.

O horúčke (odb. febris) hovoríme vtedy, keď dochádza k zvýšeniu telesnej teploty nad 38°C.

Zvýšenie telesnej teploty v rozmedzí 37 - 38 °C sa nazýva subfebrilná (podhorúčková) teplota.

Telesná teplota vyššia ako 40 °C sa nazýva odborne hyperpyrexia.

Vzostup teploty môže byť doprevádzaný inými symptómami, akými sú tras tela a zimnica. Niekedy sú pridružené bolesti svalov, kĺbov, zlé tolerovanie svetla, bolesti hlavy či poruchy močenia. Môže byť prítomná zvýšená dráždivosť aj dehydratácia.

Vyskytuje sa aj strata chuti do jedla či celková slabosť a únava.

Rozoznávame niekoľko typov horúčky:

• Zotrvávajúca horúčka – teplota neklesá pod 38 °C
• Opadávajúca horúčka
• Striedavá horúčka – striedajú sa normálne hodnoty telesnej teploty a hodnoty vyššie (aj 39 °C)
• Návratná horúčka – striedanie bezhorúčkových periód s horúčkami
• Septická horúčka – teplotné výkyvy sú väčšie v priebehu dňa aj o 2 °C
• Vlnitá horúčka – postupný vzostup a následný postupný pokles hodnôt telesnej teploty

Reakcia organizmu

V podlôžku (časť mozgu s odb. názvom hypothalamus) sa nachádzajú termoregulačné centrá pre horúčku. Tieto centrá vyhodnocujú okrem iného aj informácie o teplote tela. Je to čosi ako vnútrotelový termostat. Centrum je nastavené na 36,5 - 37 °C.

Ak má pretekajúca krv teplotu nižšiu, okamžite sú aktivované mechanizmy zaisťujúce obmedzenie teplotných strát, alebo zvýšenú produkciu tepla.

Dochádza tak k:

• zúženiu ciev v koži a podkoží
• k redistribúcií krvi z periférie tela do vnútorných orgánov
• svalový tras ak je to potrebné

Ak má pretekajúca krv teplotu vyššiu (ako pri horúčke):

• rozšírenie ciev na periférií
• zvýšené potenie
• redistribúcia krvi z vnútorných orgánov do periférie

Je tu snaha o to, aby sa dostal organizmus do vyváženého stavu „termostatu“.

Zmena nastavenia termoregulačného centra bola pripísaná niektorým humorálnym látkam, tzv. pyrogénom.

Pyrogény inhibujú teplo-senzitívne neuróny v hypothalame a excitujú chlad-senzitívne neuróny, tým udržiavajú rovnováhu v tomto systéme. Niekedy však samotný organizmus chce, aby bola teplota tela vyššia. Je to hlavne pri infekčných ochoreniach.

Príčiny vzniku

Najčastejšie príčiny vzniku horúčky sú:

• infekcie – vírusy, baktérie, huby, parazity
• autoimunitné a reumatické ochorenia – systémový lupus erythematodes, reumatická horúčka
• poškodenie termoregulačného centra – býva pri nádorových ochoreniach, pri cievnych mozgových príhodách, zápaloch mozgu či degeneratívnych ochoreniach centrálneho nervového systému
• nádorové ochorenia – niektoré nádorové ochorenia sú doprevádzané horúčkou – leukémie, lymfómy, či metastázujúce nádory
• kardiovaskulárne ochorenia – pľúcna embólia, infarkt myokardu
• endokrinné ochorenia – ochorenia žliaz s vnútornou sekréciou
• iné ochorenia – hemolytická anémia, sarkoidóza, Crohnova choroba a iné
• úpal
• niektoré očkovania – imunizácia proti diftérií či tetanu
• prerezávanie a rast zúbkov u detí
• otrava jedlom

Komplikácie horúčky

Medzi hlavné komplikácie pyrexie patria:

• dehydratácia – často spojené s nižším príjmom tekutín
• zmätenosť – zmenená pozornosť a koncentrácia, nevšímavosť okolia
• halucinácie – podobnosť s bdelým snom, pacient môže mať vidiny, počuť veci ktoré nie sú a podobne
• zhoršené dýchanie – prehĺbené či naopak povrchové dýchanie, niekedy nepravidelné
• strata vedomia – hlavne v spojení s dehydratáciou môže pacient nadobudnúť stratu vedomia
• kŕče – tras končatín, celková schvátenosť ako doprovodné komplikácie horúčky

Zaujímavosti

Horúčka má aj protektívnu (ochrannú) funkciu. Počas zvýšenia telesnej teploty s organizme prebiehajú deje hlavne na imunitnom poli, ktoré vedú k zníženiu počtu baktérií či iných choroboplodných zárodkov.

Práve zvýšenie teploty aktivuje imunitný systém.

Zvýšenie telesnej teploty zhoršuje možnosť prežitia choroboplodných zárodkov (baktérie, vírusy, plesne a pod.) a aktivuje telu vlastný systém obrany.

Na horúčku sa teda pozeráme aj ako na pomocníka v boji s infekciou.

Niekedy môže horúčka znamenať prejav vážneho ochorenia.

Pre väčšinu dospelých aj detí je horúčka nekomfortnou. Zvyčajne však nie sú žiadúce obavy.

Horúčka zvyčajne trvá niekoľko dní.

Na meranie horúčky sa používajú rôzne teplomery – pazuchový, rektálny, ušný, ústny. Ústny a rektálny (konečníkový) teplomer zaznamenajú teplotu jadra tela.

Je dôležité zavolať pomoc, pokiaľ je v domácich podmienkach malému dieťaťu (do 24 mesiacov) nameraná rektálna teplota nad 38 °C.

U dospelých sa ráta za nebezpečnú ešte vyššie číslo, 38,9 °C, pričom sa objavila vyrážka, nezvyčajná citlivosť na svetlo, bolesti hlavy, vracanie a podobne.

Ráno je obyčajne teplota v termostate trošku nižšia ako poobede a večer.

Boj organizmu s infekciou môže byť nepríjemný, no zvýšená telesná teplota je žiadúca.

Komplikáciou horúčky môžu byť hlavne u detí febrilné (horúčkové) kŕče. Sú záchvatovité. Môžu byť spojené so stratou vedomia, trasom končatín po oboch stranách tela, vykrúcaním očí a podobne.

Niektoré ochorenia sú typickým spúšťačom horúčky. Patrí k nim malária, Q- horúčka, žltá zimnica, šarlach a horúčka Dengue.

Avšak veľa infekcií spôsobuje horúčku. Všeobecne častejšie vyvolávajú horúčku infekcie spôsobené baktériami a parazitmi.

Horúčku môžu spôsobiť niektoré lieky, ako cefalosporíny či metyldopa. Horúčka bola pozorovaná aj u užívateľov drog zo skupiny psychostimulancií, akými sú metamfetamín.

Niekedy je nutné siahnuť po diagnostických testoch. Hodnotí sa zastúpenie bielych krviniek v krvi, v moči, prípadne prítomnosť baktérií. V niektorých prípadoch (podozrenie na zápal mozgových blán) sa musí odobrať vzorka likvoru (mozgomiešny mok).

Menštruačný cyklus (ovulácia) či intenzívne cvičenie môžu viesť k zmene telesnej teploty aj k horúčke.

Nie každý má rovnakú termoregulačnú záťaž- niektorí ľudia majú pomalší metabolizmus. Vtedy produkujú aj za bežných podmienok pri niektorých exotermických reakciách pomalšie teplo.

Prevencia

Najlepšou prevenciou infekčných ochorení spojených s horúčkou sú vakcinácia (očkovanie) a dodržiavanie epidemiologických opatrení.

V niektorých prípadoch je vhodné nosenie rúška.

Dôležitá je aj správna hygiena tela, hlavne rúk. Je dôležitá aj správna starostlivosť o okolie nosa s použitím hygienických vreckoviek.

Liečba

Najlepšie je liečiť hlavnú príčinu, teda samotné ochorenie. Podáva sa aj symptomatická (prejav) liečba. Používajú sa antipyretiká ako paracetamol či kyselina acetylsalicylová. Tie znižujú telesnú teplotu na niekoľko (cca 4) hodín.

Čítajte tiež článok:
Zábal pomôže znížiť horúčku: Alebo ako znížiť teplotu bez liekov?

Vhodný je príjem dostatku tekutín a pokoj na lôžku.

Používajú sa aj fyzikálne prostriedky akýmsi sú studený zábal či sprchovanie v chladnej vode.

Liekom voľby sú aj kortikoidy, ktoré znižujú horúčku.